Stredovek

Stredovek

STAROKRESŤANSKÉ UMENIE

– zhoršujúce sa pomery chudobných vrstiev bohatého Ríma prinútili ľudí hľadať duševnú útechu v učení, ktoré im dávalo nádej, že posmrtný život je iný, v protiklade so súčasným spoločenským zriadením

– u ubiedeného ľudu nachádzalo odozvu hlásanie ľudskej rovnosti, zavrhovanie bohatstva a dosiahnutie večnej blaženosti po smrti

– vznik kresťanstva – týmto novým učením bolo kresťanstvo, ktoré hlásalo vieru v posmrtný život a v jediného boha, stvoriteľa a pána vesmíru.

– kresťanstvo bolo významným činiteľom vnútorných pomerov ako odporca, ktorý tvorivo zasiahol do života celej stredomorskej oblasti.

– v snahe dosiahnuť jednotu ríše, vrátane náboženstva, po rokoch prenasledovania kresťanov, cisár Konštantín vyhlásil v roku 313 Milánsky edikt- kresťanstvo bolo uznané za štátne náboženstvo a začalo sa prenasledovanie pohanov.

– kresťanov predošlé umenie pohoršovalo, preto spočiatku úplne odmietli umenie, tvrdili, že k náboženstvu nepatrí, neskôr zistili, že umenie veľmi vplýva na človeka a začali to využívať.

Maliarstvo

– katakomby boli rímske podzemné hrobky a pohrebiská, kde sa spočiatku tajne stretávali a vykonávali svoje obrady,tu sa zachovali prvé prejavy tohto umenia, najviac sa tu uplatnilo maliarstvo na výzdobu chodieb a výklenkov pre mŕtvych (obr. 64)

– kresby a maľby mali skrytý symbolický význam, napr. páv- nesmrteľnosť, kotva- nádej, holubica -duša, Krista zobrazovali ako dobrého pastiera

– námety čerpali zo Starého i Nového zákona

– znázorňované postavy boli strnulé, vážne, zahalené, dôstojné, velebné

– figurálne komponenty boli zvládané schematicky- plošne, nemali prirodzenú skladbu tela, tak ako v antike

– sklenená mozaika (obr. 65) – tvorila výzdobu stien chrámov, témou boli scény zo Starého i Nového zákona

– mozaiky tvorili organickú súčasť chrámových stavieb, ktoré mali vysokú umeleckú hodnotu

– knižná maľba nadobudla osobitný význam, viaže sa s ňou vznik ručne písaných listových kníh- kódexov (dovtedy sa písalo len na papyrus alebo pergamen)

– ilustrácie boli miniatúry so skutočnými obrazmi

Architektúra

– po zrovnoprávnení kresťanstva vznikla potreba nanovo mäsovo šíriť nové náboženstvo a budovať vhodné priestory na kultové obrady

– staviteľstvo sa sústredilo na výstavbu kresťanských chrámov podľa vzoru bazilík (v Ríme boli verejnými budovami, v mieste kde predtým bol sudca, cisár, sa teraz staval oltár)

– najväčšia bola päťloďová bazilika sv. Petra v Ríme, postavená nad jeho hrobom. Starokresťanský chrám sv. Petra dnes neexistuje, ale na jeho mieste stojí renesančný, dokončený v baroku

– baptistérium (obr. 66) boli centrálne stavby určené na obrady, krsty a pohreby, najvýznamnejšia a najzložitejšia je San Vitale v Ravenne (obr. 67)

– budovali aj dómy – kostoly, veže – zvonice

Sochárstvo

– Obmedzovali sa na tvorbu reliéfnej výzdoby stien sarkofágov (obr. 68) , kamenné náhrobky vyjadrovali symbolické deje, predstavy a náboženské pojmy

– vo figurálnej sochárskej tvorbe sa popierala telesnosť, krása ľudského tela sa potláčala