Dejiny hudby

Spoločenské vedy » Umenie

Autor: janka114
Typ práce: Referát
Dátum: 16.12.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 445 slov
Počet zobrazení: 14 617
Tlačení: 674
Uložení: 642
SILABY:
1.  Vysvetlenie pojmu „hudba“ v zmysle akýchkoľvek hodobno-produkčných aktivít človeka bez zdôrazňovania hodnotových kritérií
2.  Hudbe príbuzné zvukové javy (biologická hudba, tónové reči)
3.  Problematika pravekých hudobných kultúr
4.  Problematika prírodných kultúr (ľudová...)
5.  Počiatky chápania hudby ako estetického fenoménu - všeobecnejšie otázky hudobnej filozofie
6.  Základné rozlíšenie hudobných stupňov (paleolit, neolit)
7.  Staroveké hudobné kultúry Ázie (Sumer, Mezopotámia)
8.  Hudba antických kultúr (Gr., Et., Rím.,), hudobná filozofia, motivácia, pamiatky...
 
Všeobecno-dejepisná periodizácia:
PRAVEK: (600.000 pnl.) končí vznikom relatívne dokonalého písma (5000 pnl.)
STAROVEK: končí pádom rímskej ríše (476 nl.) alebo Milánskym ediktom
STREDOVEK:  končí objavením Ameriky (1452)
 
Umelecká periodizácia:
1.)  Umenie prírodných národov
2.)  Umenie antiky
3.)  Umenie doby Byzantskej
4.)  Románske umenie
5.)  Gotické umenie
6.)  Renesančné umenie
7.)  Barokové umenie
8.)  Rokokové umenie
9.)  Klasicizmus
10.) Romantizmus
11.) Realizmus
12.) Impresionizmus
13.) Expresionizmus
14.) Umenie 20. storočia
 
Periodizácia podľa typu hudobného myslenia:
 
a)  Štýl rytmicko-monomelodický:
Typickým je jednohlas, alebo heterofónia (t. j. primitívny viachlas vznikajúci spojením dvoch alebo viacerých variantov toho istého nápevu) a rytmicky členená melódia.
Obdobia: praveké kultúry; staroveký, orientálny a grécky štýl (po 6. st. nl.); stredoveký európsky duchovný štýl (7. - 10. st.); stredoveký európsky svetský štýl (10. - 13. st. )
 
b)  Štýl polymelodický:
Vyskytoval sa v ňom rytmicky členený viachlas a súčasné využitie viacerých melódií
Obdobia: ranný európsky stredoveký viachlas (7. - 12. st.); ars antiqua (12. - 13. st.); ars nova (13. - 14. st.); nizozemské renesančné školy (15. st.); taliansky renesančný štýl (16. st.)
 
c)  Melodicko-harmonický štýl:
Používal viachlas rozšírený o harmóniu - vertikálne znenie
Obdobia: Barok (1550 - 1750); Klasicizmus (1730 - 1790); Romantizmus (1850); Impresionizmus (prelom 19. a 20. st.); syntézy 20. st.

d) Sónický štýl:
Udržuje vertikálne hudobné znenie. Farbu zrovnoprávňuje s ostatnými zložkami hudby. Sónickosti sa podriaďuje aj hudobná kultúra
Obdobia: timbrový štýl
 
Výskum prehistorickej hudby:
Špecifiká: rozlišovanie medzi zvukom a hudobným prejavom
-  objavené boli zväčša iba úlomky z nástrojov
-  funkcie hudobných nástrojov nemuseli byť primárne hudobné
-  človek preberal z prírody určité vzory zvukov, ktorým dal zmysel
-  je isté, že človek produkoval zvuk aj pomocou nástrojov
-  tónová a bubnová reč (*GEIST*) <<to mi žiaľ chýba
-  hudba súvisela s rituálmi a s mágiou
 
Inštrumentár a jeho vývoj:
 
PALEOLIT - staršia doba kamenná
-  etnologicky je doložený rastlinný a živočíšny materiál (kosti, drevo, lastúry)
-  zachovali sa jednoduché typy vábničiek a píšťal (z kosti) - dierkové i bezdierkové, bubny, zárodky strunových nástrojov v podobe lukov [tekvica bola používaná ako rezonátor (t. j. zosilňovač hlasitosti)]
 
NEOLIT - mladšia doba kamenná
-  s tvorbou nástrojov úzko súvisel rozvoj remeselníctva (keramická výroba umožňovala výrobu umelých rezonantov)
-  nástroje postupne prechádzajú do folklórneho  inštrumentára a prestávajú sa vyvíjať (rapkáč, hrkálka)
-  z niektorých sa stávajú na 100% isté nástroje (píšťaly - panova, dvojitá; gajdy)
-  kovospracovateľstvo sa stáva zdrojom nových tvarov
-  používali sa aj kamenné hudobné nástroje LYTOFÓNY (-test-)
 
