Avantgardy 20. storočia

Spoločenské vedy » Umenie

Autor: Chlapec sp-prace (12)
Typ práce: Referát
Dátum: 11.05.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 5 415 slov
Počet zobrazení: 6 749
Tlačení: 339
Uložení: 348
Avantgardy 20. storočia
 
FUTURIZMUS
- Ako prvý smer zareagoval na typické znaky 20. storočia - rozvoj vedy, techniky a zapôsobila na nich hlavne rýchlosť.
- duchovným otcom futurizmu ako intelektuálneho hnutia sa stal Filippo Marineti - taliansky básnik narodený v Egypte a vychovaný v Paríži. V roku 1909 v Paríži vydal manifest futurizmu:
1.  chceme ospevovať lásku k nebezpečenstvu, energiu a smelosť
2.  základnými prvkami našej poézie bude odvaha a revolta
3.  v literatúre chceme velebiť útočný nekl'ud, nebezpečný skok a ranu päsťou
4.  prehlasujeme že nádhera sveta bola obohatená o novú krásu - krásu rýchlosti (závodný revúci automobil je krajší ako Nike Samotrácka)
5.  krása je v boji, dielo nemôže byť majstrovským dielom ak nie je agresívne
6.  budeme velebiť vojnu - jedinú hygienu ľudstva, militarizmus, patriotizmus, deštruktívne gesto anarchistov, krásne myšlienky ktoré zabíjajú
7.  opovrhujeme ženou
8.  chceme demolovať galérie, knižnice
9.  futuristi vyrazili k útoku na bežné normy, pokračovali s divou bezohľadnosťou. Neskôr fašisti využívali futuristické velebenie vojny a patriotizmu - futurizmus vzbudzoval v mnohých odpor a upadol do zabudnutia
 
- futuristická maľba - charakteristické rozloženie pohybu na množstvo pozícií, zobrazenie nie je realistické, je rozložené do polôh a línií vzájomne sa prelínajúcich
- v maliarstve sa uplatňujú ostré farby - ktoré kričia, vreštia (ostrá červená, žltá, zelená, farby rýchlosti, veselia, karnevalov, ohňostrojov, muzikálov, farby v pohybe cítené v čase a nie v priestore), dynamická arabeska, šikmé línie, stretanie ostrých uhlov, guľa, rotujúca elipsa, na hlavu postavený kužeľ, špirála
 
- Giaccomo Balla
- Pes na šnúre (obr. 251)- mechanizmus chôdze zachytáva polohami nôh ženy, labiek psíka a šnúry ako na spomalenom filme. Tiež sa to nachádza aj v obraze Dievčatko bežiace na balkóne (obr. 252)
- Automobil v plnej rýchlosti - abstraktné prelínanie foriem vyjadrujúce silu automobilu
 
- Umberto Boccioni
- bol najtalentovanejší maliar i sochár a teoretik skupiny. Jeho cieľ bol oživiť hmotu, zobraziť ju v pohybe
- dielo malo vyjadrovať pocity a stavy duše
- Mesto sa prebúdza - zobrazuje rušné chaotické ráno, rozplývavé tvary koní a krajiny, napäté postoje robotníkov
- Elastičnosť (obr. 253) - objavuje sa dravý kôň s jazdcom, používa ostré vírivé formy
- Bitka v pasáži (obr. 254)
 
- Luigi Russolo
- Dynamika automobilu (obr. 255)
 
EXPRESIONIZMUS
- Expresia - silný výraz, silná emocionalita
- prvá fáza expresionizmu sa rodí ako reakcia na impresionizmus
 
- Edvard Munch
- považuje sa za duchovného otca expresionizmu, zachytáva baladický život v psychologickej rovine
- morbídny neurotický maliar, nevyrovnaný, skoro poznal smrť, vyvinul sa v ňom strach pred životom, nedôvera v lásku, čo vyjadril v mnohých pesimistických dielach
- žena v jeho očiach stelesňuje upíra, najčastejšie témy - dezilúzia, smútok depresia, protest, skepsa
 
- Výkrik (obr. 256)
- kontrast medzi farbami, postava je osamotená, zúfalá, kričí, tvár je zdeformovaná, červená dramatická obloha, zvlnené tvary, v diaľke sú dve postavy. Je prerobením obrazu Úzkosť
 
- Tanec života (obr. 257)
- 3 obdobia ženy zoskupené do jedného obrazového celku
- Vľavo – mladá žena v bielom (nevinnosť, čistota, otvorená náruč) pozerá na kvet, ktorý pri ňej rastie
- V strede – žena v červenom (vášeň, zrelosť)
- V pravo – žena v čiernom (stará, smutná, čaká na smrť)
- 2. dejová línia – tancujúce dynamické postavy, vlasy im vlajú od tanca, v pravo je tancujúci chlípnik
 
- Vasilij Kandinskij
- narodil sa Moskve, čo malo vplyv aj na jeho prvú tvorbu - ruské motívy
- prvé maľby - impresionistický štýl a pokladanie čistých farebných škvŕn vedľa seba (Plážové koše v Holandsku)
- hľadal spojenie hudby a maľby v opere - Návšteva Wagnerovej opery na Kandinského mocne zapôsobila, obdivoval hlavne inštrumentáciu zvukov. Vzťahy medzi farbami a tónmi, medzi hudbou a maliarstvom sa stali východiskom jeho maliarskej tvorby. Bol názoru, že farbu možno počuť rovnako ako tóny.
- spolu s Fransom Marcom založili skupinu Modrý jazdec - obaja milovali modrú, kone, jazdcov
- podnetne naňho vplýval ruský konštruktivizmus, neskôr atmosféra školy Bauhaus v Nemecku
- skúmal vnútorný význam farby, geometrickej formy, línie v ostrom uhle pichajú, oblé línie ukľudňujú
- bol názoru, že obrazy treba vnímať všetkými zmyslami, najdôležitejší je v diele obsah, vnútorné znenie
- časté motívy - vejár, bojovník s drakom, jazdec, potopa
- Kandinskij svoju tvorbu rozdelil do 3 skupín
1.  IMPRESIE (majú vzťah k naturalizmu),
2.  IMPROVIZÁCIE (spontánne citové hnutia, dajú sa tu rozoznať kontúry, ale už sa strácajú) a
3.  KOMPOZÍCIE (dokonale prepracované, predchádzali im dlhé prípravné práce, najabstraktnejšie)
 
- Pestrý život
- Zachytil všetky svetské a duchovné aspekty ruského života v minulosti i prítomnosti, ktoré sa dotýkajú smrti a viery v posmrtný život aj malých každodenných radostí.
 
