Hudba klasicizmu

Hudba klasicizmu

Základná charakteristika hudobného klasicizmu

Hudobný klasicizmus sa rozvíja približne v rokoch 1730 – 1820. Vzniká ako kontrast k barokovej hudbe – skladatelia hľadajú nový, jednoduchší a prirodzenejší výraz.

Hudba už nie je výsadou dvora a cirkvi, ale začína byť určená pre široké publikum. Mení sa aj postavenie umelca: skladateľ už nie je len „remeselník“ v službách šľachty, ale osobnosť, ktorá tvorí umenie na počúvanie, pre estetický zážitok.

Hudba sa postupne osamostatňuje – jej hlavnou funkciou je estetická, umelecká, nie iba náboženská či ceremoniálna.

Znaky hudby klasicizmu

Spoločenské a funkčné znaky

• Chrámová hudba ustupuje do úzadia, hoci nezaniká.
• Inštrumentálna hudba sa stáva dominantná a vývojovo najdôležitejšia.
• Hudba sa počúva aj na koncertoch, v šľachtických i meštianskych salónoch, nie je už len sprievodom k obradom.

Hudobný jazyk

Textúra

• Prevláda homofónia – jednoduchá, jasná melódia s harmonickým sprievodom.
• Polyfónia (typická pre baroko) ustupuje, využíva sa skôr ako obohatenie, nie ako základný princíp.

Periodickosť

• Platí princíp periodicity – hudobné dielo je členené na pravidelné úseky (frázy, obdobia).
• Hudba pôsobí prehľadne, vyrovnane a symetricky.

Rytmus

• Rytmus je prehľadný a pravidelný, tempo sa udáva presnejšie.
• Vzrastá význam pomlčiek – využívajú sa ako výrazový prvok (napr. u Beethovena dramatické pauzy).

Dynamika

• Baroková terasovitá dynamika (striedanie piana a forte bez plynulých prechodov) je nahradená plynulou dynamikou.
• Používajú sa označenia crescendo, decrescendo, sforzato – hudba má viac „plastický“ a živý charakter.

Melódia

• Melódia je kantabilná – spevná, lyrická, ľahko zapamätateľná.
• Ustupuje prezdobená baroková ornamentika, melódie sú jednoduchšie, ale výrazné.

Hudobné formy a druhy v klasicizme

Sonátová forma

Patrí k najtypickejším formám klasicizmu. Je založená na kontraste viacerých hudobných myšlienok (tém).

Základné časti:

• Expozícia – predstavenie tém (hlavná, vedľajšia, záverečná téma, prípadne coda).
• Rozvedenie (výstavba) – práca s motívmi z expozície, modulácie, napätie.
• Repríza – návrat a zopakovanie tém z expozície, väčšinou v základnej tónine.

Sonátový cyklus

Sonátový cyklus je viacčasťové dielo, v ktorom je prvá časť väčšinou v sonátovej forme. Typický klasicistický sonátový cyklus má štyri časti:

• 1. časť – rýchla, úvodná (Allegro, Moderato), najčastejšie v sonátovej forme.
• 2. časť – pomalá, spevná (Largo, Adagio, Andante), často v piesňovej alebo variačnej forme.
• 3. časť – tanečná, piesňová forma (pôvodne menuet; Beethoven ho často nahradil scherzom).
• 4. časť – záverečná, rýchla (Allegro, Vivace, Presto), zvyčajne rondová alebo ďalšia sonátová forma.

Sonátový cyklus sa používa v:

• symfóniách,
• sláčikových kvartetách,
• sonátach pre klavír či iné nástroje.

Ďalšie formy a druhy

• Koncert – významne sa rozvíja, vystupuje virtuózny sólista (najmä klavirista alebo huslista) a orchester.
• Opera buffa – komická opera, vzniká v Neapole, predstavuje protipól vážnej „opera seria“.
• Vznikajú aj rôzne komorné a orchestrálne formy: symfónie, divertimentá, serenády a pod.

Orchester v období klasicizmu

Zmeny v inštrumentácii

• Barokové čembalo je postupne nahradené klavírom.
• Orchester je prehľadnejší, jednotlivé skupiny nástrojov majú jasnejšie funkcie.

