Kresťanská antika

Spoločenské vedy » Umenie

Autor: janka114
Typ práce: Referát
Dátum: 20.06.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 885 slov
Počet zobrazení: 8 489
Tlačení: 476
Uložení: 482
Kresťanská antika
Za kresťanskú antiku označujeme umenie a kultúru, ktorá sa rozvíjala na území rímskej ríše v 1-6 storočí nášho letopočtu. Formuje sa pod vplivom nastupoujúceho kresťanského náboženstva prišom forma zostáva antická, obsah má však kresťanský charakter. Umenie tohto obdobia označujeme ako rannokresťanské alebo starokresťanské. V 4. storočí sa stalo štátnym náboženstovom a pohanstvo zaniklo. Kresťanstvo dostalo názov podľa zakladateľa Ježiša Krista, ktorý sa narodil v Betleheme. Ako 30 ročný sa dal pokrstiť Jánom Krstiteľom na veľkú noc ho zajali a zatkli a vydali Ponciovi Pilátovi ten ho dal mučiť a a nakoniec ukrižovať. Na 3. deň vstal z mŕtvych, zjavil sa svojim učeníkom a vystúpil na nebesia. Život Ježiša je napísaný v 4 evanjeliách a spolu zo skutkami apoštolov 21 epištolami a zjavením sv. Jána tvoria knihy Nového Zákona kresťanstvo má veľa spoločných znakov s ostatnými náboženstvami napr. nadprirodzené javy, vykúpenie, zjavenie. Kresťanstvo získalo prevahu nad ostatními kultmi. Prispela k tomu idea rovnosti všetkých ľudí pred Bohom a ideál večnej spravodlivosti. Kresťania boli odporcami rímskeho pohanstva. Kresťania zakúsili 3 hlavné obdobia prenasledovania. Rok 64 za vlády cisára Nera, ktorý ich obvinil z podpálenia Ríma. Až do polovice 2. storočia proti ním Rím nezasahoval. Kresťania vyvolávali nedôveru voči spoločnosti. V roku 313 nastáva obrat v postavení kresťanov, keď cisár Konštantín nielen z náboženských ale aj politických dôbodov vyhladuje tzv. Milánsky edikt, ktorý zrovnoprávňuje kresťanov a pohanov. V 4. storočí dochádza k prenasledovaniu pohanov a v roku 391 cisár Teodórius zakázal pohanskú bohoslužbu a pohanstvo zaniká. Kresťanská filozofia vyrastá na antických základoch, ktoré sú prispôsobené novému duchu. To znamená, že väčšina kresťanských filozofov bola vychovávaná v gréckych školách. S rozvojom kresťanstva súvisí historická a politická situácia v antickom Ríme v roku 395 vplyvom vonkajších a vnútorných činiteľov sa Rímska ríša rozpadá na 2 časti:

- Západorímska ríša charakteristický prísun barbarských kmeňov v 5. storočí kultúra nadobúda nový charakter a stáva sa zdrojom stredoveku. Staré antické formy sú zničené a zabudnuté. Západorímska ríša zanikla v roku 476 kedy je podmanená germánskym kmeňom ostrogótov.  
- Východorímska ríša dostala označenie podľa mesta Bizancion zostáva naďalej nositeľom antickej kultúry a na základe tejto sa tu formuje 1. kresťanská filozofia a formy kresťanského umenia. Táto ríša zaniká v roku 1453.

Rannokresťanské umenie
Najstarším dokladom sú katakomby. Sú to podzemné priestory, ktoré slúžili ako zhromaždiská a pohrebiská kresťanov. Počas stavebného vývoja boli rozširované a upravované. Výstavba katakomb spadá do obdobia 1.-4. storočia. Boli komplexom chodieb a miestností s výkladnkam.
Loculum – výkladnky pre telá
Cubiculum - Komory, ktoré vnikali pri rozširovaní chodieb
Arcosolum – výklenky pre telá s oblúkom.
Názov Katakomby pochádza z latinského slova at catacumbas. Najväčší súbor sa nachádzal pod posvätnou cestou Via Latina. Najviac katakomb sa našlo v Ríme. Okrem Ríma sa katakomby objavili v palestíne a alexandrií (egypt)
Najznámejšie katakomby : Kalixtove, Prisciline, Domicilline.
Katakomby sú nositeľmi najstarších rannokresťanských nástenných malieb.
 