- Improvizácia Potopa
- zobrazil tému apokalypsy a katastrofy. Vidíme veľké množstvo farieb, stráca sa tu každý rozoznateľný detail, v ľavom hornom rohu môžme vidieť horu - základný motív tejto periódy.
 
- Kompozícia II (obr. 258)
- bol stratený za 2. svetovej vojny. Obraz charakterizoval oslobodenie od perspektívy a použitie voľných farieb a línií. Ešte celkom dobre rozpoznávame skupiny postáv, krajinu, domy a jazdca s koňom. Mníchovská kritika sa zhodla na tom, že tento obraz je dielom šialenca alebo človeka omámeného morfiom.
 
- Bez názvu (obr. 259)
- Prvý abstraktný akvarel
- Kandinskij sa stal zakladateľom abstraktného maliarstva akvarelom.
 
- Opäť badáme ruské motívy, kostoly, tmavé obrazy, napr. Moskva - krajina je vytlačená výškovými budovami, mostami, kupolami a kostolmi.
- Svoje názory Kandinskij zhrnul v knihe O duchovnom umení.
- Jeho posledné obrazy sú Pestrý súbor, Kompozícia X a Stlmený elán.
 
- Paul Klee
- celý umelecký život prežil v Nemecku, bol profesorom na Bauhause, nepriateľ, hitlerizmu
- mal tajuplné kresby, ktoré na prvý pohľad pôsobia detinský, no postupne sa nám vyjasňuje skrytý svet - snová krajina plná zjavení
- vplýval naňho Cézanne - podstata nie je vo vonkajšku ale v hĺbke, a tak farbami na povrchu vyjadruje túto vnútorný silu
- podľa neho umelec tvorí podľa prírody, v duchu jej procesov a zákonitostí
- umelca prirovnáva ku kmeňu stromu a ním prechádza miazga vyživovaná koreňmi, dielo je korunou stromu
 
- Schiele
- rakúsky maliar, po secesných začiatkoch prešiel k expresívnemu výrazu
- vyjadroval nekľud doby, uvoľňuje silu prírody i ľudské inštinkty z konvencií
- spočiatku maľoval krajiny, mestá s nostalgiou a smútkom
- hlavnou témou sa stala erotika - provokatívne akty poburovali meštiacku morálku
 
Hudba
- Arnold Schoneberg
- Člen skupiny Modrý jazdec
- potláča sa melodika a zdôrazňuje sa rytmus, využíva neľubozvučné akordy, výsledkom je kakofónia – neľubozvučnosť
- v skladbe sa vychádza z využitia všetkých 12 tónov - dodekafónia - tým sa v skladbe nahusťuje napätie a dramatizmus
- piesňový cyklus Pierot na mesiaci - využíva melodramatický spev
- skladba Ten kto prežil Varšavu- vznikla na základe výpovede Žida, ktorý sa zachránil útekom cez kanál až do USA, využil melodicky recitovaný text, útržkami nedopovedaných fráz naznačuje zmätok v mysliach ľudí, monológ sa strieda so zrýchleným spočítavaním mŕtvych a rozkazmi esesáka , na konci hrôzy znie židovský chorál
 
 
DADAIZMUS
 
- nie je smer, je to iba hnutie, zrodilo sa ako reakcia na 1. svet. voj­nu, ktorá urýchlila krízu hodnôt meštiackeho sveta. Zrodilo sa v neutrálnom Švaj­čiarsku. Tu dadaisti na čele s Tristanom Tzarom, aklimatizovaným Francúzom rumunského pôvodu, zakladajú v r. 1916 kabaret VOLTAIRE. Zahrňoval nielen poéziu, maliarstvo, sochárstvo, ale i fotografiu, film, balet a rozmanité kabaretné formy. Názov hnutia ur­čila náhoda. V otvorenom lexikóne padol všetkým do oka termín dada.
- Najdô­ležitejšie princípy: náhoda, nelogická súvislosť, nezmysel vystupňovaný až
do absurdity
– to bol nový život, názor ako reakcia na nezmyselnosť vojny.
Intelektuálna irónia, demystifikácia všetkých hodnôt sa spájali s vierou v čistý svet detských pocitov. Dadaisti šokovali divákov, aby ich vyburcova­li z pasivity a vytvorili s ním bezprostredný kontakt. Ich vzbura viedla k radosti z oslobodenia a zo spontánnosti tvorenia.
- V kabarete za zvukov gon­gu, trubiek a kladív recitovali básne bez hlavy a päty, predvádzali obscénne stále sa meniace scény, aby vyburcovali a šokovali obecenstvo.
- Prvé básne vznikali tak, že text rozstrihali, slová potom vyťahovali z klobúka a skla­daním vznikali nové, nezmyselné, no prekvapujúce texty. Základom ich svetonázoru bol anarchizmus a nihilizmus, pretože vojna ich zbavila akýchkoľvek ilúzií.
 
- Hans Arp
-  vyvinul svoje umenie z kubizmu odkiaľ prevzal techniku koláže. Formy, natrhnuté alebo vystrihnuté z papieru náhodne vrhnuté na najrozmanitejší podklad a tam fixované, viedli k zrodu slávnych kreácií podľa " zákona náhody ".
- Frotáž - pretlačovanie prírodných štruktúr, materiálov - napr. dreva, lístia stromov ...
 