Dychové nástroje

Výrazne sa uplatňujú:

• flauta,
• hoboj,
• fagot,
• najmä však klarinet a lesný roh, ktoré dodávajú orchestru nový, farebný zvuk.

Vývojové obdobia hudobného klasicizmu

Raný klasicizmus (1740 – 1770)

• Formujú sa základné prvky klasicistického štýlu.
• Významné sú Mannheimská škola a severonemecká škola.
• Dôležitou osobnosťou je Christoph Willibald Gluck – reformátor opery:
  • usiluje sa o návrat k hudobno-dramatickej podstate opery,
  • hudba má podporovať básnický text, nie zbytočne žiariť speváckou virtuozitou,
  • orchester zvýrazňuje city a emócie, je dramatickým partnerom spevákov,
  • zbor už nie je statický, zasahuje do deja a stáva sa rovnocenným prvkom opery.

Vrcholný klasicizmus (1770 – 1830)

• Dochádza k zdokonaleniu všetkých prvkov, ktoré vznikli v ranom období.
• Dominantná je tzv. 1. viedenská škola – trojica skladateľov:
  • Joseph Haydn,
  • Wolfgang Amadeus Mozart,
  • Ludwig van Beethoven.

Viedenský klasicizmus – hlavní predstavitelia

Joseph Haydn

Život

• Najstarší z trojice viedenských klasikov.
• V detstve vyrastal v prostredí domácej amatérskej hudby.
• Ako chlapec bol členom chlapčenského zboru pri Dóme sv. Štefana vo Viedni.
• Pôsobil v rôznych kapelách, prepisoval noty, vyučoval.
• Ako 27-ročný sa stal kapelníkom u grófa Morzina, neskôr takmer 30 rokov pôsobil v službách rodu Esterházyovcov.
• Vo vyššom veku odišiel do penzie, získal čestný doktorát Oxfordskej univerzity.
• Zomrel vo Viedni vo veku 77 rokov.

Hudba a tvorba

• Bol viac-menej samouk, no počas života preukazoval neustály umelecký rast.
• Jeho hudba má optimistický, vitálny, často ľudový výraz, využíva motívy ľudových piesní.
• Považuje sa za zakladateľa sláčikového kvarteta – aplikoval naň sonátový cyklus a rozvinul najdokonalejší typ komornej hudby.

Vybrané oblasti tvorby:

• Symfonická tvorba – viac ako 100 symfónií (napr. Parížske a Londýnske symfónie).
• Komorná hudba – sláčikové kvartetá (napr. „Slnečné“, „Ruské“, „Cisárske“), klavírne sonáty, variácie.
• Cirkevná hudba – oratóriá (napr. Stvorenie, Štyri ročné obdobia), omše, hymny.

Wolfgang Amadeus Mozart

Život

• Jeden z najväčších hudobných géniov v dejinách hudby.
• Zázračné dieťa – už ako trojročný hral na husliach a klavíri, o rok neskôr skomponoval časť koncertu.
• Bol univerzálne nadaný – zaujímal sa o hudbu, jazyky, matematiku.
• Cestoval po Európe, vystupoval na dvoroch a v šľachtických salónoch.
• Napriek géniu často zápasil s finančnými problémami a nepochopením.

Znaky tvorby

• Tvorba je mimoriadne bohatá a pestrá – zahŕňa opery, symfónie, koncerty, komornú i cirkevnú hudbu.
• Melodika je ovplyvnená talianskou spevnosťou, je veľmi prirodzená a ľahko sa pamätá.
• Často používa rýchle tempá a hudba pôsobí optimisticky, v neskorších dielach sa objavujú aj tragické a dramatické rysy (napr. Requiem d mol).

Tvorba

• Dramatická tvorba – opery (Únos zo Serailu, Figarova svadba, Don Giovanni, Così fan tutte, Čarovná flauta...).
• Symfonická tvorba – množstvo symfónií (napr. „Parížska“, „Pražská“, „Jupiterská“).
• Koncerty – najmä klavírne a husľové.
• Komorná hudba – napr. známe dielo Malá nočná hudba.
• Cirkevná hudba – omše (Korunovačná omša), rekviem.

