Staroveký Egypt – dejiny, umenie, pyramídy, sochárstvo a maliarstvo

Staroveký Egypt – dejiny, umenie, pyramídy, sochárstvo a maliarstvo

• rieka Níl – poľnohospodárska, remeselná výroba
• Horný a Dolný Egypt – zjednotil ho faraón Meny (obr. 14)
• r. 525 p. n. l. – dobytie Egypta Peržanmi
• vzdelanosť bola v rukách kňazov, pozorovali hviezdy
• rozvoj matematiky, geometrie, lekárstva, architektúry
• písmo bolo tiež v rukách kňazov – hieroglify (obr. 15), písali na papirus
• faraóna pokladali za žijúceho boha, nikto mu nebol rovný, uctievali ho ako syna Boha slnka – polyteistické náboženstvo
• kult mrtvých – verili v posmrtný život (verili, že Boh slnka daruje dieťaťu pri narodení dušu Ká, ktorá po smrti opustí telo a ide k bohom, ktorí ju vážia na miske váh – ak bol človek počas života zlý, vezme si ho obluda)
• po smrti telo 70 dní balzamovali (aj z vnútra), vnútornosti vybrali a uložili do nádob
• telo faraóna bolo uložené do pyramídy, neskôr do údolia kráľov

Tri hlavné obdobia starovekého Egypta

1. Stará ríša (2 600 – 2 500 p. n. l.)
2. Stredná ríša (2 000 – 1 700 p. n. l.)
3. Nová ríša (1 500 – 1 000 p. n. l.)

Stará ríša

Architektúra

• pyramídy – hrobky kráľov mali tvar štvorbokého ihlana so štvorcovým základom
• pyramídy vznikli navŕšením niekoľkých mastáb, pričom sa ich veľkosť postupne zmenšovala (obr. 16)
• kamenné kvádre museli nosiť asi 60 km na saniach po piesku, jeden kváder vážil asi 2 tony
• vo vnútri sa nachádza spleť chodieb – bludisko (aby nikto nenašiel sarkofág s pokladom)
• tri pyramídy v Gize – Cheopsova, Chefrénova, Mycerínova (názvy podľa faraónov) (obr. 17)

Cheopsova pyramída

• 146,6 m (postupom rokov klesá)
• jej výstavba trvala asi 30 rokov, otroci boli poctení, keď ju mohli stavať
• Cheops ju nechal postaviť ešte za svojho života
• sarkofág (truhla) je nádherne zdobený, pomaľovaný tvárou zosnulého, alebo mal masku
• okrem sarkofágu sa dnu ukladali aj vzácne predmety
• telo bolo zabalzamované

Chefrénova pyramída

• 143 m
• vo vnútri je bludisko chodieb

Mycerínova pyramída

• 66 m
• obložená červenou žulou
• hneď vedľa sú 3 malé pyramídy, ktoré patria jeho ženám

Zoserova pyramída

• v Sakkare
• 60 m
• v jej blízkosti sa nachádza zádušný chrám – stĺp s vyzdobenou hlavicou (rastliny, palmy, lotos, papyrus) je základný stavebný článok
• prvá stupňovitá pyramída – vznikla navŕšením 6 mastáb

Chefrénova sfinga

• 20 m
• má tvar Chefréna
• nevie sa aký mali sfingy význam, ale domnievame sa, že ich úlohou bolo chrániť pyramídy
• sfinga = postava zvieraťa (leva) a tvár človeka
• v blízkosti sa nachádza aj zádušný chrám, kde sa konali obrady za mŕtveho vladára

Sochárstvo

• sochy rôznej veľkosti (od drobných po monumenálne) zobrazovali panovníkov, kňazov, kráľov i Bohov, ktorí boli v nadživotnej veľkosti
• strnulá póza, ruky tesne pri tele, na hrudi alebo na kolenách, nezobrazovali detaily, nevyjadrujú vlastnosti ani duševný stav človeka, len výzor – dôležité bolo zachytiť spoločenské postavenie zobrazovaného
• sochy faraónov mali pokojný, slávnostný výraz, zobrazovaný s klaftom na hlave, kobrou a supicou na čele (ochranná funkcia), s berlou a korbáčom v ruke (obr. 19)

Socha faraóna Chefréna

• 167 cm, z dioritu
• trón má levie nohy zakončené levími hlavami s hrivou
• nad čelom faraóna je had (symbol kráľovskej moci), za hlavou mu sedí boh Horus v podobe sokola

