Secesia
Typ práce: Ostatné
Jazyk:
Počet zobrazení: 948
Uložení: 79
Secesia
(Pol.19.stor.-zač.20.stor.)
SECESIA-posledný z univerzálnych medzinárodných výtvarných slohov, ktorý sa objavil v Európe a USA po polovici 19.stor.,a plne sa rozvinul okolo r. 1900.
- vytvorila módu a životný štýl
- vystupovala pod rôznymi menami v rôznych krajinách
- JUGENDSTIL
- ART NOUVEAU „ NOVÉ UMENIE“
- SEZESSION „ UMENIE MLADÝCH“
- +Fr. MODERN STYLE
SECESIA- z lat. „SECESSIO“= oddeliť“- umelci sa chceli ODDELIŤ
( dištancovať) od akademického umenia a blahobytného historizmu. Zakladali si tkz. SECESIE- vlastné spolky vo Viedni, Berlíne, Mníchove...
- Budova Secesie vo Viedni- Joseph Maria Olbrich (str. 68)
- motív kupoly zo zlatených lístkov
- nad vstupom heslo secesie “Každej epoche je vlastné jej umenie a umeniu zase sloboda“ a relief od Klimta
SECESIA - reakcia na priemyselnú civilizáciu
- úsilie priblížiť sa k prírodným formám
- návrat k remeselnej výrobe „liek proti škaredosti splodenej priemyslom“( Angličan Wiliam Morris)
Proti priemyslovému braku, ktorý prenikal do všetkých oblastí života
- ZNAKY:
- ORNAMENTÁLNOSŤ – línia je plynule vlniaca sa krivka= pohyb v ploche
- ŠTYLIZÁCIA – prírodné tvary= listy, kvety, ľudské a zvieracie telo
- PLOŠNOSŤ
- ZÁĽUBA V NEOBYČAJNÝCH FARBÁCH
- HL. črta secesného štýlu : používanie rastlinných tvarov so zvlnenými líniami, pružných stoniek, zväzkov kvetov a listov + vyjadrenie v kove
- Ťažisko secesie neleží vo vysokom umení , ale v dekorácií a úžitkovom umení.
- Hl. inšpiračný zdroj je PRÍRODA a jej princíp pohybu, premeny, dynamiky a rastu.
- Hl. téma : ŽENA= nositeľka vysokých duchovných hodnôt a ako personifikácia erotických vlastností ( zvlnená línia vlasov)
- ORNAMENT PRÍRODA= rastliny a stromy ( brezy, topole, vŕby, cyprusy, mak, ľalia, kosatec...)
= zvieratá + hmyz ( páv, labuť, motýľ, vážka, netopier...)
- SYMBOLIKA FARIEB: žltá= radosť
Modrá a zelená= neskutočno, fantaskno
Čierna= posol ducha
Biela = sklamaná nádej a smrť
SECESIA - na jednej strane sa pokúšala ozdraviť život, na druhej predstavovala DEKADENCIU ,CYNIZMUS až MORBÍDNOSŤ
- znamenala únik do sna a fantázie
- využívala kult erotiky a smrti
- inšpirovala sa gotikou, manierizmom, symbolizmom, japonským, keltským a krétskym umením,
- prejavovala sa v architektúre, sochárstve, literatúre(symbolizmus a dekadencia), ale hlavne v úžitkovom umení.
Secesia výrazne ovplyvnila spôsob života konca 19. a zač. 20 stor. a zapísala sa do tváre miest ako Paríž, Viedeň, Mníchov, Berlín, Barcelóna ,či Praha.
Keďže bol hlavný dôraz kladený na LÍNIU – obľúbeným žánrom sa stala GRAFIKA (napr. litografia- plagáty Alfonza Muchu).
Secesia bola mediálne propagovaná prostredníctvom ČASOPISOV (ilustrácie) a PLAGÁTOV.
