Spomienky - Poviedka

Slovenský jazyk » Slohové práce

Autor: Dievča BriseGabby
Typ práce: Ostatné
Dátum: 10.03.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 388 slov
Počet zobrazení: 6 158
Tlačení: 602
Uložení: 645
Zobudila som sa. O telo sa mi obtrel vánok, ktorý prúdil pootvorenými balkónovými dverami. Zmätene som sa obzerala a túžila som po jednom...konečne zistiť, kde to som. Na stenách viseli obrazy, ktoré mi pripadali známe, ale nevedela som ich zaradiť. Na nočnom stolíku stáli rámčeky s fotografiami ľudí, ktorí mi nič nehovorili. Aj vôňa vôkol mňa bola pre mňa neznámou.

Vstala som a kráčala k dverám. Tušila som, že za nimi sa skrýva odhalenie mojej situácie...

„ Ty si už hore, drahá...a ja som sa tak tešil, že ti konečne po troch rokoch nášho manželstva prinesiem raňajky do postele.“ Pomaly som cúvala, neschopná zo seba vydať čo i len jediné slovo. Kto je tento chlap, ktorý si myslí, že som jeho manželkou? Kto som ja? Kde to som? Nevedela som, čo robiť so všetkými otázkami, ktoré mi vírili hlavou. Stop! Nerozhodne som si sadla na kraj postele a v mysli sa presvedčila, že snáď nebude zlé hrať chvíľu túto hru.

„ Mami, mami, ocko povedal, že keď vstaneš, tak pôjdeme do ZOO...“ do náručia sa mi vrhlo roztomilé dievčatko a ja som ju objala. To malé telíčko a zlatisté vlásky...ale ani to mi nič nepripomenulo.
„ Zlatíčko, mamička sa oblečie a môžeme ísť.“ Postavila som sa s úmyslom ísť do kúpeľne, ale zostala som stáť a bezradne sa obzerala vôkol, netušiac, kde tá kúpeľňa je. V dlani som cítila drobnú rúčku a jediné, čo ma v tom momente napadlo bolo spýtať sa: „ Ideš sa s mamičkou umyť?“

Prešlo desať minút, ale mne sa zdalo, ako keby som zostarla najmenej o tri roky. Nevládala som sledovať všetky tie myšlienky a otázky, ktoré sa vynárali, mi prinášali len ďalšie zmätky. Ani na jednu z nich som nedokázala odpovedať.

Pristúpil ku mne „manžel“ a objal ma. Bolo mi príjemne a dokonca by som povedala, že som sa cítila bezpečne. Oprela som hlavu o jeho plece a počúvala upokojujúci tlkot jeho srdca.

„ Dnes nie si vo svojej koži, však?“ spýtal sa ma, a ja som naňho vzhliadla iba s nemou odpoveďou v očiach. Bola som rada, že nepokračoval. Nemala som mu čo povedať. Avšak bezpečie, ktoré sa rozlievalo v mojom vnútri ma presvedčilo, že hrať hru na manželov a tento život, možno bude zaujímavým vyplnením hľadania mojich spomienok. Spomienok o tom, kto vlastne som.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 4.8)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Slohové práce

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.037