- Marcel Duchamp
- príklad nezištného, slobodného, odvážneho a tvorivé­ho umelca. Pôvodom Francúz, žil v USA .
- Je pôvodcom READY MADES, predmetov, s ktorými sa stretávate v bežnom živote a z ktorých môžete urobiť náhlou intuíciou, ak k nim pridáte, alebo z nich uberiete niektorý detail, umelecké dielo pre vlastnú potrebu. Napr.  Sušička na fľaše (obr. 260), nočník, reprodukciu Mony Lízy "okrášlil" jemnými a pôvabnými fúzami, ma výstave vymyslel strop z vriec na uhlie
 
SURREALIZMUS
- ako smer chcel odstrániť racionálne videnie, nahradiť ho iracionálnym a akýmsi prvotným poznaním predmetov. Odmieta pokladať umenie za nástroj potešenia, ale objavuje v ňom možnosť prehĺbiť poznanie a tak spájať jeho cieľ s čieľom vedy.
- Surrealisti sa hlásili k odkazu francúzskych prekliatych básnikov. Obdivovali ich obrazotvornosť, imagináciu. Apollinaire ako prvý použil názov surrealizmus - jeho metóda: PSYCHICKÝ AUTOMATIZMUS - použil ju najprv psychoanalytik Sigmund Freud. Podľa Freuda samočinný pohyb fantázie je riadený utajenými požiadavkami podvedomia, centrom pudov najmä sexuálneho, ktoré nie je riadené rozumom.
- Sen sa stal inšpiráciou pre využitie voľného, často nelogického sledu asociácií. V automatických textoch sa básnici nepridržiavali bežnej logiky, ale zachytávali citové pohnútky, zážitky, vzruchy, ktoré im diktovalo podvedomie, najmä sen.
 
1.  obdobie - Andre Breton v r.1924 vydáva v Paríži 1. MANIFEST SURREALIZMU - intuitívne obdobie
2.  obdobie - príklon k spoločenským a politickým udalostiam v r. 1926. Breton uznáva prvenstvo hmôt nad myšlienkou. 2. MANIFEST SURREALIZMU. Breton vstupuje do Komunistickej strany
3.  obdobie - odklon od marxizmu a politiky KS. V r. 1933 z KS vystupuje. 1938 - Breton s Trockým píšu 3. MANIFEST : Za nezávislé revolučné umenie spočiatku prevažovali literárne diela, maliari korene hľadali u Boscha, Breughela, Arcimbolda, Goyu, Redona, Chirica.
 
- Max Ernst
- literárne automatické písanie výtvarne vyjadril frotážou (keď sa tuhou leští papier, zjaví sa z podložky štruktúra dreva, osnova tkanín či žilky listov. Ak sa tieto odtlačky umne doplnia, vynikanú z nich tajomné tvary - evokujúce neobyčajné kraje, zvieratá, imaginárne tvary)
- Ernstovo dielo spôsobuje v divákovi určitý logický zmätok, aby vyvolal ča­ro rozmarnosti a náhody.
- Po dlhom pobyte v USA vytvára zvláštny chaos fo­riem, ktorý pripomína akýsi poetický kozmický vývoj - zvláštne minerály, rastliny meniace sa na hmyz, ľudské oči, ňufáky zvierat či skamenelé siluety
- Napoleon v púšti (obr. 261)
 
- Salvador Dalí
- génius  i šialenec, introvert i exhibicionista
- Mal hlboké filozofické i literárne vzdelanie, oduševňoval sa avantgardami, psychoanalýzou Freuda.
- Reálne tvary uňho prerastali do fantasmagorických novotvarov, delirantných a paranoických vízií, táto iracionalita je však podaná presnou realistickou až naturalistickou, priam fotografickou presnosťou, dokonalou kresbou a technikou, hutné svietivé farby pripomínajú diela starých majstrov renesancie, Holanďanov, napr. Oščatka s chlebom (obr. 262) sa nedá rozoznať od fotografie.
- V 30. rokoch sa pripája k surrealistom, stáva sa majstrom realisticky vyjadrovaných iracionálnych myšlienok, sám definuje vlastnú paranoicko - kritickú metódu. Jeho delírium asociácií spontánne vychádzajúcich z iracionálneho vedomia, napr. zo snov, následne kriticky kontroluje rozumom a usporiada ich do systému. Každodenné surrealistické udalosti preras­tajú do paranoickej aktivity a tak vznikajú známe dvoj, 3 až 6 značné obrazy.
 
- Narcis
- obraz samého egocentrického Dalího, sklonený Narcis sa odráža vo vode, vedľa neho je štylizovaná abstrahovaná podoba v skutoč­nosti i ruka držiaca vajce, z ktorého vyrastá narcis
 
- Stálosť pamäti (obr. 263)
- mäkké hodinky prehodené cez suchý koreň vznikli ako asociácia na roztečený syr.
 
- Hrozba občianskej vojny (obr. 264)
- spleť ľudských pahýľov zbavených života v iracio­nálnej krajine akoby napitej krvou drása diváka. S obľubou používané ob­lé, fazuľovité mäkké tvary, aby dosiahol kompozičnú, ale i symbolickú rovnováhu.
 
- Keď namaľoval Lenina s predĺženým zadkom, Breton ho vylúčil z radov surrelistov.
- Gala 1. manželka surrealistického básnika Eluarda sa stala najväč­šou inšpirátorkou, družkou a neskôr nesmierne milovanou manželkou Dalího.
- Svoje vizionárske metafory (nôž krájajúci oko, mravce, mŕtve somáre na klavíri) využil, keď spolupracoval na filme ANDA­LÚZSKY PES (obr. 265)
- V 1940 sa usadil v USA, ženie sa za dolárom, svojou extravagantnosťou nielen šokuje, ale ovplyvňuje i módu, verejnú mienku , maľuje portréty Saint Petersburg, Florida.
- Inšpiruje sa objavom holografie, pokúša sa o trojrozmerný obraz. Ma­ľuje 1. stereoskopický obraz Dali zozadu maľuje Galu zozadu (obr. 266), kde využí­va neobvyklú hru zrkadlových obrazov. Túto techniku využil i pri zria­ďovaní vlastného múzea v rodnom Figueras.
 
- Joan Miro
- vytvára v Paríži dekorácie a kostýmy pre balet. Príznačná je pre neho hravosť, vtip, abstrahovane symboly. V obraze Materstvo (obr. 267) využil symboliku oplodnenia.
 
