Nezamestnanosť – Frikčná, sezonná, cyklická, dobrovoľná, nedobrovoľná

Nezamestnanosť – Frikčná, sezonná, cyklická, dobrovoľná, nedobrovoľná

1. Aký je Citát vzťahujúci sa k nezamestnanosti?

” Nestačí vedieť ale to, čo vieme, treba aj využiť , nestačí Chcieť, treba aj konať“.

1. Kto je autorom tohto Citátu?

Autorom tohto Citátu je Goethe.

1. Aká je Charakteristika nezamestnanosti?

Nezamestnanosť je stav, keď sa časť pracovných síl nezúčastňuje pracovného procesu.

Nezamestnanosť je sociálnoekonomicky jav spojený s trhom práce.

Nezamestnanosť je založená na tom, že osoba schopná práce je z možnosti pracovať v platenom zamestnaní vyradená. Je to vážny ekonomicky a zároveň sociálny problém.

Nezamestnanosť je spojená s takými spoločenskými javmi ako zlé mentálne a fyzické zdravie zvýšená rozvodovosť a zločinnosť. 

Nezamestnanosť je ukazovateľ, ktorý ukazuje aká časť práceschopného obyvateľstva je nezamestnaná.

Podľa MartinCovej nezamestnanosť je nielen vážny ekonomický a sociálny problém, ale je považovaná aj za veľmi vážny politický problém. Nezamestnanosť totiž znamená stratu statkov a služieb, ktoré mohli pracovnici vyrobiť.

Pán profesor Krebs vo svojej knižnej publikácii s názvom SoCiálni politika definuje nezamestnanosť, že je zložitým javom a nie je možné ju hodnotiť len globálne.

Nezamestnanosť podľa Samuelsona je problémom moderných spoločností. Keď je nezamestnanosť vysoká, zdroje sa nevyužívajú a dôchodky obyvateľov klesajú. V takých obdobiach ekonomická bieda ovplyvňuje pocity ľudí a ovplyvňuje rodinný život obyvateľstva.

Podľa Arendáša nezamestnanosť prináša pre spoločnosť nasledujúce problémy, ktoré sú:

1. Ekonomického Charakteru
2. Sociálneho Charakteru
3. Organizačného Charakteru
4. Politického Charakteru
5. Aká je Charakteristika trhu práce?

Podľa Tuleja trh práce je miestom, kde sa stretáva dopyt po práCi ( zo strany potenciálnych zamestnávateľom s ponukou po práCi ( ktorú predstavujú jednotliví uChádzači o zamestnanie.

Podľa Rievajovej ide o trh ako hocijaký iný a napriek tomu je výnimočný. Nadanie vykonávať pracovnú činnosť sa totižto mimoriadne viaže na človeka.

1. Aká je história nezamestnanosti?

• V Európe sa začal vyskytovať problém nezamestnanosti až na začiatku storočia.
• Povojnové usporiadanie strednej Európy sa muselo vysporiadať s obrovskými soCiálnymi problémami. Značná časť pracovnej sily padla v prvej svetovej vojne alebo zostala invalidná. Priemysel bol orientovaný na zbrojenie, ktoré koncom vojny upadalo. Transformácia zbrojného priemyslu na iné odvetvia podnikania bola pomalá a viedla ku veľkej hospodárskej kríze, ktorá postihla aj Československú republiku.

Porazené mocnosti, ktoré dovtedy pôsobili ako akCelátory obchodu, sa stali stagnujúcimi veľmocami.

V roku 1918 sa vytvoril systém podpôr pre nezamestnaných, ktorý sa však vzťahoval len na tých nezamestnaných, ktorí boli sociálne poistení a na demobilizovaných vojakov.

V roku 1921 boli sChválené dva zákony, ktoré mali od roku 1925 zaviesť program starostlivosti o nezamestnanýCh založenom na Gentskom systéme.

Gentský systém bol pomenovaný podľa belgiCkého mesta Gent, kde vznikol v roku 1901.

Bol založený na vyplácaní dávok v nezamestnanosti odborovými organizáciami, ktorým na ich činnosť prispieval štát a zamestnaní.

Nárok na podporu mal iba taký občan, ktorý stratil zamestnanie a súčasne bol organizovaný v odboroch aspoň pol roka v odboroch pred stratou zamestnania.

Dávku poberal iba 13 týždňov a od roku 1930 až 26 týždňov.

Tento systém nezahŕňal osoby, ktoré neboli v odboroch a tým pádom vznikla skupina nechránených zamestnancov.

Zákony z rokov 1919 a 1920 upravovali aj zdravotné poistenie, ktoré bolo určené pre pracujúcich na základe pracovného, služobného a učňovského pomeru.

Hlavnými nástrojmi boli veľké štátne investície, kurzy pre nezamestnaných strávne poukážky.

V dobe vzniku Československa bolo na Slovensku zamestnanýCh v štátnej administratíve iba 37 Slovákov, zo 783 lekárov bolo 26 Slovákov, zo 4687 učiteľov bolo 243 učiteľov.

 Najvzdelanejšiu časť slovenskej populácie tvorili najmä kňazi.

Prostredníctvom podpory vysokoškolského vzdelania sa vytvorila nová, no veľmi malá generácia vzdelaných Slovákov.

Prvé výrazné úspechy boli viditeľné až v 20. rokoCh 20. Storočia, tento úspech zatienila hospodárska kríza.

Táto hospodárska kríza dala šancu radikálom a extrémistom, ktorí ponúkali jednoduché riešenia.