ARCHITEKTÚRA
HLAVNÍ PREDSTAVITELIA:
- Špan.ANTONIO GAUDÍ
- VICTOR HORTA
– DOM TASSELOVÝCH – Brusel (str.54)
- HECTOR GUIMARD
- VSTUPY DO PARÍŽSKÉHO METRA (str.69-71)
GUSTAV EIFFEL
- EIFFELOVÁ VEŽA v Paríži (305 m pri príležitosti Svetovej výstavy v Paríži 1889)
- CHARLES MACKINTOSH
- exteriéry a interiéry v Glasgowe (str.66-67)
- OTTO WAGNER
- USALOUIS SULLIVAN
- obchodné domy v Chicagu
- ČechyANTONÍN BELŠÁNEK, OSVALD POLÍVKA
- OBECNÝ DOM PRAHA
JOSEF FANTA
- HL.STANICA PRAHA
- DUŠAN JURKOVIČ
- ŠTEFÁNIKOVÁ MOHYLA NA BRADLE
- SPOLKOVÝ DOM -Skalica
- SIROTINEC –Modra
- stavby v Luhačoviciach
EDMUND LECHNER
- MODRÝ KOSTOLÍK –Blava
ARCHITEKTÚRA – 2 línie
1 línia -racionálna:
využívala nové konštrukčné materiály= sklo, železo,
- vychádzala z inžinierskych stavieb – mosty, haly, stanice, tržnice, knižnice...
- jej cieľom bola účelnosť a relatívna jednoduchosť
Napr. EIFFELOVÁ VEŽA (str.32 – 49)
2 línia- prírodná :
Návraty do minulosti inšpirované ORIENTOM a ĽUDOVÝM UMENÍM
- asymetria
- vlnivá línia a pohyb
- dekorativizmus
Hl. predstaviteľ tejto línie je :
ANTÓNIO GAUDÍ (1852-1926)
(str.58-61)
- žil v Barcelóne
- PALÁC GUELL
- pre bohatého priemyselníka Dona Casteria Guella
- použil nápadité oblúky
- bohato členil interiér, využil drahé materiály
- Mestské obytné domy:
CASA BATLÓ
- dynamicky zvlnené priečelia pripomínajúce prírodné útvary inšpirované barokom
- stĺpy v podobe kostí
- okná v tvare otvorených papulí
- balkóny ako umrlčie lebky
- kupola pripomínajúca cesnak
- fasáda pokrytá mozaikami
CASA MILÁ („La Pedrera“ - Kameňolom)
- strecha je pokrytá bielou keramikou
- komíny a ventilačné vývody pripomínajú neprirodzené postavy
- charakteristické komíny sa krútia okolo svojej osi a „pomáhajú dymu“ dostať sa von cez svoje dlhé krky
- PARK GUELL
- dal ho postaviť Eusebi Guell ako mesto- záhradu, hoci sa táto myšlienka napokon nezrealizovala, vybudovali sa aspoň spoločné priestory a záhrada, ktorá slúži verejnosti ako mestský park.
- inšpirácia v tvaroch pochádzajúcich z rastlinného a živočíšneho sveta ( fantastický mnohofarebný drak- ochranca vôd )
- veľká zvlnená lavica
- tradičné fajansové obkladačky s figurálnym alebo štylizovaným dekorom rozbíjal a skladal do mozaiky “TRENCADÍS“.
- KOSTOL SAGRADA FAMÍLIA (CHrám svätej rodiny)
- celoživotné dielo, od roku 1883 až do svojej tragickej smrti 1926(keď prechádzal v meste Gerona cez ulicu zrazila ho električka –o3 dni zomiera)- je v nej pochovaný
- stal sa samotárom a nakoniec na stavbe aj býal
- chrám bol založený na plánoch gotickej baziliky s 5 loďami
- neopracované kamene a tehly, na piliere veľké neotesané bloky kameňa
- jej základné gotické usporiadanie zakrýva sochárska výzdoba- prírodné motívy zo sveta zvierat a rastlín+ balvany, zelené stromy z keramiky, na ktorých sedia biele porcelánové holuby, oblaky z kameňa alebo skla, ľadové cencúle, hviezdy a súhvezdia
- 3 hlavné fasády reprezentujúca ZRODENIE, SMRŤ, ZMRTVYCHVSTANIE KRISTA s 18 vežami symbolizujúcimi
12 apoštolov+ 4 evanjelistov+ Pannu Máriu+ Ježiša. Najvyššia meria 170 m.
