Hudba – vypracované otázky

Hudba – vypracované otázky

VYPRACOVANÉ OTÁZKY Z IH I.

1. akcidentálie – posuvky
posuvky – značia v notovom písme odvodené (alterované) tóny

→jednoduché zvýšenie : # → dvojité zvýšenie : x
→ jednoduché zníženie : b →dvojité zníženie : bb

– ich platnosť ruší odrážka 

2. zvýšenie a zníženie tónov

– v notopise sa značí posuvkami – viď. bod.1.

3. diatonické a chromatické ½ tóny

– diatonický poltón tvoria tóny odvodené z dvoch susedných a teda rôznych základných tónov. (napr. c-des, cis-d, e-f-, eis-fis, f-ges,)

– chromatický poltón – tvoria dva tóny odvodené od jedného základného tónu (napr. c-ces, des-d, dis-disis, eses-es) Poltóny, ktoré vznikajú alterovaním, odvodzovaním zo základných tónov (napr. c-cis-cisis) sú teda poltóny chromatické.

4. ladenie (typy, definícia, obdobie)

Pytagorejské ladenie – základom ladenia bola kvinta. T.rad sa utvorí z radu nasledujúcich kvínt. „Pytagorejské komma“ – 12 čistých kvínt sa nerovná presne siedmim oktávam.

Temperované ladenie – riešenie pytagorejského komma navrhol v období baroka Andreas Werckmeister a to tak, že oktávu rozdelil na 12 presne rovnakých poltónov < rok 1691>

Prirodzené ladenie – vychádza z alikvotných tónov, môže sa používať iba pri nástrojoch bez pevného ladenia

5. komorné á ( A 1)
podľa medzinárodnej dohody ( z roku 1953) sa nástroje ladia podľa tónu A 1 s výškou 440 Hz (komorné á)

6. časové hodnoty notopisu
celá nota : 4 doby pólová : 2 doby
štvrťová : 1 doba osminová : 1/2 doby (?)

7. naša tónová sústava
T. sústava nášho kultúrneho okruhu je 7 tónová diatonická (?pentatonika?) (využíva poltónové aj celotónové vzdialenosti ) ( obsahuje 9 oktáv)

8. notové písmo

– tóny zapisujeme notami

– Výšku : zaznamenávame polohou noty v notovej osnove a kľúčom

– Dľžku: zaznamenávame tvarom noty (ο ,♪♫♪ )

– celá, polová, štvrť, osmina,šestnástinová

– Silu : zaznamenávame značkami, skratkami alebo slovne ( talianske názvoslovie)

– Farbu : nezaznamenávame – tá záleží od hudob.nástroja

9.Dynamika
dynamika označuje silu prednesu hudby ( dynamické znamienka určujú ako silno alebo slabo sa má hrať)

10. sublimálne vnímanie

– je to podprahové vnímanie, mozog vníma oveľa viac zmyslových podnetov, než si uvedomujeme

11. ambijentná hudba
-je komponovaná ako súvislá hudba (Bryan Eno – hudba pre letiská)
špeciálnou podobou ambijentnej hudby je „NEW AGE MUSIC“ (mäkké zvukové koberce) alebo „motivačná hudba“

12. farba zvuku

– závisí na tom, koľko čiastkových tónov obsahuje a v akej sile (spektrum zvuku), možno ju ovplyvňovať aj konštrukciou nástroja, jeho kvalitou alebo vekom

– kvalitny nastroj má množstvo alikvotnych tónov

– – dôležité je aj zosilnenie skup. čiastkových tónov v určitých výškach(formanty)

– – význam majú aj prechodné javy – pri nasadení a ukončení tónu.

13. zložené tóny – alikvotne tóny

– zdroj tónu kmitá vo všetkých svojich častiach-skladá sa z niekoľkých sínusových tónov rôznej výšky, ktoré vnímame ako tón jediný, zložený tón sa teda skladá z tónov čiastkových, ako výšku zloženého tónu vnímame vždy výšku 1. čiastkového tónu

– – rada čiastkových tónov znie vždy v rovnakej vzdialenosti „ oktáva –8, kvinta-5, kvarta-4, veľká tercia –3, malá tercia-3, sekunda-2

14. jednotka kmitočtu
medzinárodná jednotka pre kmitočet je 1Hz = 1 kmit za sekundu

15. vhodné prostredie pre nástroje

16. vibrato

– je drobné chvenie T výšky a dynamiky, ktoré slúži na oživenie a uhľadenie tónov.