Nízke vzdelanie a sociálne zúfalstvo viedlo k podpore fašizmu v slovenských reáliách druhej svetovej vojne.

Väčšina slovenského obyvateľstva žila na vidieku, trpela nízkou vzdelanosťou až negramotnosťou, alkoholizmom a sociálnym úpadkom vidieckeho obyvateľstva.

• V roku 1929 vznikla kríza. Stanovisko ekonómov bolo o ničom nerozhodovať, aby sa nebránilo voľnej hre trhových síl, avšak kríza sa prehĺbila v priebehu ďalších rokov. 
• V roku 1932 miera nezamestnanosti v Nemecku dosiahla 15 percent a miera nezamestnanosti v USA dosiahla 15

Takto vysokú nezamestnanosť je možné odôvodniť tým, že od prvej svetovej vojny priemyselné a hospodárske podniky hospodárili s oveľa nižším ziskovým rozpätím.

Počas slovenského štátu bola taká filozofia, že výška mzdy má byť primeraná pracovnému výkonu so zreteľom na rodinné pomery.

Pozícia Slovenska v Európe po začatí druhej svetovej vojne pôsobila ako ostrov blahobytu.

Vláda v tomto čase dokonca uvažovala, že zavedie tzv. rodinné mzdy, ktoré mali garantovať pracujúcim schopnosť uživiť rodinu, ale tento zákon sa do pléna snemu nakoniec nedostal.

V tom istom roku bol prijatý zákon o vyplácaní mzdy alebo platu ľahkomyseľných osôb

Jeho Cieľom bolo zlepšiť finančnú situáciu v tých rodinách, v ktorých jeden z manželov ohrozoval svojou ľahkomyseľnosťou výživu Celej rodiny tak, že mzda bola poukazovaná druhému z manželov.

Tento zákon mal zabrániť míňaniu peňazí na alkohol a na hazardné hry.

Podľa súdobých štatistických údajov vzrástla priemerná mesačná mzda v hospodárstve a terciálnej sfére v rokoch 1938 až 1944 o 97 percent, súčasne sa zvýšili životné náklady a zvýšila sa inflácia.

K popularite nového režimu prispeli jednorazové, ako aj niektoré systémové sociálne opatrenia.

Medzi najvýznamnejšie systémové opatrenia patrilo od roku 1940 zavedenie rodinných prídavkov na nezaopatrené deti. 

Bežnou súčasťou života obyvateľstva v zamestnaneckom pomere sa v rokoch 1939 až 1944 stali rodinné rekreácie s príspevkami odborových organizácii. Pozitívny vplyv mali tiež jednorazové sociálne akcie režimu.

V rokoch 1945 až 1989 najviac pracujúcich Slovákov pracovalo v odvetví poľnohospodárstva.

História Slovenska nebola s povinnou zamestnanosťou nikdy konfrontovaná, a preto jej zavedenie bolo postupné.

Tým Chcel štátny aparát úplne vykoreniť Chudobu najslabších vrstiev a dosiahnuť sociálnu rovnosť spoločnosti.

Podpora výstavby vlastného bývania a rôzne sociálne opatrenia na ochranu pracujúcich, veľké štátne investície do infraštruktúry krajiny a zvyšovanie vzdelanostnej úrovne posunuli od roku 1918 do 1950 Slovensko o míľové kroky vpred.

Životná úroveň Slovákov sa významne v tomto období zvýšila. Spoločnosť ponúkala svojim občanom dostupné a bezplatné vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť, rodičovskú podporu, podporu bývania, pracovné príležitosti, mladomanželské pôžičky, nenávratné pôžičky a sociálne reformy. 

Pojmy zamestnanec a zamestnávateľ boli v tej dobe inak Chápané

Zamestnanec sa mohol podieľať na riadení Celého národného hospodárstva, teda i na riadení Celého podniku.

V oblasti pracovného práva sa významne menili právne normy Chrániace zdravie a bezpečnosť pracujúcich, zavádzali sa nároky na rekreácie pracujúcich, zamestnanci pracujúci v rizikovom prostredí mali nárok na vyššie dôchodky. 

Výhody sociálneho bezpečia nedokázali presvedčiť obyvateľov o výhodnosti socializmu pre spoločnosť .

• Do roku 1970 Keynes radil striedavo bojovať proti nezamestnanosti a inflácii. Táto teória sa nazýva “ stop and go“.

Zvyšok zapadoeurópskyCh krajín uplatňoval neokenyesovskú politiku ponechal priestor inflácii a tým, že nebude priamo pôsobiť na Ceny a dôchodky s Cieľom zmiernť ich rast.

Okolo roku 1970 firmy zamestnávali menej ľudí a takisto aj menej investovali. Dôvodom nebol pokles odbytu, ale podniky neprejavovali záujem o zväčšovanie odbytu.

Po roku 1989 prešla Slovenská republika aj v oblasti sociálnej politiky zásadnou premenou.

Tento prechod so sebou priniesol aj vznik negatívnych sociálnych javov ako je nezamestnanosť, sociálna odkázanosť alebo Chudoba.

Veľmi vážnym problémom najmä od roku 1994 sa stala dlhodobá nezamestnanosť a s ňou spojené zaťaženie štátneho rozpočtu súvisiace s vyplácaním sociálnych dávok.

Existujúci systém motivoval predovšetkým ľudí bez vzdelania k zotrvaniu v pozícii nezamestnaného. 

Životné minimum po valorizácii v roku 1995 bolo dokonca vyššie ako minimálna mzda, to spôsobovalo, že nezamestnaní boli naďalej nezamestnaní a zamestnaní s minimálnou mzdou rozširovali rad nezamestnaných. 