Starovek:
Prvotnou funkciou hudby bola komunikácia, neskôr sa pridala estetická funkcia. Deľba práce sa dotýkala aj hudby - vznikali prvé obecné skupiny. To bolo podnetom ku vzniku umelej hudby. Najstaršie  hudobné zmienky sa nám zachovali z východných kultúr. Zvuk bol považovaný sa rozvlnenie energie z tohoto dôvodu v minulosti spájali hudbu so vznikom vesmíru. Gréci nazývali hudbu slovom „harmónia“
 
Hudobný štýl pravekých a prírodných kultúr:
Hudobná kultúra praveku sa rekonštruuje na základe:
1.) vykopávok 2.)komparácií (porovnávania) 3.) psychogenézy a psychofyziognómie dieťaťa
Praveké a prírodné kultúry nesprávne označujeme ako primitívne. Hudba je v týchto kultúrach zväčša súčasťou iných aktivít, ktoré nazývame synkretickými (spojenými, prekrývajúcimi sa).
Je rozdiel medzi tým, čo v príslušnej hudbe počujú tí, ktorí k nej patria a čo v nej počujú inokult.

Spoločným znakom týchto kultúr je, že:
-  nemajú písomne fixované kultúrne korene a sociálne súvislosti (t. j. ako sa na hudbu pozerali rôzne spoločenské vrstvy)
-  možno u nich pozorovať akési „sťahovanie kultúr“ čo sa netýka presídľovania ľudí, ale kultúrnych prvkov (napr. technológie na výrobu nástrojov)
-  nepreberajú sa pôvodné artefakty (výrobky, predmety), ale preberajú sa len podnety (v novom kultúrnom prostredí nadobúda podnet nový význam)
 
Typické znaky pravekej hudby:
-  jednota tvorcu, interpreta a poslucháča
-  synkréza zvukového prejavu, pohybu, tanca, obradov a slov
-  jednota hudby s významom radosti, smútku, loveckej akcie...

Hudbe príbuzné zvukové prejavy v prírode i spoločnosti:
BIOLOGICKÁ HUDBA
-  jej priekopníkom je maďarský ornitológ Szöke Peter. Ten študoval hudbu vtákov - tak, že ich spev transformoval do nižších (počuteľných) oktáv
-  patria sem aj zvukové prejavy veľrýb, hudba procesu rozvíjania sa lupienkov kvetu a iné
ĽUDSKÁ OBLASŤ
-  tónové a bubnové hudby (*GEIST*)
 
Protohudobný zvuk:
-  zvukový prejav sa dištancuje od pôvodného významového vyjadrenia = keď sa reč a signály oddelia zo zvukového materiálu
 
Najstaršie hudobné útvary (štýly):
 
Logogénna hudba
-  je strohá, úsporná hudba, závislá na textovej zložke 
-  výraz a interpretácia je striedma, kľudná, bez emocionálnej akcentácie
-  zvyčajne je v strednej hlasovej polohe
Patogénna hudba
-  prekypuje vnútorným vzrušením
-  výraz a interpretácia sú nabité krajnou expresiou, ktorá deformuje zrozumiteľnosť slov
Melogénna hudba
-  predstavuje strednú výrazovú polohu
-  kantiléna (melódia, výraz a interpretácia) je dostatočne výrazná ale text je zrozumiteľný (niečo medzi Logogénnou a Patogénnou hudbou)
 
Melodické a rytmické typy prvých hudobných prejavov:
1.)  Melodický typ krikového parlanda -
a) smerovolného priebehu b) spádového priebehu c) bez zámerného fixovania tónových výšok
2.)  Melodický typ malého ambitu (rozsah tónov) - môže byť 2 až 5 tónové, bichordálne(2 tónové), trichordálne, tetrachordálne - rozvíjanie a spestrovanie melodiky spôsobovali i nové hudobné nástroje
3.)  Descendačná (klesavá) melodika - bola typická pri vokálnych prejavoch
4.)  Ascendenčná (stúpavá) melodika - logickejšia je pri nástrojovej hudbe
5.)  Rytmický typ rubatový - bol uvolnený, rytmicky neorganizovaný, viažuci sa na text
6.)  Rytmický typ štylizovaný - rytmus je organizovaný a stabilný
7.)  Rytmické ostináto - vzniká neustálym opakovaním rytmického modelu
 
Hudobné prejavy:
a)  heterofónny - spievajú viacerí
b)  antifonický - dve skupiny sa striedajú
c)  responzoriálny - delenie na jedného a zvyšok
 
