Príborová láska

Príborová láska

Tíško som ležal v príborníku vedľa nej. Nesmelo som po nej poškuľoval a obdivoval ju. Mala krásne tvarované telo, štíhly driek a dlhé ostré zúbky, ktoré na mňa vycierala. Srdce mi išlo vyskočiť z hrude, keď som sa na ňu díval. Jej nôžka oblého tvaru sa blyšťala zlatom. A ten vyberaný vkus! Saponáty, v ktorých sa každý deň kúpe – tá z nich ale vonia!

Pomyslel som si: „Táto elegantná dáma pochádza isto z bohatej rodiny.“ A ja, úbohý plechový nôž, som bol vyrobený sériovou výrobou. Moje meditovanie narušila práve ONA, dáma mojich snov. Koketne na mňa pozrela a piskľavo sa opýtala: „S kým dnes pôjdeš na obed?“ „Zatiaľ s nikým, ale keby si chcela, mohli by sme ísť spolu.“ „Dobre, stretneme sa o dvanástej na slávnostnom obede pri tanieri,“ odvetila a zaspala sladkým spánkom.

Ja som teda spať nemohol. Netrpezlivo som rátal každú minútu a stále si opakoval náš rozhovor. Horel som túžbou po nej. Zaľúbil som sa až po ostrie svojej čepele. Nemohol som tomu uveriť – toľko nožov a ona si vyberie práve mňa! Z opojenia ma vytrhol hlasný gong hodín odbíjajúcich dvanástu. Rýchlo som preleštil svoje ostrie a ponáhľal sa na dohodnuté rande. Moja kráska tam už ležala zabalená v hodvábnom obrúsku.

Nebadane som k nej vkĺzol. V ten deň sa servírovalo mäso s ryžou. Bolo to kráľovské jedlo, hodiace sa na túto príležitosť. Počas celého obeda som sa pred ňou šikovne zvŕtal a ukazoval svoju zručnosť. Ona zase ladným pohybom nabodávala mäso na svoje ostré zúbky. Pri každom kúsku mäsa sme o seba štrngali, akoby sme si pripíjali na našu lásku. Modlil som sa, aby táto chvíľa nikdy neskončila. Ale všetko pekné sa raz skončí, a tak skončilo aj naše rande. Sľúbili sme si však, že na druhý deň sa opäť stretneme.