Impresionizmus

Impresionizmus

Neoficiálne vzniká v 60. rokoch 19. storočia vo Francúzsku v skupine mladých maliarov,
ktorý sa nazývali nezávislí. Rok oficiálneho vzniku je 1874 kedy sa konala prvá oficiálna výstava v ateliéry fotografa Felixa Nadara. Výstava bola odmietnutá, kritizovaná a táto výstava dostala pomenovanie impresionizmus čo vzniklo podľa obrazu Claudea Moneta - impresion. Na ďalších šiestich výstavách si získali obdiv, uznanie a poctu kritiky. Impresionizmus ako smer mal niekoľko inšpiračných zdrojov:

1.) anglická romantická krajinomaľba, najmä Turner a jeho akvarely a skice.

2.) barbizónska škola - najmä pre prácu v plenéry.

3.) vynález fotografie - zaujala ich výsekovosť fotografie
Impresionisti vzchádzali z objavu, že škvrny vedľa seba a ich farby sa miešajú až na sietnici oka diváka. Reagovali na to, že farby pod vplyvom svetla nie sú stále ale menia sa v závislosti od intenzity svetla. 

Hlavné znaky impresionizmu:

1.) senzualizmus - zmyslové poznávanie skutočnosti, do popredia sa dostáva subjektivizmus umelca a jeho schopnosť vnímať

2.) efemérnosť - prchavosť alebo krátkodobosť, umelci sa snažia o zachytenie určitého okamihu a navodzujú dojem aktuálneho momentu

3.) farba - používajú farebnú škvrnu pričom úplne vylúčili líniu a jasne ohraničenú plochu, používajú množstvo farebných
tónov kladených vedľa seba
 
Tematika impresionistov:
Zameriavajú sa na výjavy z mestského, dedinského či divadelného prostredia, maľujú akty, zátišia, krajinárske motívy -  pobrežia, voľná príroda, pláže, výseky/časti katedrál, architektúry,  železnice.
 
Eduard Manet
Je prechodom medzi realizmom a impresionizmom. Je považovaný za otca myšlienky impresionizmu. Zameriava sa hlavne na figurálne výjavy z bežného života, portréty akty a zátišia. Od 70. rokov 19. storočia začína pracovať v plenéry s Monetom a  Renoirom. Od tohto obdobia začína používať impresionistickú techniku.
Mŕtvy toreádor
Koncert v tuylériách - zachytáva všetky vrstvy spoločnosti a pomocou škvrny naznačuje jednotlivé postavy.
Raňajky v tráve - pobúril spoločnosť, zobrazil tu nahú ženu s elegantne oblečenými mužmi a v zadnom pláne umiestil ďalšiu postavu ženy vo vode. V predom pláne zobrazil zátišie.
Olympia - je inšpirovaný Tizianovou Urbínskou venušou, bol ostro kritizovaný a kritici útočili na neslušnosť námetu pretože Manet si zobral za modelku prostitútku. Mnohých pohoršovala aj čierna slúžka.
Balkón
Portrét Emila Zolu
Bar vo Folies - Bergére - zaujímavým spôsobom tu zachytil atmosféru spoločnosti, ktorú zobrazil v odraze zrkadla, dominuje tu postava ženy, za ktorou sa v zrkadle odráža celý priestor.
 
Oscar- Claude Monet
 Začal ako karikaturista. Študoval v Londýne Constabla a Turnera. Na oficiálnej výstave impresionistov má 12 obrazov a aj najvýznamnejší – Impresia, východ slnka. Predmet obrazu sa u Moneta stával čoraz bezvýznamnejším, jeho cieľom bolo znázorniť prchavosť okamihu. Zväčša pracoval na viacerých dielach súčasne, chcel tým zachytiť meniacu sa atmosféru. Vznikali tak cykly obrazov. Tvoril niečo čo sám nazval enveloppe – „obal atmosféry“, všetko čo pôsobí na objekt, atmosféra, priestor, čas, dotvárané subjektívnym dojmom z určitého momentu.
Raňajky v tráve – pokus o silnejšie spojenie s realitou oproti Manetovi, vydáva dojem autenticky zachyteného momentu
Dáma v zelených šatách – 1866, zobrazil tu svoju manželku Camille, maľoval ho 4 dni, dosiahol ním vytúžené uznanie v Salóne
Terasa v Saint-Adresse
La Grenouillére – voda už nie je objektom ale symbolom chvíle, zrkadlom prchavých okamihov
Bulvár kapucínov – vyzretý impresionistický štýl, žiarivé farby, rýchle, tenké, krátke ťahy štetca, figúry prvý okraj – pripomínajú výrezovosť fotografie a tým umocňujú jedinečnosť momentu
Impresia, východ slnka – snažil sa vyvolať rozruch, líši sa od doterajšej tvorby, nezvyčajné tmavé farby, nezaujímal sa o obsah ale o meniacu sa kvalitu svetla, maľoval rýchlo, farbu nanášal aj v hrubých vrstvách, obraz nezachytáva výjav ale náladu
Rouenská katedrála – cyklus 28 obrazov
Lekná – menší výsek, nezobrazuje breh, prevrátil ťažisko, 8 rozmerných obrazov
 
