Gotické sochárstvo a maliarstvo

Gotické sochárstvo a maliarstvo

Sochárska tvorba tvorí najucelenejšie odvetvie gotického umenia na Slovensku a umožňuje sledovať líniu vývoja gotiky. Gotické umenie sa na Slovensku vyvíja nerovnomerne. Prvou oblasťou je Bratislava potom sa gotika prenáša do banských miest a Košíc a vrcholí na Spiši hlavne v diele majstra Pavla. Samostatné obrazy a plastiky, ktoré predstavujú hlavnú súčasť novovekých dejín umenia v stredoveku podstate neexistovali.

To s čím sa stretávame v múzeách a galériách sú väčšinou zvyšky rozsiahlych konštrukcií rôzneho typu. Boli to predovšetkým tzv. retábulá, ktorý boli stavané za oltárnou menzou (oltárnym stolom) v kostole a okrem malieb boli vybavené aj drevenými sochami s ornamentálnymi doplnkami, ktoré boli bohato maľované alebo zlátené.

Postupné otváranie či zatváranie krídel oltárnej skrine umožňovalo ukazovať rôzne ikonografické zostavy. Ich obsah sa názorne vzťahoval k zameraniu liturgie odohrávajúcej sa na oltári – cyklus zo života Panny Márie, Ježiša Krista alebo legendárne rozprávanie o svätcovi.

Rozvíjajú sa dva základné druhy v sochárstve:

1) kamenárstvo – kamenné skulptúry, ktoré tvoria súčasť gotických chrámov.

2) rezbárstvo – je z hľadiska vývoja gotického sochárstva podstatnejšie a patria sem hlavne voľné sochy, postavy madôn, Ježiša a ostatných svätcov. Dominantou je tvorba krídlových oltárov, ktoré slúžia ako doplnok chrámových stavieb a prepája sa v nich architektúra, sochárstvo a maliarstvo. Oltár sa skladá z troch hlavných častí. Súčasťou sú bočné krídla, ktoré sú pohyblivé a sú zdobené z vonkajšej aj z vnútornej strany. Oltár je ukončený fiálovým štítom, na ktorom sú použité architektonické detaily a niekedy je tento štít doplnený o figurálne skulptúry.

Oltár narodenia pána z kostola sv. Egídia v Bardejove
Oltár sv. Juraja vo Sv. Jure
Oltár sv. Alžbety z Dómu sv. Alžbety v Košiciach
Oltár sv. Juraja v Spišskej Sobote
Oltár sv. Jánov v Kostole sv. Jakuba v Levoči