– – pri strunových nástrojoch sa robí prstami na hmatníku

– – pri dychových nástrojoch sa chveje vzduchový stĺpec

– pri plechových nástrojoch vibrujú pery za pomoci nátrubkov

– pri plátkových nástrojoch sa rozochvieva vzduchový stĺpec, vďaka tomu, že sa plátky k sebe striedavo pritisujú a oddiaľujú

17. binaurálne počúvanie

– počúvanie umožňujúce určiť polohu zvukového zdroja v priestore

18. hudba v plenéri

– prírodný priestor pre hudby by mal byť aspoň čiastočne uzavretý / napr.stráňou) aby sa mohol zvuk odrážať – ideálnym príkladom sú antické polkruhové divadlá

– – pre komornú hudbu je vhodný otvorený ale zhora krytý priestor

19. zvuková absorbcia

– látky pohlcujú vo svojich póroch zvukovú energiu (zv.absorbcia)- veľkosť zv. absorbcie a veľkosť odrazivosti závisí od materiálu a frekvencie vĺn. ( väčšina mat. viac pohlcuje nízke a stredné vlny)

20. dozvuk

– po skončení signálu (kmitania) v akustickom zdroji, zvuk počuť istú dobu v uzavretom priestore → sú to zvukové vlny odrazené od stien. Doba dozvuku závisí aj na frekvencii vyslaného signálu ( vyššia = kratšia)

21. funkcie ucha

– sluchová f.- (orgán sluchu): ucho analyzuje a dekóduje zvuky z vonku a zvuky z tela a hlasu – potom ich tlmočí mozgu

– – energetická f.: ucho slúži k nabíjaniu organizmu energetickým potenciálom ( zvuky však môžu energiu aj uberať)

– – f. rovnováhy: orgán rovnováhy vo VAP sleduje rovnováhu v celom tele (krv,svaly)

22. uško a jeho orgány
Vonkajšie ucho : ušnica, zvukovod, bubienok
stredné ucho: kladivko, nákovka, strmienok
vnútorné ucho: slimák, oválne okienko, okrúhle okienko, vestibulárny aparát, eustachová trubica, sluchový nerv vedúci do mozgu

23. infrazvuk, ultrazvuk
In- je to zvuk veľmi nízkej výšky ( pod hranicou počuteľnosti) mnohé saizmické pohyby vydávajú takéto zvuky
Ul – je to zvuk veľmi vysokej frekvencie ( nad hranicou počuteľnosti), uplatnenie: medicína, tlač, zbrojárstvo

24. pomlčky

– označujú prestávky pauzy a odmlčanie

– -píšu sa do notovej osnovy a majú rovnaké hodnoty ako noty

– celá pomlčka značí najčastejšie pomlčku na celý takt

25. sluchové pole

– ľudský sluch vníma zvuky v rozmedzí od 16-20000 Hz, zvuky príliš nízke a príliš vysoké už nevníma

– – nie všetky tóny však vníma s rovnakou citlivosťou: nízky tón musí znieť omnoho silnejšie (ako vysoký) a tiež aj dlhšie

– – veľmi silné zvuky pociťuje sluch ako bolesť a sú škodlivé

26. psychologická akustika

– sleduje vťah medzi fyzickým zvukom a jeho mozgovou interpretáciou

– – dnes sa sústreďuje na mozog (predtým to bolo ucho)

27. takt
-časové rozdelenie nôt vyznačené kolmými čiarami
-takty sa delia na doby → rovnako dlhé časové úseky //vedieť zapísať//

28. oktávy
(subkontra) < (Kontra) << F1 – kontra ef > (Veľká )<< G – veľké g >
(Malá) << h – malé h > ( jednočiarková ) << c1 /c´ – jednočiarkové cé> ____________ (päťčiarková ) << c5 /c´´´´´´- päťčiarkové cé>

naša tónová sústava ( c,d,e,h,g,a,h) obsahuje 9 oktáv

29. tón, hluk, organológia
Tón: kmitá pravidelne a má určitú merateľnú výšku

Hluk: vzniká nepravideľným chvením hmoty, má neurčitú výšku

Organológia: zaoberá sa funkciou hudobných nástrojov, ich stavbou zložením, technológiou, vznikom a vívinom, skúma tiež všetky hmotné a duchovné prvky viažúce sa k hudbe

30. talianske názvoslovie

– viď.príloha

31. enharmonické tóny
napr. c=his=deses...

32. tónová výška

– je subjektívny dojem z frekvencie zvuku ( zv.vlny), rýchlosť zvukovej vlny si náš sluch prenesie do zvukovej výšky

– vnem výšky závisí aj od toho či je tón vysoký (hlboký, slabý) /silný, krátky/ dlhý

33. sila zvuku

– je daná veľkosťou rozkmitu (amplitúdy) pri chvení

– citlivosť pre rozlíšenie sily je daná výškou tónu ( najlepšia je pri 500-4000Hz)

34. akustika

– zaoberá sa vibráciami a vlnami v počuteľnom a nepočuteľnom rozsahu, je to veda o vzniku, šírení a vnímaní zvuku

akustické vlnenie: je akákoľvek vlna vzniknutá mechanicky (nie len zvuk)

– zvuk vzniká chvením akéhokoľvek predmetu – chvenie sa prenáša do vzduchu a tým až k nášmu uchu

35. rozdelenie nástrojov
viď. R.Grác: Náuka o hudobných nástrojoch

36. vzdialenosti medzi tónmi

– rada základných tónov v rozsahu jednej oktávy sa skladá z dvoch poltónov

– (h-c, e-h) a z piatich celých tónov (c-d,d-e,f-g,g-a,a-h)