Čaro Vianoc – Umelecký opis

Čaro Vianoc – Umelecký opis

S prvým vdýchnutím mrazivého vzduchu a nesmelou vločkou skrytou v dlani spoznáte, že prichádzajú Vianoce a vianočné prázdniny. Tlmený jas žiari nielen z preplnených výkladov, ale odráža sa i v očiach ľudí.Teplo, neha, láska... Nastal čas, keď tie najvzácnejšie city ožívajú, aby aj v dušiach ľahostajnýchprebudili zvyšky dobra, ktoré často skrývame...

Severák si už hvízda svoju veternú koledu, roztopašne kradne deťom čiapky. Vyštípanélíca. Horúca červeň prebudená chladom.Nedozerné hĺbky vôd , teraz v škrupine krehkej a tajomnej zároveň. Čo sa skrýva podhladinou? Mocná príroda si zachováva vlastné čarokrásno, čakajúce na objavenie tými, čo sú vnímavík nepolapiteľnému pôvabu zimného podvečera.

Komu telo neobjíme mrazivá obruč, studená, tvrdá, naliehavá, keď všade navôkol sapredostrel hmlistý závoj mliečnobielej chumelice? Ešte vždy je tu záchrana. Svetielko v diaľke. Mámi, pozýva bližšie...

Získať ho nie je samozrejmé. Iskierka ľahko nepreskočí. Hrejivý pocit radosti zo stretnutí s rodinou, ten treba hľadať v sebe. Hravý plamienok mánajradšej srdcia detí. Potešenie, čisté a neskalené, vpečatí drobným tváram onen výraz, za ktorý bydospelí zaplatili pokladmi sveta.

Načo siahať do vreciek, načo mince, trblietavé odlesky drahokamu? Tajomstvo Vianocprebýva vo voňavom ihličí, šíri sa s arómou škorice, vanilky...

Dar? Z hĺbky srdca. Komu? Tým, pre ktorých stojí za to žiť. Čo? Úsmev a objatie. Bozk podimelom, dychtivým svedkom zblíženia. Kto dá viac? Ten, čo cíti na jazyku opojnú chuť medu.Kúzlo bez prútika čarodeja, bez omamných odvarov, krištáľových gulí. Všetko mámeskryté v dlaniach, zbrázdených cestičkami dotykov. Bytosti potrebujú vnímať ľudské teplo po svojomboku...

Nielen v čas vianočný.