Staroveký orientálny štýl (od Mezopotámskej ríše)
Staroveká hudobná kultúra vzniká súčasne s hierarchizáciou a špecializáciou spoločnosti (deľba práce spôsobila postupné oddeľovanie ľudovej hudby od umelej). Deľba práce v hudbe znamenala venovanie sa výrazne jednému nástroju či spevu.
Ľudová hudba zostala takmer bez správ, jej podoba bola ovplyvnená (obmedzená) schopnosťami neškolených hudobníkov. Umelá hudba bola viazaná na dvorný život a bola ceremonizovaná (t. j. pridržiavala sa stanoveného poriadku)
 
Archaické obdobie Japonskej a Kórejskej hudby - pentatonika
Malajsko-indonézske obdobie - pentatonika
 
Arabsko-perzské obdobie -  Uchováva prvky Sumerskej, Babylonskej a Asýrskej hudby. Hudba je vytváraná z „makamov“ (t. j. melodické modely, charakteristické rytmom, melódiou, ambitom <rozpätím>, tempom, výrazom, interpretáciou). Rytmika spočíva na opakujúcich sa rytmických modeloch. Typické sú perkusívne údery rôznej farby. Tónový systém vychádza z rozdelenej oktávy na 12, 17, 24 stupňov.
 
Čínska hudba - je pevne spätá s kultom mýtov, filozofiou a štátom. Čína mala ministerstvo hudby. V kozmológii je charakteristické prenesenie vesmírneho poriadku do usporiadania pozemského života - to sa odráža v zložitej symbolike (pentatonika).
V starovekej čínskej teórii sa využívali tri systémy = 12 tónový, 5 tónový a 7 tónový. Hlavným východiskom tohoto systému bol tón „žltého zvona“. Nová dynastia si stanovovala vlastnú absolútnu výšku základného tónu žltého zvona (chuang ču). //ZOLTAY//
Typická bola variačnosť, ozdoby, melódia mala menší ambitus, rytmus bol jednoduchší a pravidelne členený.
-  Zoltay:
Je všeobecne známe, že čínska hudobná estetika od začiatku svojho vzniku hlása najprísnejší normativizmus. Čínske úsilie o kanonizáciu vlastne v širokom meradle „predchádza“ pytagoreizmu. Ale pri budovaní teoretického systému každý z oboch smerov kladie dôraz na niečo iné. (pytagoreizmus na matematickú štruktúru; čínska hudobná filozofia na kanonizáciu základného tónu). Čínska hudobná teória sa nedokázala odtrhnúť od magických predstáv. Žltý zvon sa stal nezmeniteľným základom všetkej hudby. Jeho hlas symbolizoval večnosť cisárskej moci (jednota hudobného systému a štátu).
 
Indická hudba - najvýznamnejšími predstaviteľmi boli Bharata a Matanga. Vo svojich dielach vytvorili systém „janakajanaja“ - oktáva je členená na 22 stupňov, ale základná oktáva má 7 stupňov. Melódie sú založené na „ragách“ (= makamy). Dôležitou funkciou ragy, bola jej spätosť so symbolikou. Rytmus sa líši podobne ako melódia. Rozlišujeme hudbu improvizovanú a komponovanú. [myslím, že tam bola aj otázka: vymenujte diela Indickej hudby. ja ich tu však nemám]
 
Egyptská hudba - je ovplyvnená Babylonskou a Asýrskou hudbou. Súbory hudobníkov boli centrálne riadené. Zachovali sa záznamy o veľkých inštrumentálnych skupinách. [bola otázka, kto sú to <neviem čo> niečo ako chorde... - ale odpoveď bola, že to boli hudobný dirigenti v Egypte]
 
Židovská hudba - Najčastejšie boli žalmové spevy. Spievali responzoriálne. Texty boli prozaické (volné, neveršované)
 
Sýrska hudba - používali hymnický spev spievaný zborovo. Zlúčením týchto vplyvov sa na konci staroveku vykryštalizovala „starokresťanská hudba“.
 
-  v hudbe prevažoval melogenický princíp (melódia prevládala nad slovom). Výskumy potvrdzujú, že melogénna hudba je prvotnejšia ako logogénna. Orientálna hudba sa neskladala z tónov ale z väčších celkov (makamy, ragy). V rytmike bola častá tanečnosť, opakovanie rytmických modelov. Pri sólovom prednese to bola volná improvizácia. Základom hudobnej formy bola aditívnosť (t. j. pridávanie). Typická pre spev bola spätosť s textom.
Východný tanec vyformoval kompozície symbolických gest a rôznych pohybových znakov

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Umenie

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.019 s.
Zavrieť reklamu