Renesančná hudba - Renesancia

Spoločenské vedy » Umenie

Autor: janka114
Typ práce: Referát
Dátum: 16.12.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 047 slov
Počet zobrazení: 13 200
Tlačení: 535
Uložení: 581
Hudba - RENESANCIA (1400 – 1600)
 
1.  Politická, náboženská a kultúrna situácia v Európe v 15. Storočí.
-  vzostup remeselnej a poľnohospodárskej výroby, obchodu a penažného hospodárenia
-  zámorské plavby do Indie a Ameriky (zmena v myslení a filozofii)
-  budovanie koloniálnych panstiev – to podporilo hospodársky a politický predstih západoeur. prímorských krajín
-  Francúzsko si po 100 ročnej vojne vytvára silný štát
-  Španielsko – kresťanské (Habsburgovci), koloniálna veľmoc
-  Anglicko – prekvitá za vlády Tudorovcov a hlavne Alžbety I.
-  Nizozemsko – centrum svetového obchodu
-  Taliansko – rozdrobené, rozkvet mestských štátov (Benátky, Florencia, Neapol...), stáva sa centrom kultúry (humanizmus a renesancia)
-  začínajúci rozpad jednoty západokresťanskej cirkvi –> tým sa komplikujú politické vzťahy; husiti, reformácia – Martin Luther, Ján Kalvín
-  100 ročná vojna medzi Francúzskom a Anglickom (Francúzsko víťazí); (Jana z Arcu)
-  Turci dobyli v roku 1453 Carihrad a obsadili celý Balkán až k Dunaju a časť Uhorska
-  veda začína pozorovať prírodu (od ľudského tela – anatómie, až po vesmír), astronómia (J. Kepler, M. Kopernik), geografia, filozofia (empirizmus, F. Bacon)
-  technické vynálezy - Guttenberg vynašiel kníhtlač, okolo roku 1445
-  Meštianstvo ako tretí stav získava výraznejšiu moc, zveľaďuje mestá (mecenáši)
 
2.  Burgundská škola a anglická hudba v 1. polovici 15. storočia
-  už počas tzv. obdobia Ars Novy (stredovek) sa objavujú prvky ranorenesančného hudobného myslenia (Machaut)
 
-  hudba tzv. burgundskej školy je dominantným štýlom (Burgundské vojvodstvo pod vládou Filipa Dobrého a Karola Holého podporovalo kapely hudobníkov, skladateľov)
-  je to prvé miesto v Európe, kde sa naplno rozvinula renesančná hudba
-  koncom 15. Storočia bolo Burgundské vojvodstvo pomerne bohaté a prosperujúce, šľachta podporovala umenie (architektúra, portrétna maľba, úžitkové umenie, podpora veľkých hudobných kapiel)
-  hl. miesto Burgundska: Dijone
-  Nizozemsko bolo pomerne veľké územie, zahŕňalo Luxembursko, belgicko, pohraničie Francúzska, Holandsko
-  v Dijone bola veľká hudobná kapela v zložení: Nicolas Grenon
 Antoine Busnois
  Gilles Binchois
-    Guillaume Dufay – bol najvýznamnejším členom kapely, pravdepodobne však nebol stálym členom, je však s Dijonskou kapelou spájaný; nový harmonický poriadok založený na vzťahu dominanta – tonika; kontrapunktické štruktúry, eufonický charakter kontrapunktu
 
-  v rámci Burgundskej školy sa rozvíjali tieto hudobné žánre:
omša
-  omša je cyklický hudobný útvar, určený liturgickou funkciou katolíckej bohoslužby
-  omšový cyklus sa skladá z troch skupín: officium, propriumodinarium (Kyrie, Gloria, Credo, Sanctus/Benedictus, Agnus Dei) – ordinárium je stabilná a nemenná časť omšového poriadku, proprium je menlivá časť omše
-  ordinarium sa v stredoveku nezhudobňovalo ako celok
-  avšak už v 14. Storočí G. de Machaut zhudobnil celý päťdielny cyklus ordinaria
-  v renesancii je zhudobňovanie viachlasného ordinária hlavným druhom umelej hudby
-  ustáľuje sa rozdelenie na 4 hlasy
-  uplatňujú sa rôzne techniky vedenia hlasu
-  hlavná melódia cantus firmus bola prevzatá, obvykle z chorálnych nápevov (hymny, mariánske antifony...) ale i zo svetských piesní
-  melódia cantu firmu bola zväčša umiestňovaná do tenoru – tenorová omša
-  melódia c. f. je umiestnená v diskante (hornom hlase) a je orpoti chorálovej predlohe kolorovaný (melodicky, rytmicky) – diskanová omša
-  spojenie týchto dvoch princípov – kanttenorová, resp. diskantovo tenorová omša
 