Dávky sociálnej pomoci delíme na systémové a nesystémové .

1. Aké sú systémové a nesystémové dávky sociálnej pomoci ?

Medzi systémové dávky sociálnej pomoci patria:

• Príspevok pri narodení dieťaťa
• Rodičovský príspevok
• Príspevok na starostlivosť o dieťa
• Príspevok na pohreb
• Náhradné výživné
• Prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa

Medzi nesystémové dávky sociálnej pomoci patria:

• Vianočný príspevok
• Príspevok športovému reprezentantovi

1. Akým vedami je skúmaná nezamestnanosť?

Nezamestnanosť je skúmaná ekonómiou, psychológiou a sociálnou politikou. 

1. Aká je Charakteristika mikroekonomického a makroekonomického rozmeru nezamestnanosti?
2. Mikroekonomický rozmer nezamestnanosti

Nezamestnanosť negatívne vplýva na jednotlivca, predstavuje pre neho stratu práce, redukciu jeho príjmov a zníženie jeho doterajšieho štandardu pre neho, ale aj pre jeho rodinu. 

1. Makroekonomický rozmer nezamestnanosti

Podľa Uramovej makroekonomický rozmer nezamestnanosti sa spája s podstatou fungovania ekonomiky ako jedného Celku s riešením otázky využívania všetkých zdrojov s Cieľom uspokojovať potreby obyvateľstva a produkovať statky a služby.

Podľa Uramovej z hľadiska ekonomiky nezamestnanosť znamená stratu produkcie, príjmov a plytvanie finančných zdrojov štátu. Nezamestnanosť zvyšuje deficit štátneho rozpočtu.

Podpory nezamestnanosti a sociálne dávky zaťažujú výdavkovú časť. S nezamestnanosťou súvisí aj rast sociálnych problémov.

Ekonomická podstata nezamestnanosti spočíva v tom, že jednotlivec alebo skupina ľudí, ktorí disponujú určitými duševnými a fyzickými schopnosťami vykonávať určité druhy prác, tieto práce nevykonávajú a nevyužívajú svoje schopnosti pracovať.

1. Aká je Charakteristika pojmu zamestnanie?

Zamestnanie je práca na zmluvnom základe s finančnou odmenou, t.j. platom alebo mzdou.

Nie každý kto pracuje je zamestnaný, a nie každý kto nepracuje je nezamestnaný.

1. Aká je Charakteristika nezamestnaného človeka?

Nezamestnaný človek je práceschopná osoba, ktorá si nevie nájsť na trhu práce platené miesto.

1. Čo je následkom nezamestnanosti?

Následkom nezamestnanosti je nerovnováha medzi dopytom a ponukou po práci.

1. Na čo majú nárok nezamestnaní ľudia vo väčšine priemyselných štátoch?

Nezamestnaní ľudia vo väčšine priemyselných štátoch majú nárok na sociálne príjmy.

1. Čo musia splniť nezamestnaní ľudia pre čerpanie sociálnych príjmov?

Nezamestnaní ľudia pre čerpanie sociálnych príjmov musia splniť určité podmienky.

1. Aká je Charakteristika dobrovoľnej nezamestnanosti?

Dobrovoľná nezamestnanosť je stav, pri ktorom sa osoba dobrovoľne rozhodne pre nezamestnanosť.

1. Do akej skupiny zaradujeme tieto osoby?

Tieto osoby zaradujeme do ekonomicky neaktívneho obyvateľstva.

1. Čo ovplyvňuje nezamestnanosť zo strany zamestnancov?

Nezamestnanosť zo strany zamestnancov ovplyvňuje motivácia zadovážiť si finančné prostriedky na živobytie.

1. čo ovplyvňuje nezamestnanosť zo strany zamestnávateľov?

Nezamestnanosť zo strany zamestnávateľov ovplyvňujú administratívne a vecné prekážky.

1. Čo predstavujú finančné a vecné prekážky?

Administratívne a vecné prekážky predstavujú náklady na zadováženie technológie, priestorov, čí pracovnú silu.

1. Čo predstavujú administratívne prekážky?

Administratívne prekážky predstavujú požiadavky, ktoré je treba splniť, aby podnikateľská činnosť mohla byť vykonávaná.

1. Aké ďalšie normy treba splniť pri vykonávaní podnikateľskej činnosti?

Na vykonávanie podnikateľskej činnosti treba splniť bezpečnostné, hygienické a ekologické normy a pracovnú legislatívu.

1. Aké je delenie nezamestnanosti z hľadiska času?

Delenie nezamestnanosti z hľadiska je nasledujúce:

1. Krátkodobá nezamestnanosť

Krátkodobá nezamestnanosť je v časovom rozsahu od 3 do 6 mesiacov.

1. Strednodobá nezamestnanosť

Strednodobá nezamestnanosť je v časovom rozsahu od 6 do 12 mesiaCov.

1. Dlhodobá nezamestnanosť

Dlhodobá nezamestnanosť je v časovom rozsahu viac ako 12 mesiaCov

1. Veľmi dlhodobá nezamestnanosť

Veľmi dlhodobá nezamestnanosť je v časovom rozsahu viac ako 24 mesiacov.

1. Aké je delenie nezamestnanosti?

Nezamestnanosť sa delí na systémovú, absolútnu, štrukturálnu, frikčnú sezónnu, technologickú, skrytú, nepravú nezamestnanosť.

1. Aká je Charakteristika jednotlivých typov nezamestnanosti?
2. Systémová nezamestnanosť

Systémová ( Cyklická) nezamestnanosť je spojená s ekonomickým Cyklom. V čase hospodárskej depresie môže byť zamestnaných menej ako v čase hospodárskej konjuktúry.