Socha Mycerinosa s manželkou

• sú jednoducho oblečení, bez šperkov
• manželka objíma Mycerinosa okolo pása

Socha Rahotepa a jeho ženy Nofrety

• 120 cm, z polychrómovaného vápenca, nájdená v Medume
• obaja sedia na masívnych trónoch (nápisy na operadlách), majú vykladané oči, jemná modelácia odevu, idealizácia
• žena má bledšiu pleť ako muž, lebo skoro všetok čas trávi v izbách
• socha Nofrety je najstarší ženský portrét

Socha Sediaci pisár

• nádherná socha, oči mu dávajú bystrý výraz
• nájdená v Sakkare, v hrobe dvorného úradníka
• originál je uložený v Louvri

Reliéfy

• sú nízke, často farebné (obr. 23)
• pokrývali steny hrobiek a chrámov
• zachytávali verejnú a náboženskú činnosť kráľa (aby sa jeho vláda zachovala naveky), výjavy z denného života, polovačky, hrdinstvá, kultové obrady, slávnosti, práca
• človek pochovaný v hrobke bol zobrazovaný väčšý ako ostatní, reliéf mu mal spríjemniť život v hrobke

Maliarstvo

• na stenách hrobiek, udalosti zo života mŕtveho, celá jeho cesta životom (obr. 24)
• Kniha mŕtvych – papyrusové zvitky, ktoré sa vkladali k mŕtveho

Stredná ríša

• spoločenské konflikty, kríza, boj o moc, zmena v náboženstve (prejavila sa aj v umení)
• skromnejšie nálezy
• rozhodujúci význam má svetlo

Architektúra

• menšie pyramídy, netvorili dominantnú časť záhrobného areálu

Sochárstvo

• sochy majú vystrašený výraz, používal sa vyhĺbený, zapustený reliéf
• socha Amenothepa I. – kontrast svetla a tieňa, obrovská socha
• socha pannej Sennuji – má parochňu, jemne vymodelované črty tváre
• do hrobov sa vkladali modely, makety domov, hospodárstiev, statkov, dielní, zvierat, sluhov a všetkého s čím sa mŕtvy stretával
• z tohto obdobia je sfinga z ružovej žuly

Nová ríša

• začína sa prejavovať väčšia sloboda umeleckého prejavu, tradičné schémy sa už tak moc nepoužívajú
• voči faraónom sa zaujal ľudský postoj
• náboženstvo sa mení na monoteistické (zaviedol to Amenothep IV s manželkou, uctievajú len boha Slnka)

Architektúra

• pyramídy boli vykrádané, prestali sa stavať
• faraóni boli pochovávaní v Údolí kráľov v Tébach (skalnatý útes so spleťou chodieb, je tu pochovaných asi 50 faraónov – aj Tutanchamón (obr. 25) – aj tieto hrobky boli vykrádané

Maliarstvo

• ilustrované papyrusy (obr. 26), maľované sarkofágy, nástenné maľby
• maľovali detaily

Sochárstvo

• Tutmos – najznámejší sochár, často znázorňoval Nefretity
• Socha Amenothepa IV – široké boky, dlhý krk, zženštilé tvary
• Socha kráľovnej Nefretity – najkrajší ženský portrét, z polychrómovaného vápenca (obr. 27)
• Sádrová maska ženy z Amary – vrásky okolo očí, realistické črty
• Boh podsvetia Usiris – so šakalou hlavou
• bronzové sochy posvätných zvierat – sokol, mačka, opica, býk, škorpión, skarabeus

Socha kráľovnej Hatšepsut

• 1,96 m, z bieleho mramoru
• krehká a pôvabná socha, ženské črty
• väčšinou sa dala zobrazovať ako muž s nepravou bradou, lebo ženy nebývali vládkyňe

Chrámy starovekého Egypta

Najväčšie chrámy sú v Luxore a Karnaku – sú od seba vzdialené len 3 km, celá táto trasa bola lemovaná sfingami a Baraňou hlavou.