moteto
-  vzniklo v stredoveku ako trojhlasná kompozícia (vox principalis, vox organalis, moteto)
-  stredoveké moteto nemalo žiadny melodický hlas (jednotlivé hlasy vystupovali nezávisle od seba, mali vlastný text i melódiu)
-  stredoveké moteto bola väčšinou skladba pre slávnostné príležitosti
-  v renesancii – Burgundskej škole – vrchný hlas je melodický, sprevádzaný je dvomi hlasmi
-  skladá sa prevažne na duchovné latinské texty
-  je to zborová skladba, neskôr 4- až 6-hlasná
 
polyfonický chanson
-  viachlasná skladba s francúzskymi textami buď veselého až frivolného charakteru alebo elegicko-melancholického charaktru
-  typický je predovšetkým pre frankofónne krajiny
-  dominuje v ňom vrchný hlas, dôraz sa kladie na melodickosť a ľúbozvučnosť
-  v rámci chansonu sa vytvorili tzv. pevné formy – formes fixés – ballade, rondeau, virellai
-  je to zväčša trojhlasné vokálno-inštrumentálne (niekedy nástrojový doprovod) zhudobnenie básne v duchu truvérskych piesní
-  v 15. Storočí sa stáva 4- až 5-hlasným, dochádza k zrovnoprávneniu a vokalizácii hlasov, k ich prepojeniu imitačnou technikou
 
-  hudba Burgundskej školy bola výrazne ovplyvnená
anglickým štýlom
-  Contenans anglois (1. Polovica 15. Stor.)
-  jeho hlavným predstaviteľom bol John Dunstable
-  začal používať terciu
-  hlavnou prameň anglickej hudby zo zač 15. Storočia – Old Hall Manuscript
-  typické kompozície boli tzv. carol – umelé kompozície v jednoduchom spracovaní s výrazným textom, po každej strofe nasledoval refrén, texty boli zväčša anglické
-  Dunstable žil istý čas na dvore francúzskeho kráľa ako hudobník vojvodu z Bredfordu
-  do hudby vniesol melodickú hudbu, využívanie akordických tónov v melódii, príjemné súzvuky (tercia)
znaky anglického štýlu:
· väčšia blízkosť s ľudovou melodikou
· tendencia k dur-molovej tonalite (namiesto stredovekej kresťanskej stupnice)
· sklon k monotónnosti (oproti francúzskemu zložitému typu stredovekej polytextuálnosti)
 
3.  Nizozemské skladateľské školy a rozšírenie renesančného štýlu v európskych krajinách
-  2. fáza renesancie (5 generácií hudobníkov nizozemskej hudby) 
-  1450 – koniec 16. Stor.
dominancia nizozemských hudobníkov na európskych dvoroch (dvory rímskeho cisára – Španielsko, Nemecko, Čechy, Rakúsko, francúzskeho kráľa, pápeža, talianskych šľachticov - Neapol, Florencia, Ferrara, Mantova, Miláno, Benátky)
-  dôležitý prameň hudby 15. storočia Odhecaton – veľká trojdielna zbierka vydaná Petrucim v Benátkach
-  skladatelia jednotlivých nizozemských škôl:
-  prvá: (prvá po skladateľoch Burgundskej školy)
Johannes/Jean Ockeghem – pochádzal z Antverp, pôsobil hlavne vo Francúzsku (ako zbormajster parížskeho dvora, kráľovský radca...)
Jacob Obrecht – pôsobil v Bruggách, Antverpách, je zbormajstrom vo Ferrare, umrel na mor, písal motetá, chansony, pašie
Josquin des Prés – pôsobil v Taliansku, jeho hudba je už výrazne renesančná, hlása hudbu, ktorá dáva vyniknúť básnickému textu, hudbu, ktorá je tlmočníkom slova, konštrukcia je čoraz jednoduchšia, forma jasne ohraničená
-  spravidla uplatňujú štvorhlas, bez prednostného zdôrazňovania prvého hlasu, hlasy sú zrovnoprávnené
-  omša sa stala ich reprezentatívnym druhom – ordinárium zhudobňujú ako cyklus motet
-  cantus firmus vyberajú buď z chorálu alebo svetskej piesne
-  doba nizozemských škôl sa považuje za zlatú dobu kontrapunktu
-  využívajú imitačnú techniku
Heinrich Isaac – pôsobí vo Florencii (organista u Lorenza Medici), v Innsbrucku, Augsburgu, vo Videni (dvor cis. Maximiliána), opúšťa vedome flámsku tradíciu, vytvára piesne pre florenstké karnevaly, ovplyvnil aj nemeckú hudbu
Pierre de la Rue, Jacob Arcadelt, Clemens non Papa,
Ludwig Senfl – Švajčiar, pôsobil v Mníchove, dostal sa do priazne M. Luthera a podieľal sa na reformácii protestantského chorálu
Adrian Willaert – pôsobil v Benátkach, svojou tvorbou patrí už do tzv. Benátskej školy, ako prvý použil techniku, ktorá neskôr dostala názov concertantný princíp – rozdelenie zboru a jeho umiestnenie do dvoch častí chrámu
imitačný protihlas - jednotlivé hlasy si navzájom preberajú melódiu, melódia v inom hlase zaznieva s určitým časovým posunom
 
