Sukničkár

Slovenský jazyk » Slohové práce

Autor: nany7
Typ práce: Referát
Dátum: 29.04.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 644 slov
Počet zobrazení: 2 992
Tlačení: 340
Uložení: 345
Sukničkár
Tento príbeh sa začal 19.marca, keď som bol s najlepším kamarátom Paľom vonku. Ja som stále niekam odbiehal, najskôr za dajakými dievčatami a potom som odišiel s Ľubom. Boli sme spolu v jednom bare a rozprávali sme sa o tom, kam ešte pôjdeme. Vtom mi zavolal Paľo, aby som s ním išiel odprevadiť domov jeho vysnívanú babu Janku a jej kamarátku. Keď mi povedal, kto tam bude, ihneď som tam s Ľubom docupital. Zoznámili sme sa a ja som zbadal, že Janka nemá o Paľa záujem. A tak som to vyskúšal ja. Janka je pekná, múdra a nič jej nechýba. Po ceste domov som ju nejakým spôsobom očaril. Ako sme stáli pred jej bránou, dala nám pusu. Najskôr Paľovi na líce a potom mne na ústa.

Po ceste domov sme sa s Paľom hádali. Vyčítal mi, ako som to mohol spraviť. Hovoril, že ju nemám rád ako on a že už dlho chcem Lýdiu. Lýdia bolo dievča, s ktorým som sa pred pol rokom rozišiel. Bola prvé dievča, do ktorého som sa zaľúbil a ktoré som stále chcel získať späť, ale bál som sa za ňou ísť, pretože ma videla plakať. Ale teraz sa vráťme k Jane...

Po hodinovej hádke mi dal Paľo na výber: buď si vyberiem jeho ako kamaráta a nebudem ju opaľovať, alebo si začnem s ňou a skončí naše kamarátstvo. Pravdaže, v tej chvíli som nevedel, čo hovorím a tak som si vybral tú druhú možnosť. Neskôr som to oľutoval, ale bolo neskoro.

V noci mi napísala Jana, či s ňou pôjdem na druhý deň von. Vraj som ju hrozne očaril a či by som si s ňou niečo nezačal. Ihneď som jej odpísal, že prečo nie a ďalej som predstieral, že sa mi páči a podobné veci. Ale pravda bola iná a vedel ju iba Paľo: je len tá jediná, Lýdia.

S Jankou som sa celkom zabával, ale občas som sa aj nudil a často som si vymýšľal. Po dvoch týždňoch ma tak omrzela, že som nemal záujem ísť s ňou von a stále som si niečo vymýšľal. Zdalo sa jej to čudné, ale vždy mi to uverila. Zatiaľ, čo ona bola doma, ja som chodil von s novými kamarátmi.
Raz, keď som išiel domov, som stretol Lýdiu. Oslovila ma. Dlho sme sa rozprávali a ona povedala, že ju náš rozchod mrzel. V ten večer som mal možnosť pobozkať ju, ale neurobil som to. Začali sme si písať sms-ky a stretávali sme sa viac a viac. Prišiel piatok. Chcel som byť s Lýdiou, ale aj s kamarátmi. A tak sme šli opekať. Ja, Lukáš, Ľubo, Kika, Lýdia, jej sestra Táňa a Jana. Bolo pre mňa utrpenie byť blízko niekoho, kto ani netuší, že ho mám rád. Jana musela odísť skôr, tak som ju išiel odprevadiť domov. Po ceste domov som jej povedal, že to nemá zmysel, že ju mám rád len ako kamarátku. Nakričala na mňa a potom sa rozplakala. Ja som tam len stál a ani som jej neponúkol vreckovku. Nakoniec odišla domov.

Mal som zmiešané pocity, ale s radosťou som sa vrátil do lesa. Boli sme tam príliš dlho a ja, hrdina, som ich viedol cez tmavý les. Pri mojom dome sme sa rozlúčili a Lydka mi povedala, že mi napíše, ale jej mám odpísať pravdu. Napísala mi večer, či chcem mať s ňou niečo viac ako kamarátstvo. Odpísal som, že áno, ale budeme ešte chvíľu len ako kamaráti chodiť von a potom sa uvidí. Po týždni sme zistili, že si rozumieme. Na druhý deň, bolo to 14.apríla, sme sa rozhodli, že to skúsime znovu. A doteraz nám to klape.

Za ten čas, čo som s Lydkou, som mal niekoľko príležitostí ísť von s inými dievčatami, ale nešiel som. Zo sukničkára som sa stal verným jednej osobe. Waw! Možno sa vám tento príbeh nepáči, ale písal som ho úprimne a neklamal som v ničom.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Slohové práce

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.032 s.
Zavrieť reklamu