- Marc Chagall
- Narodil sa vo Vitebsku, študoval v Petrohrade a v Paríži. Po Októbrovej revolúcii sa vracia do Ruska, buduje nové školstvo, jeho obrazy však nenachádzajú pochopenie, preto sa vracia s milovanou manželkou do Fran­cúzska. Svoj domov našiel na juhu Francúzska uprostred kvetov, slnečnej krajiny, kde ako 98 ročný zomiera v r. 1985.
- "samorast", ale jeho dielo je syn­tézou ruského umeleckého umenia, ikon (rozprávanie príbehov v obrazoch), židovskej filozofie (radostný postoj k životu vyjadrovali tancom, spe­vom), avantgárd (kubizmu, surrealizmu, fauvizmu).
- Maliar neobyčajnej obra­zotvornosti ,hlbokých citových zážitkov a poetického vzťahu k ľuďom a ži­votu.
- Do krajiny detstva židovskej komunity sa vracia celý život, maľuje výjavy každodenného života - narodenie, svadby, smrť, modliacich sa židov, častý je výjav huslistu - fidlikanta na streche. Jeho postavy lietajú, najmä tie, ktoré sa týkajú inšpirátor­ky, manželky Belly.
- Rád maľoval kytice, milencov, ľudí so zvieracími hla­vami, hudobné nástroje.
- Ja a moja dedina (obr. 268), Prechádzka s Belou (obr. 269)
 
- Autoportrét so 7 prstami
- v jednom rohu umiest­nil obrysy Vitebska v oblakoch, v druhom Paríž s Eiffelovkou, kubisticky tvarovanej tvári primaľoval vlasy - kvety
- na palete sú obľúbené námety - jednoduchý človek s kravkou v práci
 
- Materstvo
- v bruchu matky zelené embryo, okolo detaily prostredia, v ktorom bude žiť
 
- Paul Cezanne
- stojí na rozhraní 2 epoch, ukazoval smer novému umeniu. Veľkou časťou tvorby patrí k impresionistom. Prežil život bez drámy. Nikdy nepoznal biedu. Hoci nemal revolučnú povahu, predsa sa stal revolucionárom. Veľkí a skutoční revolucionári sú tí, ktorí často jedinou a jednoduchou myšlienkou obdarenou silou prameniacou z neobyčajnej húževnatosti, vytvoria základ pre nový pohľad. Kým impresionisti videli svet subjektívne, ako sa javil ich zmyslom, Cezanne chcel vidieť svet objektívne - bez nejasných citov.
- Svoje pozorovanie, najmä prírody, chcel priviesť k syntéze, snažil sa nájsť zákonitosti prírody, vystihnúť materiálnu štruktúru predmetu." Jablko nech je čo najjablkovatejšie."
- Tvrdil, že prírodu možno spracovať podľa valca, gule a kužeľa. Farba sa stala stavebným elementom. Ňou dosahuje plastičnosť objemov.
- Kreslil krajinky, veľakrát vrch Mont Victoire pri Aix v Provence, zátišia - modeluje farbou, portréty, kúpajúce sa ženy.
- Kartári (obr. 270), Faj­čiari, Žena s konvicou mlieka
 
FAUVIZMUS
- tento smer trval len krátko, súbežne s nemeckým expresionizmom
- Les fauves (divé šelmy) prvý raz tento výraz použil francúzsky kritik pri návšteve výstavy mladých maliarov
- námety prevzali z impresionizmu - zátišia, portréty, krajiny, neproblémové sujetové figurálne výjavy, ale nezvyčajný ba až šokujúci bol dojem z farebnej nadsádzky
 
- Henry Matisse
- umelecký vodca mladých fauvistov
- farbou zobrazuje predmet, svetelný priestor i hĺbku
- odmieta iluzívne a perspektívne postupy
- popri farbe sú základnými prostriedkami arabeska a rytmus
- povojnové kľudnejšie obdobie spôsobilo príklon k lahodnejšiemu umeniu - návrat k žiarivej farbe, menej intenzívnej ale sviežejšej, červené tóny, vlnivá línia, nenútené pózy postáv, dekoratívnosť - maľovanie na pestrom pozadí - kvety, ornamenty
- bol aj grafik, ilustrátor a sochár, vytváral vystrihovačky, koláže a ženské akty - Modrý akt (obr. 271)
 
- Portrét manželky (obr. 272)
- so šedou tvárou
- výsledok vyše 100 sedení modelu v najjednoduchších líniách
- vystihol vlastnosti - pôvab, dobrotu a ušľachtilosť
 
- Portrét pani Matissovej (obr. 273)
- zelený pruh delí tvár na teplú a chladnú polovicu, intenzívna zeleň pruhu zosilňuje žiarivosť a dodáva hlave plasticitu, vytvára objem
 
KUBIZMUS
- parížsky smer, názov odvodený od slova kubus - kocka, názov smeru, ktorý nemal žiaden oficiálny program, vznikol náhodne.
- Za počiatok sa pokladá obraz PICASSA - SLEČNY Z AVIGNONU - nedokončený obraz, 20 rokov ani nebol známy, sú to ľahké ženy z Barcelony poňaté v zjednodušených geometrických formách, deformáciách - špicaté lakte, kolená, 2 tváre nesú stopy černošských masiek
- Prevažovali portréty, zátišia s hudobnými nástrojmi, rekvizitami ateliérov. Prevažujú farby šedá, hnedé, čierna, tlmené tony.
 
