Periodizácia Baroka

Periodizácia Baroka

Ranný barok – Taliansko 1600-1650 zvyšné krajiny – 1600-1700

Vrcholný barok – Taliansko – 1650-1700 zvyšné krajiny 1700-1780

Charakteristika Baroka

Vychádza z manierizmu. Stáva sa priamym protikladom klasickej renesancie.

4 základné znaky :

1) dynamizmus – vyjadrenie pohybu za pomoci konklávnych – dnu, konvexných- von. Je to zdanlivá chaotickosť tvarou a kompozície. Stena nadobúda dynamický charakter.

2) iluzionizmus – Barok vo veľkej miere narába s ilúziami a snaží sa evokovať rôzne javy.

3) dualizmus – podvojnosť alebo protikladné vzťahy dvoch prvkov – spojenie ťažkých masívnych a ľahkých materiálov

4) pátos – nadpozemský výraz expresívneho až afektovaného charakteru. Barokové maliarstvo a sochárstvo sa snaží vo výrazoch tvárí vyjadrovať silné emócie, vášne a extázy mystického charakteru.

Renesancia Barok

Čistota a jasnosť komplikovanosť
Vyjadrenie harmónie (človek vs. príroda) disharmónia
Statickosť dynamickosť
Prirodzenosť emocionálnosť
Súlad materiálov kombinácia drahých materiálov

Barok v Taliansku

Architektúra
Vychádza z renesancie a preberá všetky typy stavieb. V baroku sa uplatnila urbanistická zástavba. Umiestnenie stavieb je prispôsobené verejnému priestranstvu a mestské časti sú umelecky koncipované a dotvorené architektonickou a sochárskou výzdobou. Súčasťou mesta sú stĺporadia, fontány a sochy.

Základné prvky v architektúre

Okno – na rozdiel od renesancie nadobúda rozmanité tvary, je bohato zdobené plastickými detailmi. Súčasťou sú edikuly, frontóny, Šambrány, parapety. Všetky tieto prvky sa podieľajú na divadelnom účinku a hre svetla a tieňa.

Stena – je nielen nosný ale aj plasticky pôsobiaci prvok a je výrazom barokovej dynamickosti. Rovná stena je nahradená konkávnymi a konvexnými zaobleniami.

Klenba – sú využívané rôzne typy, ktoré vychádzajú z renesancie doplnené štukovými prvkami girlandy, festóny.

Druhy Architektúry

Chrám – pôdorys založený na prienikoch geometrických obrazov a konklávnych a konvexných línií. Kým v renesancii je chrámový priestor členený tak v baroku je jednotný a viac sa tu uplatňuje centrálny typ. Neodmysliteľným prvkom je kupola, ktorá tvorí priestor pre nástropnú iluzívnu maľbu. Barokový chrám pôsobí veľkolepo a monumentálne aj napriek tomu, že niektoré z nich sú malých rozmerov. Dramatický účinok zväčšuje použitie drahých materiálov a ich imitácia.

Zámok – nadväzuje na renesančný typ. Je symetricky riešený s architektonickými detailmi a doplnený sochárskou výzdobou. Súčasťou zámku je Piano Nobile – reprezentatívna sála na 1. poschodí ku ktorej vedie monumentálne, plasticky riešené schodisko. K nej sú symetricky umiestnené ostatné miestnosti. Súčasťou zámku je aj reprezentatívne nádvorie. Na opačnej strane je k zámku priradený ďalší park.

Sala terrena – monumentálny priestor určený k reprezentácií. Nachádza sa v prízemí a je otvorený no parku.

Barokový park – najviac sa uplatňuje typ Francúzskeho parku, ktorý je geometricky riešený. Súčasťou sú fontány ale aj drobná architektúra (altánky) bohatá sochárska výzdoba. V neskoršom období začína prevládať typ anglického parku.

Fontány – sú súčasťou mestskej zástavby. Často tvoria aj priečelia stavieb.

Piero da Cortona

Bol prvým architektom, ktorý do svojej tvorby zapojil prvky dynamizmu a barokovej monumentálnosti.
Santa Maria della Pace

Gian Lorenzo Bernini

Popredný umelec talianskeho baroka. Pôsobil aj ako architekt no najviac sa preslávil ako sochár. Preslávil ho baldachýn v chráme sv. Petra v Ríme, je 29 m vysoký a stojí v krížení lodí, vyhotovený z bronzu a dekoratívnosť zvyšuje pozlacovaním. Prvý krát sú tu použité točené tordované stĺpy.

Kolonáda pred chrámom sv. Petra – námestie na eliptickom pôdoryse. Obklopený 4 radmi toskánskych stĺpov a dotvorené bohatou sochárskou výzdobou. Symbolika otvorenej náruče.

Sv. Andrea el Quirinale

Pomerne malých rozmerov a celý pôdorys je založený na stavbe konkávnych a
konvexných línií.

Nicolo Salvi

– nadvezuje na Berniniho tvorbu a najvýznamnejšie dielo Fontána Di Trevi spojená s priečelím stavby.

Francesco Borromini

– vo svojej tvorbe spája dynamické prvky a prieniky konklávnych a konvexných línií.
San Carlino
Kostol sv. Agnesy
Oratório de Filipini – vznikol spojením 3 stavieb, v ktorých strieda plošné a plastické prvky.
Palác šírenia viery – profilácia dynamika

Guarino Gvarini

– Pôsobil v Turíne v diele sa odráža záujem o Moslimskú kultúru. Pracuje s tehlou čo posúva barokové tvaroslovie k secesnému charakteru.
Palác Carignano – v Turíne. Celý z tehál striedanie konklávnych a konvexných línií.

Sochárstvo v Taliansku

Najviac sa uplatňuje figurálne sochárstvo. Hlavne vo forme voľnej sochy. Najčastejšie sú využívané náboženské, mytologické a alegorické námety. Na rozdiel od renesančného, barokové sochárstvo zachytáva postavy v momente vrcholného napätia a najdramatickejšej situácie. Dynamika sôch sa odráža aj v kompozícií v ktorej sa využívajú diagonálne línie. Barokové sochárstvo využíva zložité tvary, dramatický pohyb, vejúcu drapériu a dekoračné detaily.

Lorenzo Bernini

Svoju sochársku tvorbu založil na štúdiu Michelangelových sôch a antických diel. Súsošie Apolón a Dafné – dynamicky spracované mytologický výjav, v ktorom Apolón dostihuje Dafné a tá sa s výkrikom o pomoc premieňa na vavrínový strom.

Dávid – protipól ideálnej a dôstojnej krásy Michelangelovho Dávida. Zachytil Dávida v momente vrcholného hnevu. Hnev sa odráža v tvári v zovretých perách a zvráštenom obočí. Napätie vyjadril výrazným pohybom a natočením figúry.

Videnie sv. Terézie – zobrazil mystiku svätice a jej duševné spojenie s Bohom . Telo svätice zahalil do ťažkej masívnej drapérie, ktorá spočíva na ľahkom mračne. Opozitom k jej postave je Anjel, ktorý sa na ňu v ľahkom rozviatom rúchu usmieva. Ilúziu priestoru zdôraznil pomocou zlatých lúčov v pozadí.

Ležiaca socha Ludovita Alberínová – zobrazil náboženské videnie (extázu)
Bernini používal vŕtanú techniku na detaily.