Domov sú ruky na ktorých smieš plakať (Úvaha)

Slovenský jazyk » Slohové práce

Autor: 215883036
Typ práce: Referát
Dátum: 25.02.2012
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 371 slov
Počet zobrazení: 20 608
Tlačení: 1 087
Uložení: 989
„Domov sú ruky na ktorých smieš plakať.“

Veta ktorá vo mne vzbudzuje pocit vyrovnanosti.  Miroslav Valek, svojim pocitom venoval báseň. Ktovie, možno keby mal talent ako svetom obdivovaný Pablo Picasso, jeho verše by kráčali bok po boku so spektrom farieb.

Čo konkrétne si predstavoval pod pojmom: „domov?“
Slovo vcelku tak jednoduché, ale predsa v sebe schováva nejasný rozmer svojej menovitosti. Tak ako láska v srdci, myšlienky v slovách, slová vo vetách a vety v knihách všetko živé i neživé si našlo svoje miesto.

Kde teda má svoj domov člověk?
Nemyslím, že skutočným domovom je len strecha nad hlavou. Ak by mi, niekto na môj názor odvetil „Prečo si to myslíš?“ Moja odpoveď by kráčala, ruka v ruke so slovami: „domov sú ruky na ktorých smieš plakať.“ Pravdou je, že domov môže byť hmotný a nehmotný. Aký je hmotný? Veľký dom s ružovou záhradou a bazénom. Na prvý pohľad racionálna, ale umelá odpoveď. A nehmotný? Nehmotný je radosť obklopená istotou. Radosť s ktorou sa denno-denne prebúdzame vo svojom srdci a istota nežných, mozoľmi poznačených rúk rodičov. Rodičov s ktorými sa občas nepohodnem, ale napriek tomu vždy keď to najviac potrebujem, ich slová dokážu utrieť moje slzy a ukázať ten správny smer.

Ktorý domov je dôležitejší? Hmotný alebo nehmotný? Ktokoľvek by mi položil túto otázku, odpovedal by som otázkou: „Ktoré krídlo je pre vtáka dôležitejšie, pravé alebo ľavé?“

Čo by som si len počal bez domova? To neviem zatiaľ „klop, klop“ som nemal možnosť ocitnúť sa tvárou v tvár v rukách neistoty. Žiaľ život nedoprial každému možnosť tešiť sa na poslednú modlitbu pred spaním v svojej vernej posteli ako mne. Prečo? Neviem, ale je dosť možné, že ak by sme nevideli život ľudí bez domova, nenaučili by sme si domov ktorý máme vážiť.
Čo by tak povedali bezdomoveci, keby mali možnosť čítať moje chladné myšlienky? Netuším, ale som si celkom istý, že by sa medzi nimi našli aj taký ktorý by s úsmevom v očiach povedali: „Môj domov je ulica“

A čo dodať na záver? Nepochybujem, že básnikove predstavy o domove boli vznešené. Myslím, že skutočný domov tvoria štyri ruky o ktoré sa môžem kedykoľvek oprieť. Prvá je otcova, druhá matkina, tretia je škola a štvrtá sú naši priatelia.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Slohové práce

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.026 s.
Zavrieť reklamu