Priemyselná revolúcia v architektúre

Priemyselná revolúcia v architektúre

Dochádza k nej v 19. Storočí. Do popredia sa dostávajú nové požiadavky, ktoré súvisia so zavádzaním nových technológií do veľkovýroby. Využívajú sa nové stroje a tým vzniká potreba výstavby nových racionálnych budov, železníc a mostov. Začínajú sa používať nové materiály – oceľ, železo, liatina. Stavajú sa stanice, fabriky, továrne, tržnice, obchodné domy, pavilóny svetových výstav.

Liatina bola prvým materiálom, ktorý sa v tomto období začal používať a vyhovoval podmienkam doby z hľadiska trvácnosti a tvrdosti. Z dôvodu krehkosti liatiny bola nahradená kujným železom. Oba materiály majú v stavbách nosnú funkciu. Sú z nich vytvorené hl. Konštrukcie stavieb doplnené kameňom, sklom alebo tehlou. Od konca 19. Storočia sa začal používať železobetón.

Dominantnú úlohou v architektúre postupne zohráva funkčnosť a praktickosť, ktoré dominujú nad dekoratívnosťou a historizmom.

Funkcionalizmus – smer, ktorý kladie dôraz viac na funkciu ako vzhľad budovy.

Gustav Eiffel

– jeho najvýznamnejším a najznámejším dielom je Eiffelova veža v Paríži.

Eiffelova veža – je postavená zo železnej konštrukcie, ktorej základ tvoria 4 piliere a smerom hore sa stretávajú v jednom bode. 305 metrov vysoká. 1889

Bon Marché 

Vytvoril konštrukciu pre sochu slobody. Obal vytvoril Frederic Bartholdi

Joseph Paxton

Vo svojej tvorbe sa zaoberá kombináciou železa a skla a jeho najvýznamnejším dielom je výstavný palác v Londýne, ktorý bol postavený pri príležitosti svetovej výstavy v roku 1851. Dostal pomenovanie Krištáľový palác. Po skončení výstavy bol demontovaný a premiestnený. V roku 1936 vyhorel.

Henry Labroust

V Paríži vytvoril dve knižnice – Národná knižnica v Paríži – železo a sklo, sklenenú kupolu drží kovová konštrukcia

Frnak Lloyd Wright

– zaoberal sa výstavbou súkromných domov, v ktorých uplatnil požiadavky funkčnosti a praktickosti. Inšpiroval sa budovami pôvodných amerických obyvateľov a japonskými architektonickými prvkami.