Vzniká v dôsledku vzniku recesie, znižovanie objemu produkcie vedie k zvyšovaniu nezamestnanosti.

Jej základným rysom je, že výrazne klesá Celkový dopyt po práci z dôvodu nízkych Celkových výdavkov a outputu ekonomiky.

1. Absolútna nezamestnanosť

V určitej oblasti spoločnosti je počet hľadajúcich zamestnanie vyšší ako počet pracovných miest.

1. Štrukturálna nezamestnanosť

Tento typ nezamestnanosti súvisí s nerovnováhou medzi dopytom a ponukou po práci. 

Tento typ nezamestnanosti vzniká v dôsledku zmien v štruktúre ekonomiky, technologický pokrok prinútil zrušiť niektoré povolania.

Často pozorujeme štrukturálnu nerovnováhu medzi zamestnaniami a regiónmi, keďže jedny sektory sa rozvíjajú, druhé sektory upadajú.

Potenciálnym riešením tohto stavu je rekvalifikácia, avšak v niektorých prípadoch je veľmi nepravdepodobná.

Ide o prijateľnejšie riešenie, avšak realizovateľné v strednodobom až dlhodobom horizonte. 

1. Frikčná nezamestnanosť

Tento typ nezamestnanosti je krátkodobý a súvisí s obdobím hľadania si novej práce napríklad pri sťahovaní do iného mesta. 

Táto nezamestnanosť je spojená s normálnym fungovaním trhu, ide o plynulé prechádzanie z 1 zamestnania do druhého z dôvodov životného Cyklu. Tento typ nezamestnanosti bude existovať vždy.

Tento typ nezamestnanosti môže byť spôsobený aj nedostatočnou informovanosťou o pracovných príležitostiach.

 Dokonca v ekonomike s plnou zamestnanosťou vždy dochádza k určitej fluktuácii ľudí, napríklad ak si absolventi školy hľadajú po skončení školy prácu.

Na základe toho, že praCovníCi pomerne často menia svoje praCovné miesta a hľadajú tak lepšie, môžeme pokladať frikčnú nezamestnanosť za dobrovoľný typ nezamestnanosti.

1. Sezónna nezamestnanosť

Tento typ nezamestnanosti sa vzťahuje na sezónne práce, napríklad v zime je viac nezamestnaných stavbárov.

Sezónna nezamestnanosť zodpovedá činnostiam s čisté sezónnym, turistickým Charakterom

1. Technologická nezamestnanosť

V rámci technologického vývoja sa vyvíja trh práce vzhľadom na požadované profesie, obzvlášť v priemysle a v poľnohospodárstve sú potrebné určité profesie.

1. Skrytá nezamestnanosť

Tento typ nezamestnanosti sa vzťahuje na tých čo nie sú v evidencii nezamestnaných tam patria napríklad bezdomovci. 

1. Nepravá nezamestnanosť

Tento typ nezamestnanosti je zdanlivý a dobrovoľný

1. Donútená nezamestnanosť

Je vyvolaná zákonmi a vládnou politikou.

1. Zastretá nezamestnanosť

Tento typ nezamestnanosti je prítomný v nerozvinutých krajinách, kde práceschopné obyvateľstvo nenachádza prácu, lebo ju nik neponúka.

1. Nezamestnanosť z nedostatočného dopytu

Pri tomto type nezamestnanosti je nízky agregátny dopyt. Pri tomto type nezamestnanosti nie je možné poskytnúť prácu všetkým nezamestnaným, ktorí si ju hľadajú.

1. Nezamestnanosť z nedostatočného rastu  

Podľa Tomašovičovej tento typ nezamestnanosti patrí pod technologickú nezamestnanosť a tento typ nezamestnanosti z hľadiska trvania je dlhodobý. Dôležitú úlohu hrá zavádzanie novej techniky a technológie do výroby.

V takejto ekonomike nie je dostatok pracovných miest, pre tých ľudí, ktorí Chcú pracovať.

1. Aké je členenie nezamestnanosti v neoklasiCkej ekonomickej teórii?
2. Vyhľadávacia nezamestnanosť

Tento typ nezamestnanosti nastane vtedy, keď si jedinec z vlastnej iniciatívy začne hľadať vhodnú prácu pre seba.

1. Opatrnostná nezamestnanosť

Tento typ nezamestnanosti patrí pod frikčnú nezamestnanosť. Tento typ nezamestnanosti nastáva vtedy, keď voľné pracovné miesto nedáva predpoklady, že v budúcnosti bude pracovnej sile umožnený prechod na iné výhodnejšie pracovné miesto.

1. Špekulačná nezamestnanosť

Tento typ nezamestnanosti patrí pod frikčnú nezamestnanosť. Tento typ nezamestnanosti vzniká vtedy, keď jednotlivec je schopný pracovať na nižší pracovný úväzok.

V niektorých knižných publikáciách sa môžeme stretnúť aj s ďalšími formami nezamestnanosti:

1. Registrovaná nezamestnanosť

Do registrovanej nezamestnanosti patria všetci záujemcovia, ktorí sú registrovaní na úradoch práce sociálnych veci a rodiny.

1. Opakovaná nezamestnanosť

Do tejto skupiny nezamestnanosti patria všetci ľudia, ktorým sa nepodarilo dlhšie zamestnať. 