Alfred Sisley
Má anglický pôvod, bol výlučne krajinár, je predstaviteľom naozaj čistého impresionizmu, dokáže verne zobraziť atmosféru vody či meniacu sa atmosféru. V jeho tvorbe sú tvary vždy pevné, nerozplývajú sa v atmosfére — strom je strom, dom je dom.  
Auguste Renoir
 V jeho prvých dielach je zjavný vplyv Courbeta, Styky s Monetom ho vedú k uplatneniu techniky delenia ťahu farieb, čo je jedným z výdobytkov impresionizmu. Renoir uprednostňuje pred námetmi krajiny kompozície a portréty. Oslavuje ľudovú veselosť krčiem, venuje sa vysokej parížskej spoločnosti a vytvára niektoré z najnádhernejších obrazov.
 Renoirovo vlastné impresionistické obdobie končí s dielom Raňajky veslárov, tj. v lete roku 1880. Znepokojuje ho smerovanie impresionizmu, preto — ako Cézanne — sa vracia ku klasickej tradícii. Rozhodne však, či už maľoval zábavu alebo robil portréty, prejavovala sa v jeho tvorbe silná vlastná citlivosť a vernosť citovej atmosféry.
Moulin de la Galette – mnohofigurálna kompozícia, dynamický pohib, scetlo prenikajúce cez koruny stromov, maľba je idealizovaná
Kúpajúce sa ženy –
Portrét pani Charpentierovej –  

Edgar Degas
Grafik, maliar a sochár. Je považovaný za jedného z hlavných predstaviteľov impresionizmu, bol hlavným iniciátorom výstav no napriek tomu sa nikdy za impresionistu nepovažoval. Maľoval hlavne figurálne kompozície. Medzi jeho najčastejšie námety patria baletky, ženy, konské dostihy. Maľoval tiež rozličné scény z veľkomesta (ulice, nočné podniky, cirkus, nevestince a iné). Oproti obdivu impresionistov k voľnej prírode a slnečnému svetlu uprednostňoval Degas umelé svetlo divadelných rámp a lokálov. Bol jedným z prvých maliarov, ktorí umelecky znázornil efekty nového plynového osvetlenia. Jeho impresionistické poňatie prejavovalo sa skôr v atmosfére ako v technike, v podstate ostával na pozíciách realizmu.
Žena s chrizantémami
Baletná škola –
Baletky v šatni
Preteky amatérov
Po kúpely
Koniec arabesky
 
August Rodin
Jeden z najväčších sochárov 19. Storočia. Vychádza z antiky, gotiky, renesancie a orientálneho umenia. Vychádzal z prírody. Ľudské telo bolo pre neho najvhodnejším prostriedkom, ktorým možno vyjadriť každý vnútorný duševný stav.  Často zobrazoval figúry v extrémne vypätých pózach, hlbšie vyjadrujúcich psychický zážitok. Porušoval hladký povrch sochy, aby oživil a zdramatizoval formu.
Mešťania z Calais
Mysliteľ
 
Camille Pissarro
Bol maliar a kresliar, najstarší z členov skupiny impresionistov. Maľoval život na francúzskom vidieku, hlavne krajiny, ako aj scény z Montmartru. Vyučoval maliarstvo, medzi jeho žiakov patrili aj Paul Gauguin a Paul Cézanne. Celý život zachytával svoje dojmy, ktorým dospel pri pozorovaní rozmanitých prejavov prírody. Vrcholom jeho impresionistickej tvorby je obdobie v rokoch 1870 až 1880. Jeho tvorba sa v tomto období vyznačuje farebnými objavmi, samo svetlo sa stáva „námetom“, hlavným činiteľom na obraze. Vábia ho zlatisté a striebristé efekty, zelené a krehké lístie, rozkvitnuté stromy, obilné polia, potoky a barančeky na oblohe. 
Ohyb rieky Loing
Cesta pri Louveciennes
Pont-Royal a Louvre