4.  Renesančné národné štýly – francúzska, nemecká, anglická, talianska, španielska hudba
FRANCÚZSKO
-  od roku 1500v textoch i v hudbe výrazne národný jednotný nový typ chansonuprogramový chanson
-  jeho predstaviteľ Clement Jannequin
-  sú to veľké skladby v motetovom štýle s množstvom zvukomalebných efektov, imitujúcich napr. zvuky vtáčieho spevu, zvuky bitky, hlasy z trhoviska
 
TALIANSKO
Benátska škola
-  v rámci nej sa zásluhou Adriana Willaerta začína výrazne presadzovať nový štýl – polychória = viaczborovosť
-  spočíva v rozdelení hudobného telesa – speváckeho zboru na dve časti a ich umiestnení do rozličných častí chóru – umiestnenie hudby do priestoru, počiatky concertantného princípu
-  na Willaerta nadviazal A. Gabrielli
 
Rímska škola
-  v rámci nej vyniká osobnosť Giovanni Pierluigi da Palestrina
-  bol veľkým modernizátorom v oblasti duchovnej hudby
-  pápež ho poveril v rámci Tridentského koncilu zreformovaním duchovnej hudby – nová kanonizácia (jeho štýl sa stal vzorovým až do 19. Stor.)
-  pôsobil v Chráme sv. Petra, na pápežskom dvore
-  prispôsobil nový nizozemský štýl ľudovejšiemu harmonickejšiemu cíteniu
-  využíva štýl a capella = bez doprovodu, len vokálne – tým sa docielila zrozumiteľnosť textu
-  venoval sa predovšetkým duchovnej hudbe (Missa papae Marcelli, Stabat mater)
 
NEMECKO
 
5.  Renesančný madrigal a príbuzné piesňové formy
-  je to nový typ madrigalu, celkom iný ako ten, čo vznikol v stredoveku (14. St.)
-  tento madrigal sa v 16. Stor. najdôležitejšou súčasťou svetskej hudby
-  bol komornou hudbou aristokratickej spoločnosti renesancie, často spievali samotní aristokrati
-  je písaná pre zbor a capella a má charakter komornej hudby
-  zhudobňovali sa texty Petrarcu, T. Tassa, Mariniho
-  texty takmer vždy pojednávajú o pastorálnych, ľúbostných témach, erotických scénach, (milostná lyrika)
-  ale sú tiež alegorické, metaforické, narážkovité až satirické
-  nepoužíva refrén, text je nestrofický
-  boli to skladby najčastejšie pre 4 alebo 5 hlasov (mohli byť aj doprevádzané nástrojom)
-  madrigal sa spieval na spoločenských podujatiach na dvoroch
-  bol súčasťou scénických produkcií, hier
-  je to širší žánrový termín – zahŕňa v sebe i sonet, balattu
-  je aristokratickým kultivovaným pendantom frottoly
-  najvýznamnejší skladatelia:
1. obdobie madrigalu – 4-hlasné, homofónna faktúra, a capella štýl, vedúcu úlohu hrá melódia vrchného hlasu
-  Jacob Arcadelt
-  Philip Verdellot
- 2. Obdobie madrigalu – vyvrcholenie, prevažne 5-hlasný, vyniká zvukomalebnosťou, zobrazovacími postupmi
-  Orlando di Lasso
-  Adrian Willaert
-  Cirpiano de Rore
-  Giovanni Pierluigi da Palestrina
3. Obdobie madrigalu - k poslednej fáze madrigalu patrí tzv. chromatický madrigal – chromatizmus vo vedení hlasov (nie sú ukotvené v tónine), zvýšená výrazovosť, ostrá charakteristika nálad a kontrastov, práca s motívmi, koncertantné rozvedenie, texty plné temných vášní a excesov
-  kombinujú sa spevné hlasy s nástrojovým sprievodom, vedúcu úlohu niekedy má sólista – spevák –> sólový madrigal s inštrumentálnym sprievodom
-  Carlo Gesualdo de Venosa
-  Luca Marenzio
-  Claudio Monteverdi – 8 kníh madrigalov, uskutočnil prechod od neskororenesančného madrigalu k barokovému; v barokovom madrigale sa neraz uplatňujeaj sadzba triovej sonáty (2 sólové spievané hlasy a continuo sprievod) , da capo árie (veľká trojdielnosť, 3. Diel = 1.) a iné štýlové črty hudobného baroka
Anglický madrigal
-  vplýval naň taliansky madrigal (najprv prekladali talianske texty do angličtiny), najmä L. Marenzio a G. Gastoldi
-  vyniká väčšou ľudovosťou a svojským stvárnením melodiky
-  predstavitelia:
-  William Byrd
-  Thomas Morley – zbierka Triumphes of Oriana
 