- Pablo Picasso
- výnimočne nadaný, všestranný umelec - maliar, sochár, keramik, literát
- narodil sa v Katalánsku, väčšinu života však strávil vil vo Francúzsku.
- Námety - vkladá do nich život podobný svojmu - neúspešne zdržiavanú prudkosť, vitalitu, čosi drsné, pochmúrne, znepokojujúce. Bol veľkodušný i skúpy na city, obklopený slávou a bohatstvom, no v práci ako otrok svojho génia. Trvalé je verný vášni- slobode.
- Jeho čiarami prúdi elektrina, v jeho predmetoch sa skrýva dy­namit. Bolo mu ľahostajné, aký materiál použije, jeho povestné zručnosť a virtuozita neboli však nikdy samoúčelné.
- majstrovsky ilustroval Ovídiove Metamorfózy.
- Istý čas sa priklonil ku komunistickej strane, namaľoval holubicu mieru. Keď v r. 1937 nemecké bombardéry v službách Franc. zbombardovali baskické mestečko Guernica, kde zahynuli tisíce nevinných ľudí, pohlo sa svedomie a srdce Picassa a pre Svetovú výstavu v Paríži namaľoval modernú, dodnes varujúcu a aktuálnu Guernicu
 
- Guernica (obr. 274)
- monumentálny obraz.
- Je maľovaný olejom v čiernobielych a 2 šedých farbách.
- Kompozične je členený na 3 časti - ako oltár. V pravej časti pod oknom symbolizujúcim slobodu je zúfalo kričiaca ženská polopostava, prepadá sa v plameňoch do lievikovitého čohosi. V ľavej časti dominuje kompletná figúra býka zlovestne krútiaceho hlavou a plieskajúceho chvostom - Španielsky symbol násilia, brutality, krvižíznivosti, barbarstva a nepriateľa kultúry - v koride býva vyzývaný do boja. Hrozivo sa týči nad od bolesti kričiacou matkou, držiacou v náručí mŕtve dieťa. Jej oči, vlasy majú tvar slzy. V dolnej časti leží torzo mŕtveho bojovníka, ešte strnulo zvierajúceho ulomenú dýku. V strednej časti, vrcholom trojuholníkovej kompozície je svietiaca lampa, nad ňou akoby božie oko, či slnce so žiarovkou, vysielajú biele i čierne lúče. Ideovým centrom kompo­zície je ranený, dobodaný na celom tele okrem jednej nohy, zúfalo erdžiaci kôň - symbol slobody a rozumu, je silný, ušlachtilý, nosí toreadora do boja. Ďalšia ženská postava je na zúfalom úteku. Všetky postavy majú otvorené ústa, lebo kričia a žalujú. Nad ňou je torzo vlajúcej torzovitej ženy, jej prsia namies­to bradaviek majú klince- pretiahnutá ruka drží lampu - symbol očakávania, svetla, dobra, humanity.
- Tento apokalyptický obraz protestuje, žaluje, ale zároveň je i humanistickým posolstvom.
 
- Avignonské slečny (obr. 275)
- Picasso vytvoril toto dielo v najväčšej tajnosti a verejnosti ho predstavil až na svetovej výstave v Paríži r. 1937. Osobitosť obrazu nespočíva ani tak vo výbere témy, ženské akty sa maľovali od dôb renesancie, napríklad s obľubou sa zobrazovali tri grácie. Na tomto obraze je zvláštny Picassov spôsob stvárnenia námetu.
- Päť žien je na obraze umiestnených tak, akoby išlo o koláž. Priestor nie je jasne definovaný, ani osvetlenie nie je rovnaké a medzi postavami neexistuje nijaká spojitosť, nijaký komunikačný vzťah.
- Perspektíva je rozmanitá - postava naľavo stojí a vidieť ju len z profilu ako hľadí na pravú stranu obrazu. Vedľa nej sú dve ženy namaľované spredu, ktoré sa podobajú a ich póza pripomína ležiace postavy. Žena sediaca roznožmo, je otočená chrbtom k divákovi, ale jej tvár je obrátená k nemu. Nakoniec na pravej strane obrazu je stojaca žena, ktorú vidno len z ¾ profilu.
- Postavy sú zjednodušené, farby ledva odtieňované a aplikované plošne.
- Obraz vidíme ako scénu zatvorenú oponou, no táto scéna je umiestnená do priestoru, ktorý by mal nejaký vzťah k reálnu. Nový plastický priestor sa vytvoril prostredníctvom členitosti ľudských tiel a prázdnoty, ktorá ich oddeľuje od seba.
- Hlavy dvoch žien na pravo pripomínajú africké masky, ktoré boli vystavené na parížskej výstave r. 1906.
- Obraz je viac šokujúci ako erotický. V prípravách a náčrtoch Picasso rátal aj s 2 mužskými postavami. V strede mal byť sediaci námorník, naľavo mladý muž držiaci v rukách knihu, ktorý predstavuje študenta medicíny.
- Obraz vo svojej konečnej verzii ostáva nevysvetliteľnou záhadou a núti diváka k vlastným úvahám, čo je charakteristický znak umenia nášho storočia.
 
POP-ART
- Názov pop-art, čo je humorná skratka výrazu popular art, použil prvý krát roku 1955 anglický kritik Lawrence Alloway v súvislosti s dielami, ktoré boli v určitom vzťahu k produktom masových prostriedkov.
- Pop-artisti si kladú za zásluhu, že preklenuli priepasť medzi tzv. "vysokým" umením a životom, že priblížili umenie ľudu. Naozaj, pred ich obrazmi nestojí divák v rozpakoch, čo to tam vlastne vidí, neprinášajú mu nič nové, čo by už nepoznal zo stránok dennej tlače a reklamných billboardov.
- Banálny a bezvýznamný predmet, s ktorým sa Američan bežne stretáva a ktorý denne potrebuje, bol povýšený na výtvarnú tému. Metóda reklamy a ilustrácie degraduje umelecké dielo do roviny obchodu a priemyslu. Hľadať zmysel diela a skúmať jeho výtvarné kvality tu nemá zmysel, pretože o to predstaviteľom pop-artu nikdy nešlo.
- Nie je to umenie nápadu či konštrukcie, ale je presným protikladom subjektívneho vnímania sveta.
- Jeho tvorcov inšpirovala a zrodila priemyselná a veľkomestská civilizácia. Vo svojej tvorbe sa vrátili k predmetnosti, odhalili krásu všedných, každodenných vecí. Pop-art sa stal rázovitým umením veľkomestského folklóru. Zaužívalo sa i pomenovanie umenie prostého človeka, umenie života či umenie ulice.
- Divákom približoval to, čo ho obklopovalo: svet biznisu, reklám, nálepiek, plagátov, pútačov, bombastických sloganov (reklamných hesiel), sérií populárnych idolov, supermanov, komiksov,  atď. Banálne predmety povýšil na úroveň umenia a dal im umeleckú eleganciu. V polovici šesťdesiatych rokov sa stal tendenciou svetového umenia. Prenikol aj do hudby, filmu, módy, odevného a spotrebného priemyslu.
 