1. Dobrovoľná nezamestnanosť

Dobrovoľná nezamestnanosť, hovorí sa o nej vtedy, keď určitá časť pracovných síl nie je ochotná pracovať za určitých mzdových podmienok. Títo dobrovoľne nezamestnaní uprednostňujú štúdium alebo voľný čas. Pracovné miesta síce existujú, ale nie je o ne záujem.

1. Nedobrovoľná nezamestnanosť

Tento typ nezamestnanosti vzniká vtedy, keď počet voľných pracovných síl je vyšší ako počet voľných pracovných miest.

Základnou príčinou nedobrovoľnej nezamestnanosti je regulovaný Charakter miest.

1. Kto je nezamestnanou osobou?

Nezamestnanou osobou je osoba, ktorá je evidovaná na úrade práce, sociálnych veci a rodiny ako uchádzač o zamestnanie.

Podľa metodiky ILO je nezamestnanou osobou osoba, ktorá nepracuje, je ekonomicky v aktívnom veku a je schodná nastúpiť do zamestnania.

1. Aká je Charakteristika miery nezamestnanosti?

Miera nezamestnanosti je podiel nezamestnaných k ekonomicky aktívnemu obyvateľstvu. Miera nezamestnanosti sa udáva v percentách

1. Kto je ekonomicky aktívnym obyvateľstvom?

Ekonomicky aktívnym obyvateľstvom sú osoby vo veku od 15 rokov, ktoré patria medzi pracujúcich v Civilnom sektore alebo príslušníkov ozbrojených síl.

1. Aká je Charakteristika pracovných síl?

Pracovné sily predstavujú súčet všetkých zamestnaných v pracovnom pomere a nezamestnaných.

1. Aké sú problémy pri výpočte nezamestnaných ?

Problémy pri výpočte nezamestnaných sú nasledujúce:

1. Stanovenie počtu nezamestnaných

Rozdiel medzi stavom nezamestnanosti a zamestnanosti nie je u niektorých skupín jednoznačný.

Príklad

Evidovaný uchádzač o zamestnanie, ktorý pracuje, osoba bez práce, ktorá si nehľadá prácu lebo neverí, že si ju nájde.

1. Región, v ktorom sa meria

Metodika ILO ráta na základe trvalého pobytu nie na základe prechodného pobytu.

1. Metodika počtu pracujúcich

Pri metodike ILO ide o počet ľudí, ktorí v dotazníku odpovedali, že pracujú ( bez ohľadu na legálnosť stavu ich práce. 

1. Čiastkové úväzky

Podľa metodiky ILO osoba na čiastkový úväzok je vedený ako Celý človek, podľa metodiky ESA ako polovičný.

1. Aká je Charakteristika skupiny ohrozených osôb?

Skupina ohrozených osôb je skupina osôb , ktorá vo výraznej miere je ohrozená nezamestnanosťou, ide o skupinu osôb, ktorá má sťažený prístup na trh práce a poslednou skupinou osôb sú osoby, ktoré majú sťaženú úspešnosť na trhu práce.

Za ohrozenú skupinu osôb teda možno považovať takú, ktorá disponuje aspoň jedným rizikovým znakom z troch základných rizikových znakov.

1. Aké je podrobné členenie rizikových znakov?

Medzi rizikové faktory patria:

1. Fyzická osoba, ktorá čelí vysokému riziku dlhodobej nezamestnanosti
2. Fyzická osoba, ktorá má všeobecne nízke zárobky zo zamestnania
3. Fyzická osoba, ktorá je často zamestnaná v neštandardných zamestnaniach

Medzi neštandardné zamestnania patria v tomto prípade práca na dobu určitú, pracovný pomer na kratší pracovne čas, alebo dohody vykonávane mimo pracovného pomeru.

1. Aké sú rizikové skupiny nezamestnaných

Medzi rizikové skupiny nezamestnaných patria:

• Mladiství
• Absolventi škôl
• ženy po materskej dovolenke
• uchádzači o zamestnanie so zmenenou pracovnou schopnosťou
• Osoby po výkone trestu
• uchádzači v preddôchodkovom veku
• dlhodobo evidovaní uchádzači

1. Aké sú rizikové skupiny nezamestnaných podľa veku?

Medzi rizikové skupiny nezamestnaných podľa veku patria:

• Osoby s nízkym vekom a tým pádom s nízkymi pracovnými skúsenosťami
• Osoby s vysokým vekom a teda aj s vyššími nárokmi na platové ohodnotenie

1. Aké sú rizikové skupiny nezamestnaných podľa vzdelania?

Medzi rizikové skupiny nezamestnaných podľa vzdelania patria:

• Osoby s absenciou akéhokoľvek odborného vzdelania
• Osoby so vzdelaním, ktoré nekorešponduje s potrebami trhu práce

1. Aké sú rizikové skupiny nezamestnaných podľa pracovných skúsenosti?

Medzi rizikové skupiny nezamestnaných podľa pracovných skúsenosti patria:

• Osoby bez pracovných skúsenosti

Osoby vracajúce sa na trh práce

1. Aké sú dôvody vracania sa na trh práce

Medzi dôvody vracania sa na trh práce patria:

• Návrat do práce po rodičovskej dovolenke
• Ukončenie starostlivosti o zdravotne postihnutého príbuzného
• Zlepšenie zdravotného stavu
• Návrat po dlhodobej liečbe

1. Aké sú rizikové skupiny nezamestnaných podľa zdravotného postihnutia?

Medzi rizikové skupiny nezamestnaných podľa zdravotného postihnutia patria:

• Osoby s fyzickým zdravotným postihnutím s čiastočným obmedzením pracovať
• Osoby s duševným zdravotným postihnutím s čiastočným obmedzením pracovať
• Osoby so zdravotným postihnutím s úplným obmedzením pracovať

1. Aký je priebeh nezamestnanosti?
2. Fáza šok

Je to začiatočná reakcia človeka, ktorá trvá asi týždeň), osoba v tejto fáze odmieta skutočnosť, že sa stáva nezamestnanou.

