Zvolenský hrad

Zvolenský zámok dal postaviť Ľudovít I. pravdepodobne v rokoch 1360-82 na plochej vyvýšenine nad ohybom riečky Slatina v tesnej blízkosti mesta, na mieste, kde stál v prvej tretine 13. storočia kráľovský dvorec s kostolom. Svojou polohou dominoval nový hrad priestrannému zvolenskému námestiu, v strede ktorého umiestnili ranogotický farský kostol.

V roku 1424 dáva hrad (aj zvolenskú župu) kráľ Žigmund svojej manželke Barbore. V rokoch 1440-1450 a 1453-1462 bol sídlom Jána Jiskru. Po jeho odchode patril hrad znovu kráľovi. V roku 1490 ho spolu s banskými mestami a Zvolenskou župou dostala kráľovná Beatrix ako vdovské zaopatrenie. Na prelome 15. a 16. storočia, v období doznievajúcej gotiky, sa hrad dostal do rúk Thurzovcov. Nový majiteľ Ján Thurzo, jeden z najbohatších banských podnikateľov v strednej Európe, pristúpil k obnove a modernizácii hradu s bohato riešenými architektonickými detailmi a nástennými maľbami.

Začal však stavať aj vonkajšie kamenné opevnenie, do ktorého včlenili aj staršiu stavbu kapitánskeho domu. Bližiace sa turecké nebezpečenstvo, smerujúce po páde Budína do oblasti stredného Slovenska s bohatými banskými mestami, vyvolalo potrebu začleniť hrad do sústavy protitureckej obrannej línie. Po ústupe Turkov význam hradu poklesol. Úpravy, ktoré sa uskutočnili na hrade v priebehu 17., 18. a 19. stor., sa v zásade nedotkli hmoty hradu, sústredili sa len na modernizáciu častí budovy. Keď sídlo župy preniesli zo Zvolena do Banskej Bystrice, stratil hrad svoj niekdajší význam a keď ho štát v roku 1805 odkúpil, slúžil na rôzne účely (boli tu kasárne, úrady a školy). V rokoch 1894-1906 hrad opravili pod vedením uhorskej pamiatkovej komisie.