- Andy Warhol
- Andy Warhol je najdôslednejším predstaviteľom mestského folklóru, ako niekedy býva pop-art nazývaný. Rodičia Andyho Warhola pochádzali z dediny Miková pri Medzilaborciach a v roku 1913 sa odsťahovali do Ameriky. 6. augusta o 15 rokov neskôr sa narodil Andy, najmladší z troch bratov. Roku 1945 Andy nastúpil na Carnegie Inštitút of Techno-logy v Pittsburghu, kde študoval Pictorial Desing. O tri roky školu ukončil s titulom bakalára. Hneď na to odišiel do New Yorku a zmenil svoje meno z pôvodného Andrew Warhola na Andy Warhol. Nasledujúcich desať rokov pracoval ako náborový grafik pre moderné magazíny, napríklad pre Vogue, Seventeen, The New Yorker, Harper's Bazár a pre firmy Tiffany, Bonvvitt Teller a obchod s obuvou T. Miller. Počas tohoto obdobia získal niekoľko významných ocenení: vyznamenanie Inštitútu pre grafické umenie, uznanie za tvorbu novinových anoncií od Art Directors Club a niekoľko vyznamenaní za svoju komerčnú grafiku. Tento nápad sa zrodil v čase, keď nevedel prísť na nič nové, čo by zaujalo Ameriku. Vtedy mu jeho dobrý priateľ poradil, aby namaľoval to, čo najviac miluje. O rok neskôr začal Andy Warhol svoj ateliér nazývať Factory, teda Továreň a jeho poznávacím znakom sa stala strieborná parochňa a hnedá kožená bunda.
- Andy Warhol sa stal "superhviezdou", "kráľom pop-artu", kultovou figúrkou amerického spôsobu života. Množstvo záujmov Andyho Warhola sa premieta aj do jeho pracovnej sféry: vystupuje ako výtvarný umelec a grafik, kreslič, fotograf, filmový tvorca, autor divadelných a autobiografických spisov, filmových scenárov a umeleckých vyznaní, producent a manažér rockovej hudby, vydavateľ časopisu InterVIEW, autor televíznych programov, vedúci legendárnej Factory na Manhattane v srdci New Yorku, kde sa v roku 1964 zapodieva "výrobou" svojich serigrafií. Názvom Factory ironizuje tradičnú predstavu maliarskeho ateliéru a v podstate vyslovuje svoj názor na formu a obsah, prevedenie a funkciu diela.
- Obrazy Andyho Warhola sú v podstate reportážou, realita jeho obrazov nie je pozorovaná či zachytávaná v priamom zápise, ale prostredníctvom obrazovej reportáže z novín a časopisov, je preberaná "z druhej ruky" a uvádzaná do obrazu mechanickým postupom.
- Andy nestaval svoj maliarsky stojan pred motív, aby ho zachytil v jeho životnosti, nejde za ním do prírody ako impresionisti, úplne mu stačí to, čo je na dosah ruky, na stránkach dennej tlače a časopisov. Často používa techniku sérigrafie (obr. 276), čo je v podstate sériová maľba. Mnohonásobne opakuje jeden obraz, alebo jeden námet. Podľa jeho slov "kupovanie je viac americké než myslenie".
 

- Roku 1960 navrhol Andy Warhol prvé reklamy fliaš Coca-coly. Medzi jeho najznámejšie diela patria rôzne sériografie dóz Campbellových polievok (obr. 277). Tie začal maľovať po prvý krát v roku 1962. V tom istom roku namaľoval Andy Warhol aj prvé obrazy dolárových bankoviek. Plechovky firmy Campbell, vstupujú do jeho takej sile, účinnosti, pôsobivosti a príťažlivosti, že sa stávajú nielen poznávacím znakom Warholovho prejavu, ale tiež emblémom pop-artu. Symbol nadradenosti, slobody a nezávislosti je americký dolár. Zobrazuje ho v dlhých radoch, zväzkoch, ale aj ako náhodne rozhádzané bankovky na bielej ploche, vynechávajúc niektoré detaily kvôli zákonným predpisom chrániacim neporušiteľnosť platidla.
- Druhou veľkou témou tvorby Andyho Warhola sú podobizne. Opustil banálne a všedné motívy, aby sa dal inšpirovať ľuďmi okolo seba. Ale aj keď zmenil tému svojich obrazov, zostáva verný technike serigrafie a rozvádza ju stále do prepracovanejších postupov. Podobizne Andyho Warhola sú zamerané najmä na slávne osobnosti, sú vyslovením obdivu k ich úspechom. Prvé miesto zaujíma podobizeň Marilyn Monroe, ktorú svojimi obrazmi povýšil na madonu dvadsiateho storočia, na absolútny sexsymbol americkej spoločnosti. Nezmenený záber jej tváre rozviedol do nespočetných farebných variácií, formátov a množstiev. Ďalšími slávnymi na jeho obrazoch boli napríklad Liz Taylorová, Marlon Brando, Jackie Kennedyová, Elvis Presley, Mick Jagger (obr. 278), Mao Cetung či Lenin (obr. 279). Umelcovu tvorbu po celý jeho život dopíňajú vlastné podobizne. Je v nich stále rovnaký výraz odcudzenosti, sebavedomej istoty, ale tiež tieň melancholického smútku.
- Treťou významnou témou Warholových prác sú obrazy tragických udalostí. Prvým podnetom k sérii obrazov o ľuďoch, ktorí prišli o život rozličným spôsobom bola letecká katastrofa na parížskom letisku Orly. Vzbudila pozornosť umelca tým, že medzi obeťami boli predovšetkým priaznivci a podporovatelia umenia. Pre Andyho Warhola sa náhla smrť týchto ľudí stala historickou udalosťou, avšak do svojho obrazu nepreviedol reportážny záber, ale len titulok s obrazom zrúteného lietadla, ktorý preniesol na plátno pomocou diaprojektoru. Warhol takisto stvárňuje elektrické kreslo (obr. 280) v rôznych farbách. Obrazy po­tom majú názvy podľa farby podkladu: Červené nešťastie, Oranžové nešťastie či Strieborné nešťastie.