1. Fáza optimizmus

Nezamestnaný sa zmobilizuje, je aktívny, žije obdobie usilovného hľadania nového zamestnania, viery v budúcnosť. Táto fáza trvá spravidla 3 mesiace.

1. Fáza Pesimizmus

Na nezamestnaného doľahne ťarcha opakujúcich neúspechov v hľadaní práce, je pokles v hľadaní práce, dochádza k pocitom menejcennosti, ktoré môžu viesť k samovražedným pokusom. Táto fáza trvá 6 mesiacov.

1. Fáza Fatalizmus

Subjektívne nezamestnaný sa začína Cítiť lepšie, vyrovnáva sa so situáciou, rastie apatia voči spoločnosti, odmieta základné ľudské a občianske hodnoty. Človek, ktorý sa dostal do tejto fázy je ťažko zamestnateľný.

1. Aký je rozdiel medzi uchádzačom o zamestnanie a záujemcom o zamestnanie?
2. Uchádzač o zamestnanie

Uchádzači o zamestnanie sú evidovaní nezamestnaní ľudia registrovaní na úrade práce sociálnych veci a rodiny a títo ľudia si Chcú nájsť prácu.

1. Záujemca o zamestnanie

Záujemca o zamestnanie si hľadá nové zamestnanie alebo Chcú zmeniť alebo zlepšiť kvalifikáciu.

1. Aká bola nezamestnanosť na Slovensku v rokoch 2013-2014?

Nezamestnanosť na Slovensku v rokoch 2013-2014 bola na úrovni okolo 14 percent.

1. Koľko priemerne je evidovaný Slovák na úrade práce?

Priemerne je evidovaný Slovak na úrade práce 31,7 mesiaCa.

1. Akú nezamestnanosť predpovedal prognostický úrad v kvartáli roka 2019?

 Prognostický úrad v 3. Kvartáli roka 2019 predpovedá nezamestnanosť na úrovni 6 percent.

1. Na čo má nárok poistenec po splnení všetkých zákonných podmienok?

Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti.

1. Kedy vzniká nárok na dávku v nezamestnanosti?

Nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie na príslušnom úrade práce sociálnych veci a rodiny.

1. Kedy zaniká nárok na dávku v nezamestnanosti?

Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká do 6 mesiacov.

1. Akým termínom je nazývané toto obdobie?

Toto obdobie je nazývané ako podporné obdobie v nezamestnanosti?

1. Aké sú tri podmienky nezamestnanosti?

Tri podmienky nezamestnanosti sú, že osoba je schopná pracovať, osoba má záujem pracovať, osoba, ktorá je napriek snahe nájsť si prácu, v daný okamih bez práce.

1. Aká je Charakteristika týchto troch podmienok nezamestnanosti?
2. Osoba je schopná pracovať

Osoba je schopná pracovať kvôli veku, zdravotnému stavu, ale aj osobnej situácii.

1. Osoba má záujem pracovať

Táto stratégia eliminuje tých, ktorí volia alternatívnu životnú stratégiu, sú zabezpečení inými príjmami napríklad zisk, výnos, renta a štipendium.

1. Osoba, ktorá je napriek snahe nájsť si prácu, v daný okamih bez práce

Snahou sa myslí pravidelná návšteva úradu práce, v rôznych krajinách, rôzne často, podľa legislatívy.

1. Aké sú príčiny nezamestnanosti?

Medzi príčiny nezamestnanosti patria:

1. Strata zamestnania z dôvodu štrukturálnych a organizačných zmien
2. Nemožnosť návratu do zamestnania ( po predĺžení materskej)
3. Zmena bydliska = strata pracovnej príležitosti
4. Nemožnosť nájsť si primeranú prácu napríklad po skončení školy
5. Nezáujem pracovať
6. Odchod zo zamestnania z vlastnej vôle
7. Aká je typológia nezamestnaných ?
8. 5 až 7 percent nezamestnaných nechce pracovať a nikdy pracovať nebude

V každej krajine nájdeme takýchto nezamestnateľnýCh ľudí, ktorým vyhovuje sociálna sieť a stačia sociálne dávky. Občas si niečo privyrobia alebo ich živí niekto iný.

1. Skupina nezamestnaných, ktorá je evidovaná na úradoch práce, lebo úrad práce za nich platí v prvom rade zdravotné poistenie a ostatné platby do poistných fondov.
2. Skupina tých, ktorí pracujú a pritom sú v evidencii úradu práce. Sú to načierno pracujúci doma alebo v zahraničí, ich počet nie je známy.
3. Do tejto skupiny radíme tých, čo Chcú pracovať, ale práce niet.
4. Čo spôsobuje nezamestnanosť?

Nezamestnanosť spôsobuje:

1. Efektívna práca

Produkuje sa toľko ako pred 10 rokmi, ale to isté množstvo vyrába o pol milióna menej ľudí.

1. Vytunelované podniky

V tomto období podniky krachujú a prepúšťajú ľudí, je to dôsledok privatizácie, ktorá sa vymkla spod kontroly.