-  vývoj madrigalu je pre dejiny hudby nesmierne dôležitý
-  v rámci madrigalu sa začalo budovať hudobno-dramatické myslenie, ktoré vrcholí a nachádza svoje uplatnenie v opere
-  najskôr sa do madrigalu dostávajú dialogické prvky (dialogický madrigal), potom sa komponuj pre 1 hlas (predstupeň árie)
-  vrcholom sú tzv. madrigalové scény – javiskové pokusy o stvárnenie deja
-  madrigal a talianska hudba tiež kultivovali národný jazyk
 
6.  Inštrumentálna hudba renesancie
-  nástrojová hudba je len alternatívou k vokálnemu hlasu
-  hlavné hudobné nástroje obdobia: viella, fidula, rebec, klavichord, klavicembalo, lutna, virginal (spinet)
-  vokálne skladby chansony, motetá sa hrávali na nástrojoch a tak vznikali jednoduché skladbičky – prelúdiá, toccaty, ricercar
-  obľúbená bola variačná technika
-  tanečná hudba „urpaar“ – predchodca suity – spojenie pomalého a rýchleho tanca v jeden celok (tanec „kráčaný“ a „skočný“, pomalý a rýchly
-  virginalová hudba prekvitala najmä v Anglicku
 
7. Hudobná teória renesancie
-  objavenie (znovuobjavenie) ľudského meradla
-  renesančné chápanie umenia pokladá aj v hudbe za najvyššiu mieru hodnotenia dielo, ktoré vytvoril človek a ktoré slúži na vyjadrenie ľudských obsahov
-  začínajú sa vo veľkom množstve objavovať nové hudobné formy a žánre, nové hudobné techniky – to už od Ars Novy (organálne techniky,Vitry – izometrické moteto; Machaut – balady a rondá)
-  formuje sa nová spoločenská trieda, schopná prekonať hranice feudálneho poriadku: meštianstvo, tretí stav, ktorý sa stáva uvedomelým zakladateľom i nositeľom novej kultúry
-  vývoj renesančnej kultúry však nebol rovnomerný – príčina: špecifické národné podmienky
-  v talianskych mestských štátoch v 14. a 15. stor. a v nizozemskej oblasti sa vytvorili potrebné podmienky pre vznik kapitalistických výrobných vzťahov
-  nastáva proces poľudšťovania hudobných foriem, posvetštenie hudobných foriem
-  do popredia sa dostáva svetská polyfónia, dvojhlasné až trojhlasné piesňové formy, občas sprevádzané hudobným sprievodom: madrigal a balada; frottola – druh viachlasu, v ktorom spieva vedúcu melódiu horný hlas, kým ostatné hlasy predstavujú „sprievod“, harmonickú oporu; villanely; Dufayho melodické motetá – formy s podstatnými znakmi piesňovosti
-  hudobná forma sa stáva dynmickou a humanizuje sa

NAJ. PREDSTAVITELIA HUDOBNEJ TEÓRIE RENESANCIE
Franchino Gafurio (alebo Gafori)
-  vyhlasuje, rytmus hudby sa má prispôsobiť rytmu srdca človeka, pokojne dýchajúceho pri speve
-  reprezentant vrcholnej renesancie
 
Johannes Tinctoris
-  kľúčová a najväčšia postava hudobnej teórie 15. Storočia
-  belgický hudobník, pedagóg a skladateľ
-  pôsobil v Neapole
-  stredobodom jeho záujmu je živá hudobná prax
-  analyzuje matematické základy hudby (v duchu pytagorovskej tradície), ale popri tom vyzdvihuje emocionálny obsah hudby
-  tvrdí, že hudba staršia ako 40 rokov nie je hodná na počúvanie
-  snaží sa zovšeobecniť prax Dufayho a flámskej školy
-  existuje len počuteľná, zmyslami vnímateľná hudby
-  len na základe subjektívneho estetického zážitku sa dá určiť, ktorý súzvuk je konsonantný alebo disonantný
-  etické obsahy hudby nemožno spájať len s modusmi a tonusmi, lebo aj v rámci tej istej stupnice sa môže vykryštalizovať rozličný etický charakter, a to v dôsledku štýlu diela, jeho prednesu, inštrumentácie, individuálneho temperamentu hráča
-  autonómny ľudský subjekt sa stáva obsahom hudby
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Umenie

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

0.022