Ludwig van Beethoven

Život

• Pochádzal z rodiny hudobníkov – starý otec bol kapelník, otec spevák.
• Hudobný talent sa prejavil už okolo piateho roku života, otec z neho chcel mať „zázračné dieťa“.
• Výrazný vplyv na neho mali starý otec a organista Christian Gottlob Neefe.
• Ako 22-ročný odišiel do Viedne, kde sa stal žiakom J. Haydna a A. Salieriho.
• Vynikal hrou na klavír, mal podporu šľachtických mecenášov.
• Najväčšou tragédiou jeho života bola postupná strata sluchu, ktorá ho však neodradila od tvorby.

Hudba a obdobia tvorby

V jeho hudbe sa odráža silná osobnosť bojovníka a revolucionára. Usiluje sa zobraziť skutočného človeka, jeho zápasy a túžbu po slobode.

Tradične sa rozlišujú tri obdobia jeho tvorby:

• Prvé obdobie – približne do roku 1800, nadväzuje na Haydna a Mozarta, objavujú sa prvé príznaky hluchoty.
• Stredné obdobie – do cca 1814/1817, hudba je osobitejšia, prehlbuje sa výraz, Beethoven reformuje klasickú štruktúru symfónie (menuet nahrádza scherzom).
• Záverečné obdobie – skladateľ sa uzatvára pred ľuďmi, jeho hudba je mimoriadne hlboká, subjektívna a filozofická.

Znaky tvorby

• Tematika – otázky slobody, ľudskej dôstojnosti, spoločenské problémy (ovplyvnenie myšlienkami Veľkej francúzskej revolúcie), motív hrdinu – bojovníka.
• Melodika – spevná, no často zložitejšia.
• Rytmika – výrazné rytmické motívy, časté synkopy, napätie.
• Harmónia – odvážne modulácie, rozšírená farebnosť.
• Formy – Beethoven je novátor, najmä v symfónii (zmena tretích častí na scherzo, prepojenie častí, rozšírenie rozsahu diel).

Tvorba

• Symfonická hudba – 9 symfónií (napr. Eroica, Osudová, Pastorálna, 9. symfónia „S ódou na radosť“).
• Komorná hudba – sláčikové kvartetá, sonáty pre husle a klavír.
• Klavírne sonáty – napr. Sonáta mesačného svitu, Appassionata, Patetická.
• Koncerty – klavírne koncerty, koncert pre husle a orchester.

Hudobný klasicizmus na Slovensku

Všeobecná situácia

• Obdobie približne 1760 – 1830.
• Úroveň hudobného života sa približuje Česku a Rakúsku.
• Hudba je súčasťou spoločenského života – hrá sa na koncertoch, v salónoch, na slávnostiach.
• Bratislava je dôležitým centrálnym mestom hudobného diania, v kontakte s Viedňou, sídli tu miestodržiteľ a viacero významných rodov.

Svetská hudba

• Konajú sa súkromné aj verejné koncerty, často s podobnou programovou náplňou – inštrumentálne aj vokálno-inštrumentálne skladby.
• Hrajú sa tance, triá, koncerty, ouvertúry, duá, kvartetá, neskôr sinfonie, symfónie, divertimentá, serenády, sonáty, variácie.
• Aj divadelné predstavenia (profesionálne aj ochotnícke) majú hudobnú zložku, čím sa hudba dostáva aj k nižším spoločenským vrstvám.

Domáce pestovanie hudby

• Veľmi rozšírené je domáce muzicírovanie – členovia rodiny sami uvádzajú hudobné diela.
• Hudba slúži pre potešenie interpretov a rodiny, je súčasťou osláv a spoločenských stretnutí.
• Ide o hudbu s úžitkovou funkciou – ušľachtilá zábava, výchova vkusu.

Cirkevná hudba

• Má špecifické postavenie – je súčasťou obradov, ale hrá sa aj mimo nich.
• Zdôrazňuje slávnostnú funkciu a podporuje text.
• V repertoári sa nachádzajú omše, ofertóriá, árie, hymny, litánie, žalmy, nešpory, pašie, lamentácie, pastorely a ďalšie formy.
• Zaujímavosťou je, že v niektorých slovenských chrámoch sa objavujú aj svetské skladby.