- V polovici sedemdesiatych rokov sa vracia k motívu smrti, namiesto popisu však nastupuje jej všezastupujúci znak - lebka. S motívom smrti sú vo svojej podstate spojené aj kvety, ktoré autor zobrazuje vo všemožných variáciách. Posledné Warholove práce sú tzv. "ready mades", ktoré boli vystavené pod názvom "Autá". Andy Warhol pomaľoval autá rôznych značiek krikľavými farbami.
 
OP-ART
- Geometrická abstrakcia nebola úplne vytlačená lyrickou abstrakciou alebo abstraktným expresionizmom, iba sa z nej zrodili ďalšie príbuzné smery, či skôr varianty.
- Tak napríklad op-art (optické umenie) sa vyvinul v tvorbe Victora Vasarelyho, prívrženca geometrickej abstrakcie. Vasarely pravidelne vystavoval od roku 1944, no slávu a uznanie získal až koncom 60-tych rokov. Výstava nazvaná Pohyb ho predstavuje ako otca optického umenia a kinetizmu. Perspektíva, geometrické štruktúry, opakovanie motívov a matematická presnosť sú základom diel, ktorých štruktúra je dostatočne presná, aby sa mohla mechanicky reprodukovať.
- Op-art dokazuje, že aj samou farbou možno dosiahnuť hĺbkové účinky. Vasarely prišiel na osobitnú vyjadrovaciu metódu - kládol na seba dve nožnicami povystrihované plochy, čiernu a bielu. Takto geometricky sformované prekrytie dvoch vrstiev vyvoláva trojrozmernú projekciu a obraz pôsobí hĺbkovým dojmom. To isté potom robí aj s farbou. Zaujíma ho svetlo, tieň, pohyb farieb, rytmus a rôzne techniky. Fascinuje ho kinetika. Optické a hlavne kinetické umenie predstavuje sveteľné a pohyblivé projekcie, ktoré diváka nútia k určitému „optickému" pohybu (op-art- optical art the responsive eye -reagujúce oko).
- Op-art skúmal optické účinky vystupujúcich a ustupujúcich farieb, základných geometrických prvkov a obrazcov na rozširovanie a zužovanie priestoru, ako aj na vytváranie ilúzie pohybu.
 