- počas šp. občianskej vojny- poškodenie a zničenie Gaudiho plánov
- práce na stavbe pokračujú- predpokladané dokončenie v 2026 (100.výročie smrti), je to dominanta Barcelony, najnavštevovanejšia turistická atrakcia Španielska
MALIARSTVO
GUSTAV KLIMT (1862- 1918)
- spoluzakladateľ viedenskej secesie, vedúca osobnosť viedenskej avantgardy
- tvorí na prelome 19 a 20 stor.
- vynikajúci maliar a dekoratér
- novátorský štýl- používa rozmanité techniky a materiály- využíva zlato, striebro, inkrustáciu perlovou hmotou a drahými kameňmi metódy zlatníckeho remesla (naučil sa od otca zlatníka) ale aj vedomosti získané na umeleckopriemyselnej škole
- pri maľbe obrazov často využíva techniky vlastné pre úžitkové umenie a remeslo tapetovanie, tkanie gobelínov
- pracuje ako dekoratér interiérov na zákazku pre štát
- navrhuje látky a bižutériu
-zaujíma ho tvorba sochára Augusta Rodina
- patrí k zástancom syntézy jednotlivých umeleckých odvetví („Totálne umelecké dielo“) tendencie proti rozdeľovaniu umenia na jednotlivé druhy, typy a školy
- vynikajúci kresliar (existuje niekoľko tisíc jeho kresieb)
- 1905 opúšťa Secesiu pre nezhody s umelcami, ktorí mu boli veľmi blízky
- počas života získava uznanie a ocenenia
- jeho nasledovníci : EGON SCHIELE ( 1890-1918)
OSKAR KOKOSCHKA (1886-1980)
- jeho diela inšpirujú umelcov budúcich generácií soch. BRANCUSSI, PICASSO, WARHOL v parafrázach jeho diel...
- venuje sa hlavne maľbe, kresbe, výzdobe interiérov na zakázku- fresky, plagátovej tvorbe, ilustruje časopis „ VER SACRUM“
- hl. námet ŽENA, KRAJINA emocionálny vplyv na diváka
- jeho celoživotnou platonickou láskou a múzou je EMILIE FLOGEOVÁ
- inšpirácia starovekou históriou a mytológiou –využíva symboliku
- používa plošný dekoratívny štýl maľby, ornamentaliku - abstraktné vzory( geometrické aj kvetinové)
TVORBA:
- Ženské portréty
- PORTRÉT ADELY BLOCHOVEJ- BAUEROVEJ
- PORTRÉT EMILIE FLOGEOVEJ
- Symboly a mýty, alegórie
- HUDBA I. a II
- DANAE – patrí k najslávnejším dielam (gr. Zeus v podobe zlatého dažďa ju oplodní...)
- SMRŤ A ŽIVOT
- „NUDA VERITAS“- NAHÁ PRAVDA – v hornej časti citát:
“ Nemôžeš sa svojimi činmi a svojím umením zapáčiť všetkým- snaž sa zapáčiť aspoň niektorým. Páčiť sa všetkým je zlé.(Friedrich Schiller)
- JUDITA I , JUDITA II
- biblická postava, kt. zviedla asýrskeho vodcu Holoferna,aby zachránila svoj ľud, opila ho a sťala mu hlavu v umení- víťazstvo cností nad neresťou
- NÁDEJ I, NÁDEJ II
- motív tehotnej nahej ženy vzácny v dejinách umenia tabu
- TRI OBDOBIA ŽIVOTA ŽENY
- BOZK- vrchol jeho tvorby
- Krajinomaľba
ÚŽITKOVÉ UMENIE
- nábytok a bytové zariadenie, keramika, tapety, koberce, textílie, lampy- svietidlá, sklo, keramika, šperk,
- interiérový dizajn
Napr. Fr. EMILÉ GALLÉ – sklené vázy, keramika, nábytok(str. 87)
Ang. CHARLES MACKINTOSH- bytové zariadenie
USA LOUIS COMFORT TIFFANY (str. 84-85)-lampy
Fr. RENÉ LALIQ- šperk Žena – vážka (str.90)
ČechALFONS MUCHA- náramok s prsteňom pre Sarah Bernhardtovú (str. 90)
UMELECKÁ GRAFIKA
ALFONZ MUCHA (1860-1939)
Alfonz Mucha je jeden z najväčších umeleckých osobností na prelome 19. a 20. storočia.