Vývojové osobitosti slovenskej klasicistickej hudby

• Na rozdiel od západnej Európy na Slovensku naďalej prevažuje chrámová hudba, čo je skôr znak baroka.
• Funkcia hudby ako ušľachtilej zábavy má kvôli menším možnostiam profánnej produkcie, najmä na vidieku, až druhoradé miesto.
• Z hľadiska frekvencie uvádzania diel však svetské skladby v repertoári často prevyšujú cirkevné, najmä v mestskom prostredí.

Dva prúdy slovenskej klasicistickej hudby

Konzervatívnejší prúd

• Pôsobí najmä v ľudovom prostredí – na dedinách a v menších mestách.
• Silnejší je kontakt s folklórom.
• Predstavitelia: Juraj Paulín Bajan, Edmund Pasch, František Xaver Budinský, Ján Francisci.

Progresívny, vyspelejší prúd

• Skladatelia majú klasicistickú orientáciu, sú často v kontakte s európskymi trendmi.
• Predstavitelia: Juraj Družecký, Anton Zimmermann, Heinrich Klein, Franz Paul (Xaver) Rigler, Johann Nepomuk Hummel.

Významní skladatelia klasicizmu na Slovensku

Anton Zimmermann

• Považovaný za najvýznamnejšieho predstaviteľa európskeho klasicizmu v podunajskej oblasti.
• Stojí na rozhraní raného a vrcholného klasicizmu, generačne medzi Haydnom a Mozartom.
• Od roku 1776 pôsobí ako kniežací kapelník u Batthyányiho v Bratislave a ako organista v Dóme sv. Martina.

Tvorba

• Obstojí v kontexte európskej hudby.
• Napísal okolo 40 symfónií, v ktorých cítiť vplyv Haydna.
• Komponoval koncerty (pre kontrabas, čembalo, fagot, hoboj, harfu), komornú hudbu (divertimentá, kasácie, nokturná).
• V sakrálnej tvorbe vytvoril vyše 50 chrámových diel, vrátane slávnostných omší.

Franz Paul (Xaver) Rigler

• Bol klavírny virtuóz a významný pedagóg.
• Pôsobil ako profesor hudby, zaoberal sa metodikou výučby.
• Napísal učebnicu hry na klavír, spevu, generálneho basu, kontrapunktu a kompozície.

Tvorba

• Vytvoril viaceré inštruktívne skladby pre klavír – tance, prelúdiá, sonáty, rondá, menuety.

Juraj Družecký

• Jeden z najnadanejších a najúspešnejších skladateľov svojej doby u nás.
• Pôvodne vojenský hudobník – tympanista.
• Pôsobil v službách grófa Draschkowitza v Bratislave, neskôr od roku 1808 ako dvorný hudobný riaditeľ uhorského palatína.

Tvorba

• Písal cirkevnú aj svetskú hudbu, no mimoriadne cenná je komorná tvorba.
• Známym prínosom sú Partity pre dychové nástroje, ktorých napísal niekoľko desiatok.

Heinrich Klein

• Významný skladateľ klasicizmu pôsobiaci na Slovensku.
• Jeho dielo Te Deum získalo ocenenie od pápeža Pia VIII.
• V roku 1828 založil cirkevný hudobný spolok Kirchenmusikverein pri Dóme sv. Martina v Bratislave, čím významne ovplyvnil hudobný život a úroveň chrámovej hudby.

Hudba klasicizmu z hľadiska dnešného poslucháča

Hudba klasicizmu žije aj v súčasnosti:

• Známymi dielami sú napríklad Beethovenove symfónie (Osudová, Pastorálna, 9. symfónia), Pre Elišku či Sonáta mesačného svitu.
• Mnohé skladby existujú v moderných úpravách – pre džezové trio, elektrickú gitaru, cappella spev, rockové kapely či netradičné nástrojové obsadenia.
• Klasicistická hudba znie v filmoch, reklamách, počítačových hrách, na koncertoch klasickej i modernej hudby.

Pre dnešného poslucháča je hudba klasicizmu:

• prehľadná a zrozumiteľná,
• plná jasných melódií a kontrastov,
• zároveň dostatočne bohatá a emocionálna, aby dokázala osloviť aj moderného človeka.