U lekára – Poviedka

U lekára – Poviedka

U lekára Čakáreň bola plná ľudí. Dvere sa opäť otvorili a prišli ďalší. Medzi nimi bol aj Oliver. Netušil celkom čo tam robí, ale bol rozhodnutý neísť do školy. Písali písomku z matematiky. A on ako „mega“ talent sa radšej rozhodol absolvovať preventívnu prehliadku. Práve dnes. Dobre sa mu to hodilo. Nikomu o tom nepovedal, no dúfal, že mu to prejde.

Bola práve chrípková epidémia, a tak spolu s ním čakalo veľa ľudí. Pocítil na rukách prievan, zdvihol zrak a uvidel ju. Bola tam so svojim malým synom. Snažil sa tváriť nenápadne, nechcel aby si ho všimla. Sadla si na voľné miesto vedľa neho. Prihovorila sa mu: „Ahoj Oliver.“ „Dobrý deň, pani učiteľka,“ zamrmlal. „Čo ti je? Si chorý?“ spýtala sa starostlivo. „No vlastne áno.

Necítim sa dobre“ pokúsil sa nasilu zakašľať, ale nebolo to veľmi presvedčivé. Našťastie si to nevšimla. Snažil sa zblednúť. Vlastne to ešte nikdy predtým neskúšal, ale veril, že silou vôle sa mu to podarí. Dosiahol iba čudný odtieň bledo-ružovej a potom to vzdal. Začul dobre známu zvučku. Prišla mu SMS správa.

Otvoril ju a čítal: „Čavko Oliver. Nováčka chýba kľudne môžeš prísť do školy. Písomka asi nebude. MAX.“ „No super,“ pomyslel si, „raz sa chcem uliať a aj tak nič z toho. Takéto “šťatie“ môžem mať iba ja.“ „... Kováč, Nováková ...,“ zvolala sestrička. „Len to nie,“ pomyslel si Oliver. Zavolali ich spolu.

Zo všetkých síl sa snažil vymyslieť nejakú diagnózu, ale bol v takom strese, že ho nič nenapadlo. Jeho takmer dokonalý plán o preventívnej prehliadke sa rozsypal ako domček z karát. „No čo ti je Oliver? “ spýtala sa ho lekárka. Mozog mu pracoval na plné obrátky. Hrýzol si spodnú peru, ako vždy keď sa chystá klamať. „Včera večer som mal zvýšenú teplotu,“ odvetil jemu cudzím vysokým hlasom. „Bolí ma aj hrdlo,“ rýchlo dodal. „Hrdlo nie je veľmi zapálené,“ povedala doktorka. „Nemusel si tu teraz chodiť keď to nie je nič vážne.

Máme tu teraz veľa pacientov, “ napriek tomu mu vypísala recept. Keď zahanbene prechádzal okolo učiteľky začul ako vraví: „No to je výborné, že ti nič nie je. Zajtra môžeš kľudne prísť na písomku.“ Už keď bol pri dverách prisahal by, že začul: „Zápal kosti lenivosti.“ Tak tomu teda dal. Nielenže mu nevyšiel jeho do bodky premyslený plán, ale ešte k tomu si asi veľmi nevylepšil povesť u učiteľky.

Nakoniec sa mu podarilo napísať písomku na dvojku, čo prekonalo jeho najväčšie očakávania, čiže všetky jeho manévre, ako sa vyhnúť písomke, boli aj tak zbytočné. S učiteľkou sa stretli opäť. Nebolo by na tom nič zvláštne keďže s ňou má štyri hodiny v týždni, no nestretli sa v škole, ale U LEKÁRA. Obidvaja s chrípkou.