- Victor Vasarely
- patrí medzi najvýznamnejších umelcov v histórii umenia 20. storočia. Počas svojho života sa najviac zaoberal vtedajším moderným umením v ktorom ho najviac zaujala abstraktná geometria spojená s kinetikou (obr. 281)
- Narodil sa v Pécsi v Maďarsku v roku 1906.
- Vplyv a štúdium na Bauhause značne ovplyvnili Vasarelyho tvorbu. V dôsledku tohto obdobia sa stretáva s konštruktivizmom a postupne odhaľuje abstraktné unemie. Práve vtedy realizuje jeho slávne modré a zelené štúdium (1929) v ktorom sa prichyľuje k teórii zobrazujúcej menej individualistické a viac spoločenské poňatie. Umenie adaptované zmene moderného sveta a sveta priemyslu.
- Vasarely sa zamestnáva sa v reklamnej agentúre Havas, u Draegera, najznámejšieho tlačiara (publicistu) obdobia, ako kresliar / návrhár. Jeho práca grafika v tejto agentúre vyvrcholila neskoršie u Devvambeza, ktorý mu dovolil sa zaoberať o grafický dizajn a estetiku. Počas celého tohto grafického obdobia (1929-1946), Vasarely podáva estetické zistenia svojho plastického výskumu a zoznam základov zo svojho obdobia, v ktorom sa zaoberá! abstraktnou kinetikou v rovine. Vysvetľuje mnohé témy ktoré boli prijaté omnoho neskôr: práca s líniami, efekty predmetov, hra svetla a tieňa. Rozvíjal si už niekoľko chuti pre perspektívu. Nachádzame to najmä v jeho grafickom štúdiu v 2 rôznych dimenziách, Zebry (1938), Šachovnica (1935) a Dievča - kvet (1934), kde nie sú definované formy ťahmi, ale vynárajúcimi sa deformovanými výsledkami spôsobené farebnými efektami.
- Medzi rokmi 1935 a 1947, sa Vasarely oboznamuje s maľbou. Počas tohto obdobia, ktoré nazýval "pomýlené cesty", ovplyvnený obrázkovými smermi obdobia v Paríži a vo svete, a takisto maľbami kubizmu alebo surrealizmu, sa Vasarely orientuje k zátišiam, krajinkám a portrétom. Realistické obrazy z tohto obdobia, Autoportrét (1941), Slepec (1946), poukazujú evolúciu k jednoduchosti a schematizmu objektu. Neprebehol ani rok čo Vasarely ozajstným objavom abstrakcie ako umenia čistej formy a farby mohol poznačiť celý svet.
- 1946 - prvá výstava v galérii Denisa Renného
- Práce z obdobia v Belle-lsle (1947 - 1958) zaznamenávajú Vasarelyho začiatok ozajstného prístupu k abstraktnému umeniu. Zmocnila sa ho myšlienka, ktorá dovoľuje transformáciu materiálu surovo prírodného v materiál abstraktný. Zaznamenáva tiež návrat k prírode použitím geometrických útvarov, jednoduchých kruhov, ktoré predstavujú "oceánový pocit". V Belle-lsle (1947), bol tvar zachytený samotne, pomocou efektu plážových kamienkov pohodených v piesku. Môžme pozorovať úsilie o syntézu ako jeden zo zdrojov plastickej abecedy, ktorá zaujímala v umelcovom diele významnú úlohu.
- Počas rokov 1948 až 1951, zdanlivo v dvoch nových obdobiach, naďalej sa zaoberá myšlienkami odhalenými už v Belle-lsle. Z obdobia nazvaného Denfert (1951 - 1958), sa vynárajú kuriózne maľby na popraskaných stenách metra stanice Denfert - Rochereau. Rozdiely pozadia a foriem, dopodajúceho slnka alebo tiene šedivých stien a priestor medzi nimi, sa zhoduje s počiatkami obdobia Cristal Gordes (1948 - 1958). V štúdiách zaznamenaných v tomto období, formy sú postavené na pláži vedľa seba v kontrastných farbách. Vasarely znovuobjavuje protichodné perspektívy axanometrie, silu čistej kompozície. Najlepšie vystihuje toto obdobie dielo ľ homage a Malevitch (1952 - 1958), ktoré zaznamenáva návrat ku kinetizmu. V tejto maľne sa štrvorec láme v priamke a transformuje v kosoštvorec a iné geometrické útvary. Takto vytvára vizuálny vnem, ktorý zachováva predstavu umelcovho kinetického výskumu. V 1954 Vasarely využíva toto dielo aby zrealizoval svoju architektonickú integráciu v univeritnom meste Caracas vo Venezuele, v kolaborácii s architektom Carlosom Villenuevom.
- V čiernom a bielom období (1950 - 1965), Vasarely sa vracia k jeho grafickým poznatkom, práci s líniami, vlneným deformáciám. Medzičasom rozvíja svoju záľubu vo fotografickej technike vytváraním fotiek viacerých prekrývajúcich sa zrkadiel. Čierne a biele obdobie zaznamenáva podstatné momenty vo Vasarelyho tvorbe. V tejto dvojfarebnej etape, kde rozvíja a definuje jednoduchý element, podáva základné poznatky Op-art - u, jedinečného umeleckého smeru, ktoré bude naveky reprezentovať jeho meno.
- V roku 1955, v galérii Denisa Reného v Paríži, sa kinetické umenie úspešne predstavilo, Vasarely, spolu s ostatnými umelcami ako Duchamp, Herbin, Man Ray, Calder a Tinguely predstavili ľuďom svoje poznatky a výskumy ich vlastných smerov. Ešte v tento rok Vasarely publikuje jeho Žltý Manifest, vyhlasujúci svoju predstavu "vizuálnej kinetiky" a tiež zahrňujúci poznatky konštruktivizmu a Bauhauských priekopníkov. Pohyb sa nemá spoliehať na kompozíciou, ani na špecifický subjekt, ale na zachytenie okamihu počas pozorovania, ktorý samotne...
- Princíp optickej ilúzie bol prvý krát objavený v čiernej a bielej. Z dialektu geometrických útvarov, " dva geometrické predmety navzájom pôsobiace, kombinované, prenikavé, jeden cez druhý", vytvárajúce dojem pohybu a priestoru. Od roku 1960 a naďalej, bola pridaná do Vasarelyho vzorca farba, a to v prácach z obdobia Folklóre Planetaire , ktoré vedie k objavom "plastickej abecedy", abeceda hudby a umenia.
- S dielami, v ktorých bola obsiahnutá myšlienka "alphabet plastique" (zjednotenie dvojfarebných harmonických alebo kontrastných odtieňov) Vasarely prináša konkrétny nápad, zrodený na začiatku storočia v diele prvého abstraktného umelca, vytvárať univerzálny umelecký jazyk pochopiteľný každým. Touto hrou kombinovania a prenikania mohol dosiahnuť nekonečné množstvá kombinácii. Stačilo len zmeniť formu alebo farebnú škálu pre ktorú sa umelec rozhodol.
- Od roku 1964 po rok 1976, Vasarely začína maľovať sériu malieb pripomínajúcich bunkové štruktúry. Obdobie nazvané ľhommage a ľexagone je charakteristické transformáciou povrchu pomocou vrúbkovaných foriem. Viacznačnosť bola vyznačená pripojením elementov rozličnej farby, takto vytvárajúcich "perpetum mobile optickej ilúzie". Týmto sa Vasarely znova naplno ponoril do odboru, ktorému sa už venoval v čiernobielom období. Tieto efekty môžme spozorovať v dielach vytvorených v období Gestalt.
- V roku 1965 sa zúčastnil na výstave Responsive Eye (vnímavé oko) v múzeu Moderných umení v New Yorku, venovanej mimoriadne Optickému umeniu. Tento umeiecký smer vytvára celkom nový vzťah medzi umelcom, jeho dielom a samotným pozorovateľom, kde divák nezostáva pasívny ale zapája sa tým, že si sám interpretuje dielo vlastnou vizuálnou predstavou. Verejnosť a tlač prijala Vasarelyho s obrovským nadšením a pripísala mu objavenie umeleckého smeru Op-Art.
- Pokračovaním štúdií pohybu a vnímania, sa Vasarely vracia k maľbe v období nazvanom Vonal (1964 - 1970). Znovuobjavuje jeho práce zaoberajúce sa líniami, ktoré využil pri téme Zebier, takisto počiatky čiernobieleho obdobia, kde už začlenil farebné prvky. Nové kinetické stanovisko spôsobilo takisto novú geometrickú dimenziu prostredníctvom opakovaní klesajúcich línii smerujúcich do stredu obrazu, čím sa mu podarilo vierohodne zobraziť trojrozmerný obraz.
- Od roku 1968, hrou deformovaných línií, Vasarely definuje jeho "univerzálne štruktúry" a začína svoje nesmierne populárne a známe obdobie Vega, v ktorom narastajúca plocha vzbudzuje dojem že vychádza z obrazu - guľová séria. Obrazy s touto témou sú napríklad Fény (1963), Vega Tek (1968), a Vega 200 (1968). V nich sa Vasarely pokúša evokovať nedosiahnuteľný svet galaxií, gigantických kozmických pulzácii a biologických mutácií telies.
- 15.  marca 1997, zomiera vo veku 91  rokov na rakovinu, zanechávajúc po sebe trvalé dedičstvo bez hocijakého súpera v obore abstraktného geometrické - kinetického umenia
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 8.5)

Maturitné témy z umenia



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Umenie

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.019