Maliarska výzdoba katakomb
-  prepája kresťanský obsah s formálnymi znakmi rímskeho maliarstva. Zdrojom malieb sú rímske pompejské štýly a tak isto ako aj v rímskom maliarstve tak aj tu sú spojené figurálne motívy s rastlinnými a dekoratívnimi prvkami. Námety sú preberané z rímskeho maliarstva ale postupne nadobúdajú symbolický charakter, čím sa vytvára a ustáluje kresťanská ikonografia.
Obsahová stránka katakomb :

- prevzaté témy bez náboženského významu – sú to čisto ornamentálne motívy a mytologické námety. 
- Kripto kresťanský charakter – preberanie téz z antických príkladov a spája ich z významom vlastnej kresťanskej vierouky.

Dobrý pastier z priciliních katakomb pochádza z Ríma 3. storočie

- Sú to nezvyčajné symboly ako napr. kotva – symbol nádeje, symbol kríža sa objavuje až v 4. storočí ako symbol potupnej smrti na kríži. Posledná večera z prisciliných katakomb v Ríme.
- čisto kresťanské motívy a sú to výjavy zo starého zákona napr. Jonáš a veľryba, Daniel v jame levovej, zobrazenie Adama a Evy. Ďalším špecifickým motívom sú postavy orantov – sú to modliace sa postavy zo zdvihnutými rukami.

Spôsob zobrazovania : maliarský prejav v katakombách je príbuzný s rímskym maliarstvom . Tieto maľby sa vyznačujú jednoduchosťou, uvolnenosťou, použitím škvrny, ktorá vytvára spolu s ďalšími maliarskymi prostriedkami ilúziu zobrazovanej skutočnosti, to znamená, že reálnne objemy a tvary sú zachytené pomocou jednoduchých, hladkých dotykov štetca, dôraz je kladený na zobrazenie tváre a prostredie je zobrazené jednoduchými prvkami. Tento prejav vrcholí v 4. storočí tzv. krásnym slohom. Pre toto obdobie je charakteristické bohaté prepojenie ornamentiky a figurálnych motívov pri čom plochy stien sú rozdelené na jednotlivé polia. V neskorom období dochádza k mene v maliarskom podaní. Namiesto uvoľnenosti a náznakovosti nastupuje schématizmus, linearizmus a plošnosť.
Kristus s Petrom a Pavlom – katakomby sv. Marcelina v Ríme
Kleopatra so zmijou katakomby Via latina v Ríme.
 
Rannokresťanská architektúra
Kristovo Božstvo sa stalo hlavnou témou umenia a jeho osoba a prostredie získali ikonografické atribúty cisárkseho dvora. V oblasti kresťanskej architektúri bol proces adaptácie architektonických foriem antiky veľmi rýchly. Najdôležitejšie cirkevné budovy sú postavené na začiatku 4. storočia boli dielom cisárskych architektov. Sk existoval špecifický kresťanský prvok, vyjadril sa v architektúre na základe požiadaviek kultu a v maliarstve a sochárstve pomocou ikonografie. Na začiatku najmä v oblasti architektúry to bol Rím, ktorý stál pri prameňoch tohto umenia. Pred milánskym ediktom sa kresťania schádzali v súkromných domoch. Na obrady im slúžila jednoduchá miestnosť a veľký stôl. Po milánskom edikte sa presadilo budovanie rozsiahlejších svätíň ako odpoveď na rýchly rast poštu kresťanov spôsobený zastavením prenasledovania. Vďaka cisárskemu dvoru a najmä cisárovej matke sv. Helene, bolo kresťanstvo chránené a čoskoro aj mocný vládcovia nasledovali kresťanský príklad a zakladali kostoly. Architekti neskorej ríše si museli medzi rímskymi vzormi vybrať ty budov najlepšie prispôsobenej kresťanskému kultu. Budova určená pre kresťanský kult musela slúžiť ako miesto zhromažďovania obce veriacich. Zdrojom kresťanskej architektúry je rímska architektúra – bazilika, ktorá funkčne zodpovedá liturgickým účelom. Významnými centrami sú Rím, Ravenna a Miláno. Rozvíjajú sa 2 typy stavieb:

- pozdĺžny typ – bazilika najdôležitejší typ kresťanskej architektúry (pôdorys v tvare latinského kríža)
- centrála – baptistérie (krstiteľnice), mauzóleá. Centrála sa symetricky sústreďuje okolo hlavného bodu môže mať kruhový pôdorys, štvorcový a polygonálny (mnohouholníkový) alebo pôdorys v tvare gréckeho kríža.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Umenie

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.015 s.
Zavrieť reklamu