Luxor

• zasvätený Amonovi
• pred pred vstupným pilónom sú dve kolosálne sochy sediaceho Ramsesa II. (15,5 m), a dva obelisky
• nádherné stĺpy v tvare papyrusu

Karnak

• staval sa 2 000 rokov
• je najväčší v Egypte, zasvätený Amonovi
• vstupný pilón má šírku 133 m, dvorana má 134 stĺpov vysokých 22 m
• posvätné jazero, obelisk kraľovnej Hatšepsut (30 m – najväčší na svete)

Medinet habu

• zádušný chrám bol spojený s kráľovským palácom
• obkolesený 17 m vysokým múrom (mal obranný charakter)
• zachoval sa farebný reliéf v bočnej miestnosti

Chrám kráľovnej Hatšepsut

• zádušný chrám
• tri poschodia spája rampa
• reliéfy bohyne Harhor, ktorá má podobu Hatšepsut

Memnonove kolosy

• 20 m vysoké sediace kolosy
• Stáli pred chrámom Amenhothepa III., ale chrám sa nezachoval – len kolosy

Abu Simbel

• pod Asuanskou priehradou
• 1968 sa chrám rozrezal a previezol južnejšie
• Pred chrámom boli sediace kolosy Ramsesa II. (boli 4, vytesané do skaly) (obr. 31)
• Celý chrám je vytesaný do skaly, má tri hlavné miestnosti
• Nedaľeko je podobný chrám, ale menší, postavený na počesť Nofretari, 6 sôch bohyne Hathor a oboch manželov

Umenie Egypta

Architektúra

• uprednostňovali kameň
• zachované sú hrobky, chrámy a mastaby
• mastaby – hrobky hodnostárov, podzemná hrobka s navŕšenou kamennou mohylou mala tvar zrezaného ihlana s obdĺžnikovou základňou

Sochárstvo – Stará ríša

• Snažili sa čo najvernejšie zobraziť portrétovanú bytosť. Podobne ako pri maliarstve, aj tu sochy patrili hlavne mŕtvym a potom bohatým, ktorý si sochy objednávali.
• Sochári zosnulých prikrášľovali, vylepšovali, aby ich podobizeň zostala večne živá. Sochy boli umiestňované do hrobiek – mŕtvy boli zobrazený posediačky. Ženy boli zväčša pri svojich mužoch. Často boli zobrazovaní pri každodennej práci. Zobrazovaní ľudia boli takmer nahí.
• Sochári mali veľký zmysel pre detaily, lebo z tváre sa mali dať vyčítať základné vlastnosti portrétovaného.
• Oči boli veľmi podstatné, pôsobili veľmi živo, bielko – vápenec, dúhovka – horský krištáľ, riasy – meď.
• Sochy boli zhotovované z polychrómovaného vápenca.
• Sediaci pisár – považovaný za najkrajšiu egyptskú sochu, bol to údajne vysoký úradník a socha pochádza z jeho hrobu.
• Saltova hlava (Červená hlava) – jedno oko má prižmúrené, mierny úsmev na perách – je dôkazom toho, že sa už nesnažili pridržiavať len estetického ideálu, ale chceli zachytiť aj charakter človeka.

Sochárstvo – Stredná ríša

• Sochy v strednej ríši majú zdesený výraz tváre s atmosférou clivoty a beznádeje – akoby boli rovnako vydesené tým čo ich čaká po smrti, a utrpením, ktoré zažili na zemi.
• Sochárstvo veľmi ovplyvnili zmeny v náboženstve – zmena v chápaní nesmrteľnosti. Zmenila sa tiež technika sochárstva, vznikajú reliéfne stéby – technika zapusteného reliéfu, čím sa vytvorila dvojitá silueta.
• Sochy boli umiestnené aj pri vchodoch do hrobiek. Vznikali sochy v skutočnej i nadľudskej veľkosti (záľuba v monumentálnosti), aj malinké sošky (slúžok a otrokov, ktoré boli vkladané do hrobu k mŕtvemu rovnako ako makety a modely znázorňujúce celé hospodárstva, statky a dielne).