1. Správanie sa podnikateľov firmy

Podnikatelia neplatia za tovar a služby a tým spôsobujú problémy

1. Banky neposkytujú úvery

V dôsledku privatizácie sú posudzovaní audítormi a banka z opatrnosti neposkytuje úvery. Podnikatelia nemajú tým pádom na investície, firmy sa nerozširujú a nevytvárajú pracovné miesta, lebo nemajú vlastné peniaze.

1. Aké je pôsobenie nezamestnanosti na rôzne vekové skupiny?
2. Mladí

Pre nich je zamestnanie určitou formou vstupu do sveta dospelých

1. Občania stredného veku

Strata zamestnania v tomto veku je ďaleko zničujúca ako u mladých

1. Dôchodcovia

Odchod zo zamestnania má negatívne psychologické dôsledky, ale len v prípade nedobrovoľného odchodu.

1. Aké sú psychologické riziká dlhodobej nezamestnanosti?

Jedným z najzáväznejších rizík dlhodobej nezamestnanosti je zmena v oblasti životného štýlu, nezamestnaný stráca pracovné návyky, vytvára si nové stereotypy. Čím viac trvá nezamestnanosť, tým nezamestnaný stráca motiváciu meniť tieto návyky.

1. V čom spočíva sociálna izolácia?

Strata zamestnania vedie k sociálnej izolácii v dvoch zmysloch slova. Predsa samotné stratené zamestnanie je významným zdrojom sociálnych kontaktov, jeho strata vedie k prerušeniu ďalších sociálnych kontaktov, ktoré s ním priamo nesúvisia.

1. Aké sú zásahy štátu do trhu práce?

Medzi zásahy štátu do trhu práce patria:

1. Podpora ekonomických aktivít spojených s rastom pracovných miest
2. Uvoľňovanie vybraných skupín zamestnancov z trhu práce alebo vstup na trh práce
3. Vytváranie nových pracovných miest v štátnom sektore

Osobitným spôsobom zasahovania štátu do trhu práce je poskytovanie podpory v nezamestnanosti.

1. Aké sú hlavné znaky a problémy trhu práce ?

Medzi hlavné znaky a problémy trhu práce patria:

1. Tendencia rastu dlhodobo nezamestnaných
2. Zvyšuje sa počet nezamestnaných žien hlavne s nízkym vzdelaním
3. Nezamestnaní mladí ľudia vo veku od 15 do 29 rokov
4. Zvyšuje sa počet ľudí v preddôchodkovom veku
5. Vysoký podiel uchádzačov na jedno pracovné miesto
6. Existencia zaostávajúcich regiónov s nadmernou koncentráciou rómskeho obyvateľstva
7. Aké je členenie zamestnaných?

Členenie zamestnaných je nasledujúce:

1. Zamestnanci

Zamestnanci sú osoby, ktoré pracujú u zamestnávateľa za mzdu.

1. Zamestnávatelia

Zamestnávatelia sú osoby, ktoré podnikajú na základe podnikateľského oprávnenia

1. živnostníci

živnostníci sú osoby, ktoré podnikajú na vlastný účet

1. členovia produkčných družstiev

členovia produkčných družstiev ide o osoby, ktoré sú aktívne vo výrobnom, poľnohospodárskom družstve.

1. Osoby neklasifikované podľa postavenia v zamestnaní

Tieto osoby štatistický úrad nemôže zaradiť do žiadnej skupiny z predošlých skupín.

1. Kto sa nepovažuje za subjekty na trhu práce

Medzi subjekty, ktoré nepatria do trhu práce patria:

• Osoby, ktoré nie sú schopné odovzdávať pracovnú silu
• Osoby, ktoré majú značne obmedzené svoje zručnosti a schopnosti zdravotným postihnutím, avšak sú ochotné a čiastočné i schopné svoju pracovnú silu odovzdávať svojmu zamestnávateľovi

1. Aké sú bariéry vstupu na trh práce?

Medzi bariéry vstupu na trh práce patria:

1. Chudoba a nezamestnanosť
2. Neúplnosť systému práce s ohrozenými skupinami
3. Nízka úroveň inkluzívného vzdelávania
4. špecifické nedostatky vzdelávacieho systému
5. Zlá dostupnosť sociálnych služieb
6. Nedostatočný rozsah komunikačných činností
7. Extremizmus a predsudky
8. Aké sú rizikové skupiny nezamestnaných?

 Medzi rizikové skupiny nezamestnaných patria:

1. Mladšie vekové skupiny do 30 rokov

Do tejto skupiny patria absolventi stredných a vysokých škôl. Títo ľudia sa uchádzajú o prvé zamestnanie, ale v porovnaní s inými uchádzačmi o zamestnanie sú v nevýhode. Nemajú pracovné návyky a skúsenosti.

1. Starší ľudia

Najťažšie prežívajú stratu zamestnania ľudia vo veku od 41 do 50 rokov. Pre zamestnávateľov sa javia starší ľudia ako horšie investície v porovnaní s mladými ľuďmi. Čím je človek starší, tým má pevnejšie návykové stereotypy a tým sa ťažšie prispôsobuje novým životným situáciám.

1. Ženy

Niektorí zamestnávatelia uprednostňujú mužskú pracovnú silu pred ženskou pracovnou silou. Zamestnanosť žien je Celosvetovým problémom. Vo vyspelých krajinách sa hľadá riešenie skrátenia pracovného úväzku alebo zavedenie pružnej praCovnej doby 

1. Zdravotné postihnutí ľudia

Títo ľudia majú v súčasnej dobe čím ďalej menšiu šancu uplatňovať na pracovnom trhu.

Nezáujem zamestnávateľov o túto kategóriu pretrváva a to najmä z dôvodu predošlých nevhodných legislatívnych zmien v oblasti povinného zamestnávania osôb zdravotne postihnutých, ktoré nemajú motivačný Charakter.