Bol umelecky všestranný- bol nielen maliarom a grafikom, ale zaujímal sa aj o sochárstvo, tvorbu šperkov, návrhy interiérov a užité umenie. Mimoriadny talent však prejavoval predovšetkým v oblasti dekoratívnej grafiky. Vďaka rozvoju reprodukčných techník dosiahli jeho plagáty, dekoratívne panely, kalendáre, príležitostné tlačivá, obálky časopisov a knižné ilustrácie značnú popularitu.
- Kompozície sa vyznačovali množstvom dekoratívnych motívov, hojnosťou ornamentálnych prvkov a kaligrafických ťahov línií.
„Style Mucha“ sa ako typické stelesnenie umeleckých snáh okolo roku 1900 stal vzorom pre celú generáciu grafikov a návrhárov a stal sa synonymom secesie.
Charakteristickým znakom jeho tvorby bola idealizovaná, štylizovaná postava krásnej alebo detsky pôvabnej ženy, ozdobená ornamentálnou sústavou listov, kvetín, symbolov.
Napriek tomu, že Mucha pochádzal z Moravy ( Ivančice), kde sa narodil a prežil detstvo, najväčší úspech dosiahol v Paríži. Jeho práce dokladajú živú atmosféru mesta v dobe, kedy bolo nielen hlavným mestom Francúzska, ale aj kultúrnym centrom celého sveta. Mucha bol zaplavený zákazkami, čo siahali od rozsiahlych projektov, akým bol návrh pavilónu Bosny a Hercegoviny pre Svetovú výstavu v Paríži, cez tvorbu nespočetných divadelných a výstavných plagátov, až po reklamné plagáty na šampanské, mydlo či konfekciu.
V roku 1900 bolo jeho meno ovenčené slávou, ale v neskorších rokoch vzrástli kontroverzné kritiky jeho práce.
Paríž - Sarah Bernhardtová a divadlo
Mucha sa chystal na tradičnú akademickú umeleckú kariéru, odišiel v roku 1888 z Mníchova do Paríža, aby tu pokračoval v štúdiu na Akadémii Julian.
Živil sa ako ilustrátor magazínov a módnych katalógov.
Zlom priniesol prvý litografický plagát pre Sarah Bernhardtovú a jej Théatre de la Renaissance.
Divadelný plagát ku hre Gismonda je dodnes v početných štúdiách uvedený ako špičkový príklad modernej koncepcie plagátu.
Na Sarah Barnhardtovú malo obrazové stvárnenie jeho dramatického umenia natoľko presvedčivý účinok, že s Alfonzom Muchom okamžite podpísala zmluvu na šesť rokov.
Divadelné plagáty, ktoré v tomto období navrhoval – tvoria samostatný cyklus : Dáma s kaméliami (1896),
Lorenzaccio (1896),
Samaritánka (1897),
Médea (1898),
Hamlet (1899)
Tosca (1899)
- vyznačujú sa úzkym formátom so štylizovanými obrysmi, písmom v dolnej a hornej časti a ornamentálnym usporiadaním plochy.
Mucha vedel, ako zachytiť pôvab a kúzlo, čím Sarah Bernhardtová pôsobila ako hlavná predstaviteľka vo svojich inscenáciách na obecenstvo.
Plagáty, ktoré pre ňu vytvoril, šírili jeho popularitu ďaleko za hranice Francúzska. Až do roku 1901 nebol Mucha zodpovedný len za plagáty pre Bernhardtovú, ale aj za výpravu a kostýmy jej Théatre de la Renaissance. Obrovský úspech, ktorý mu priniesol aj značnú spoločenskú prestíž, určil povahu a smer jeho práce na celé roky.
Od roku 1879 do roku 1881 totiž pracoval ako pomocník vo viedenskom štúdiu špecializujúci sa na javiskové výzdoby. Nepochybne rozumel tomu, ako scénu efektne naaranžovať. Divadlo bolo naopak aj pre neho zdrojom inšpirácie. Čerpal odtiaľ nápady pre symboliku gest svojich postáv a ich fantastické kostýmy.