Egyptské maliarstvo

• Maľby nemali skoro žiadnu estetickú funkciu, mali hlavne rituálnu funkciu, všetky zobrazované veci a javy mali určitú symboliku. Obyčajný občania si maľovali na dvere a zárubne ich domov obrazy s kvetinovými a zvieracími motívmi a používali tzv. ochranné farby, aby odohnali zlé a temné sily.
• Väčšina malieb vznikala pre mŕtvych, bolo to akési zaistenie ich posmrtného života, ale mnoho malieb sa našlo aj v domoch bohatých žijúcich Egypťanov.
• Témou väčšiny obrazov sú scény zo života, práca na poli, statku, chov dobytka, lov, rybolov a zvieratá. Maľby v chrámoch zobrazovali obrazy zo života bohov a panovníkov. Maľby v hrobkách znázorňovali pozemský život mŕtveho a jeho cestu do hrobu. Obrazy mali často dej.
• V zobrazovaní prírody bola pre Egypťanov rozhodujúca tzv. večná podstata – zachytávali stálu nemennú skutočnosť. Prírodu verne poznali a preto ju vedeli perfektne zobraziť, no tiež ju podriaďovali štandardom a menili na symboly. To čo maľovali vyzerá neskutočne, lebo veci zobrazovali z uhlu, ktorý umožnil ich jasnú identifikáciu.
• Ľudské telo maľovali vždy spredu, hlavu z profilu, oči spredu, ruky a nohy z profilu – podľa zákonu o proporciách, bol to prísny geometrický systém mriežok. Maliar najprv zobrazil mriežku a potom do nej dosadil postavu. Predpísaná bola aj dĺžka ľudského kroku, alebo šírka rozkročených nôh. Podľa toho, či bola postava obrátená v pravo alebo v ľavo, bola vysunutá vždy vzdialenejšia noha (na rozdiel od sôch, kde bola vždy vysunutá ľavá noha). Zobrazenie veľkosti postáv bolo podľa ich dôležitosti, najväčší bol vždy kráľ alebo boh. (obr. 32)
• Pásová kompozícia – priestor vyjadrovali pásy kladené na seba, pričom každý vyšší pás znamenal ústup do hĺbky – to spôsobilo, že všetky maľby sú dvojrozmerné a bez perspektívy.
• Rozlišujeme dve techniky maľby – buď na suchý podklad (freco secco), alebo na mokrý podklad (buon fresco). Podkladom je zväčša vrstva bieleho vápna, ktorá nadobudne belavú, žltú, sivú, niekedy modrastú farbu.
• Egyptské maľby sa zhotovovali na skaly, drevo i ľanové plátno.
• Umelci maľovali štetcom zhotoveným z trstiny, na jedno konci rozžuvanej, a farby si miešali v nádobkách lastúr.

Význam farieb v egyptskom maliarstve

Farby hrali veľmi dôležitú úlohu. Spočiatku boli obrazy len čierno-biele, no čoskoro začali používať farby, pretože boli prostriedkom na vyjadrenie určitých hodnôt a základných poznatkov, ktoré sa týkajú povahy tvorov, vecí a nie ich vzhľadu.

• Zelená – sviežosť a mladosť
• modrá – vlasy božstiev
• tyrkysová – ochrana, zrodenie svetla, predzvesť nového života
• čierna – egyptská pôda
• hrdzavá – neplodnosť, piesok púšte, opak bohatstva a štedrosti
• biela – svetlo, svitanie
• žltá – zlato, bohovia, večnosť
• bledožltá – ženské telo
• tmavožltá – mužské telo
• červená – krv, intenzívny život

Malieb sa zachovalo veľmi veľa, hlavne z hrobiek slávnych panovníkov.

Medumské husi

Medumské husi (obr. 33) – jeden z najznámejších obrazov, tri husi v hrobke faraóna Nefermata a jeho ženy Itet. Husi tvoria len časť veľkej nástennej maľby, ale sú zobrazené s neuveriteľnou presnosťou, detailami, podľa ktorých sa dá určiť ich presný druh.

Menen s rodinou na love v močiaroch

Menen s rodinou na love v močiaroch – ďalšia významná maľba z Menenovho hrobu, množstvo zvierat, tiež veľmi presne zobrazených. Pán stojí na loi, v jednej ruke má tri ulovené vtáky, znázorňujúce démonov. Je tu tiež jeho manželka a dcéra trhajúca lotosový kvet. Dve ryby stúpajúce nahor symbolizujú duše mŕtvych.

Plačky

Plačky – maľba z Ramóseho hrobu, znázornené sú tu ženy na pohrebe. Obraz pôsobí síce schematicky, ale gestá žien sú plné plaču, bolesti a zúfalstva.

Hrobka Setiho

Hrobka Setiho (Údolie kráľov) – plavba na bárke smrti, púť, ktorú musel faraón podstúpiť.

Nofretari

Nofretari (hrobka obľúbenej manželky faraóna Ramsesa II.) – je zobrazená realisticky, krásna, v plisovaných šatách.

Divadlo v starovekom Egypte

• vďaka rozlúšteniu papyrusu Kniha mŕtvych môžeme tvrdiť, že s divadlom sa prvý krát stretávame v Egypte 1000 rokov pred vznikom gréckej tragédie
• Kniha mŕtvych – papyrus obsahuje text zretelne graficky členený, obsahuje pokyny a rady pre hercov aj celé predstavenie
• existuje aj prvý známy doklad o existencii hercov z povolania
• rozvoj hudby, výroba hudobných nástrojov