V tomto smere sa ľady čiastočne prelomili a počet nových Chránených pracovísk zdravotne postihnutých mierne narástol.

Na zdravotne postihnutých všeobecne veľmi doliehajú dôsledky nezamestnanosti nakoľko sa u nich kumulujú ekonomické, sociálne, zdravotné a psychické problémy.

1. Ľudia bez kvalifikácie

Do tejto skupiny patria absolventi základných škôl, bývalí alkoholici, recidivisti alebo ľudia, ktorí boli v nápravnom zariadení

1. Rómske etnikum

Vzhľadom k zvyšujúcemu nároku na kvalifikáciu rómske etnikum si bude čím ďalej tým ťažšie hľadať prácu. Väčšina Rómov má ukončené základné vzdelanie a nezískava ďalšiu kvalifikáciu.

1. Aká je Charakteristika frekvencie nezamestnanosti?

Frekvencia nezamestnanosti udáva koľkokrát sa pracovník v priemere za určité obdobie stane nezamestnaným.

1. Aké sú faktory frekvencie nezamestnanosti?

Medzi faktory frekvenCie nezamestnanosti patria:

1. Variabilita ponuky po práci medzi jednotlivými podnikmi vo vnútri ekonomiky
2. Rýchlosť vstupu nových pracovníkov do pracovnej sily
3. Aké sú účinky nezamestnanosti?

Účinky nezamestnanosti sa delia na:

1. Ekonomické účinky

So zvyšujúcou sa nezamestnanosťou sa strácajú statky a služby, ktoré by mohli byť vyprodukované nezamestnanými.

1. Sociálne účinky

Nezamestnanosť prináša osobné tragédie. Podľa psychologických štúdii je strata zamestnania traumatizujúcou udalosťou podobné ako napríklad strata blízkeho priateľa.

1. Aká je Keynesovská teória trhu práce?

Podľa tejto teórie mzdy v skutočnosti nie sú pružné, nevyčisťujú trh v dôsledku zmien na tomto trhu a neprispôsobujú sa aktuálnemu stavu na trhu práce. 

1. Aká je Charakteristika pojmu hysterézy?

Hysteréza je jav, keď nepracujúci si zvykne na fakt, že je nezamestnaný a že dostáva podporu v nezamestnanosti. To vedie samozrejme k strate kvalifikácie. Hysteréza sa môže prejaviť aj na strane zamestnávateľov.

1. Aké sú stratégie boja proti nezamestnanosti?

Medzi stratégie boja proti nezamestnanosti patria ekonomická politika, politika trhu práce, legislatívna regulácia, podpora nezamestnaným , kvalifikačné a rekvalifikačné programy, poskytovanie informačných, poradenských a analytických služieb a podpora tvorby pracovných príležitosti u súkromných zamestnávateľov

1. Aká je Charakteristika týchto stratégii?
2. Ekonomická politika

Táto politika zahŕňa vytvorenie investícii pre nové podniky, vstup Cudzieho kapitálu, znižovanie daní.

1. Politika trhu práce

Táto politika zahŕňa reguláciu veľkosti ponuky práce, prispôsobenie ponuky a dopytu z hľadiska ich štruktúry.

1. Legislatívna regulácia

Legislatívna regulácia zahŕňa prácu na skrátený úväzok, rozdelenie práce medzi viacej osôb a skrátená pracovná doba

1. Podpora nezamestnaným

Táto podpora umožňuje štandardné prežitie. Sociálny štát sa snaží vyrovnať nezamestnaným stratu príjmu na základe princípu poistenia a redistribúCie prostriedkov pomocou daňového systému.

1. Aká je Charakteristika dávky v nezamestnanosti?

Dávka v nezamestnanosti je dávka, ktorá je po splnení zákonných podmienok vyplácaná zo základného fondu poistenia a ktorá slúži na zabezpečenie príjmu poistenca v dôsledku nezamestnanosti.

1. Kto má nárok na dávku v nezamestnanosti?

Nárok na dávku v nezamestnanosti má uChádzač o zamestnanie.

1. Kto je dobrovoľne poistenou osobou?

Dobrovoľne poistená osoba je fyzická osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená, je samostatne zárobkovou osobou, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

1. Kde si poistenec uplatňuje dávku v nezamestnanosti?

Poistenec dávku v nezamestnanosti si uplatňuje v pobočke Sociálnej poisťovni a na úrade práce sociálnych veci a rodiny.

1. Aké sú podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti ?

Základnou podmienkou nároku na dávku v nezamestnanosti je, aby poistenec v posledných 4 rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej 2 roky.

1. Čo sa považuje za obdobie poistenia v nezamestnanosti?

Za obdobie poistenia v nezamestnanosti sa považuje obdobie od vzniku až po zánik povinného poistenia v nezamestnanosti.

1. Čo sa nezapočítava do obdobia poistenia v nezamestnanosti?

Do obdobia poistenia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie získané ku dňu vzniku predchádzajúcemu nároku na dávku.

1. Na koho sa nevzťahuje poistenie v nezamestnanosti?

Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na sudcov, prokurátorov, obvineného vo väzbe, na fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný, predčasný starobný a invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 percent.

1. Aká je výška dávky?

Výška dávky sa poskytuje za dni a jej výška je 50 percent z vymeriavacieho základu.

1. Ako sa vypláca dávka v nezamestnanosti?

Dávka v nezamestnanosti sa vypláca mesačne pozadu v lehote určenej Sociálnou poisťovňou.