Na týchto základoch vybudoval Mucha štýl, v ktorom úspešne zlúčil prvky rôznych epoch ( cirkevné umenie- svätožiara, umenie Ďalekého východu a hnutie symbolistov)so súčasným secesným dekoratívnym umením.
- Dekoratívny charakter kompozícií ešte viac zdôrazňuje priliehavými, nadčasovými, fantastickými róbami a drapériami, elegantnými záhybmi a skladmi- prepych. Prvky štylizácie preháňa až do krajnosti, celú plochu zaplní rozličnými motívmi kvetov a listov, znaky zverokruhu a ornamenty najrôznejších druhov, ktoré tvoria zložitý rám pre hlavu zachyteného z profilu. Dojmy prepychu tiež posilňujú najrôznejšie farby zlata a drahokamov.
Po obrovskom úspechu Muchových plagátov pre Sarah Bernhardtovú sa tlačiareň Champenois pustila do produkcie takzvaných panneaux dékoratifs = dekoratívnych panelov.
Tlačili sa na silný papier alebo na hodváb a rámovali sa ako obrazy v zhode s vtedajšou módou, používali sa ako dekoračné zásteny. Motívy sa nelíšili od plagátov, aj tu staval Mucha kompozíciu na výrazové sily postavy, ktorá zaplňovala väčšinu plochy. Prevážnu časť týchto panneaux tvorili v sérií štyri kusy, všetky boli vytlačení vo veľkých nákladoch takže sa dostali k širokému okruhu záujemcov. Jednotlivé motívy boli vydávané aj ako umelecké pohľadnice.
Ukazujú Muchovu záľubu v personifikácií vecí a pojmov, alebo námety sú vždy spojené s alegorickými ženskými postavami, sú radené do cyklov v dvoj alebo štvornásobných variáciách témy: napríklad prvá štvordielna séria = Ročné obdobia (1896),
Kvety (1898),
Umenie (1989),
Drahokamy (1900),
Denné doby(1899).
ZODIAK ( ZVEROKRUH) ROČNÉ OBDOBIA
Pri takej ohromnej produkcií nikoho neprekvapuje, že Mucha svoj tvoriaci repertoár občas vyčerpal, takže sa z postáv, tvárí, gest, emblémov a farieb stavali určité stereotypy.
Previedol na nich len minimálne úpravy, ktoré pripomínali skôr rutinnú prácu remeselníka. Mucha často prijal zákazky z čistého finančného dôvodu, ustupoval požiadavkám klientov. Jeho umelecká invencia sa nakoniec rozriedila v množstve reklamných nálepiek a plagátov(napr. na cigaretové papieriky JOB), jedálnych lístkov ,divadelných programov a kalendárov, ktoré navrhoval bez ohľadu na to, že veľa z jeho motívov boli zneužité pre komerčné účely.
- ilustroval časopisy(napr.fr. COCORIKO)
- navrhoval nábytok, šperky, dekoratívne predmety, porcelán,
- vytvoril graf. návrhy množstva československých známok a bankoviek ( aj prvej československej známky)
- etikety na šampanské - vitrážove okno v Chráme Sv. Víta v Prahe(1931)
- V roku 1900 dostal striebornú medailu za plagáty, šperky, pivové etikety a bankovky
- V roku 1904 sa rozhodol opustiť Paríž a odísť do Ameriky, kde ho očakávali nové zákazky. Možno mu k tomu prispelo o trpké poznanie, že jeho tvoriaci potenciál slabne a sláva začína pohasínať. Pobyt v Spojených štátoch však prinajmenšom z umeleckého hľadiska, nepriniesol úspech, aký dúfal.
. V Amerike kontaktoval slovanský výbor, aby preniesol myšlienku slovanskej epopeje do obrazov - 20 monumentálnych obrazov ako spomienka na slávnu minulosť slovanských národov.
- Keď v roku 1910 rozhodol vrátiť sa do vlasti, bolo to prínosné rozhodnutie. V tomto roku totiž prijal zákazku na výzdobu Primátorského salóniku Obecného domu v Prahe.
- Dokončený cyklus nazvaný Slovanská epopeja venoval v roku 1928 mestu Praha; odmenou mu však bolo hlboké sklamanie. Štýl a pojatie cyklu boli odmietnuté.
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Secesia | Referát | 740 slov | |
Secesia | Referát | 2 836 slov |