Barok

Barok

– je sloh európskeho a koloniálneho umenia v rokoch 1606 – 1750, v jednotlivých oblastiach doznieva do konca 18. stor. a je to posledný sloh, ktorý trvá také dlhé časové obdobie

– úlohou baroka bolo podnecovať emócie veriacich a pôsobiť na ich zmysly, do popredia sa stavia dramatizmus, krivky a oblé tvary (proti jasnosti a racionálnosti renesancie)

– barok mal diváka privádzať do úžasu svojou pompéznosťou a dekoratívnosťou, využitím možnosti priestorovej ilúzie dosahovanej pomocou perspektívneho klamu a hrou svetla a tieňa

Súvislosti barokových princípov a jednotlivých druhov umenia

– Katolícka cirkev sa snažila čeliť protestantskému kacírstvu reformou. Tridentský koncil upresňuje mnohé dogmy. Koncil si uvedomoval akou silou pôsobí umenie na dušu človeka a preto stanovil prísne normy (nahota bola zakázaná pre vyvolávanie nečistých myšlienok). Antické zbierky zahalili figovými listami a koncil zakázal aj zobrazenie Matky Božej ako pridája dieťa.

– Sv. Ignác z Loyoly v r. 1540 zakladá nový rád jezuitov, ich heslá boli „Cieľ posväcuje prostriedky" , „Bežte a zažínajte vo svete oheň"- boli výzvami protireformácie, ktorá chcela získať čo najviac veriacich. Jezuiti pochopili, že sa musia obracať viac k srdcu než k intelektu, preto propagujú barokové náboženské umenie – emocionálne mystické, teatrálne, oslnivé a sugestívne.

– Jeziutský chrám Il Jesu v Ríme sa stal vzorom chrámovej architektúry

– Jeziuti v Prahe postavili monumentálny komplex Klementinum, vybudovali školy, knižnicu a hvezdáreň

– páter Koniáš verejne spálil 30 tis. kacírskych kníh

– po zrušení jezuitského rádu sa Klementinum stalo univerzitnou knižnicou

– Jezuiti na Slovensku šírili vzdelanie.

– Egersky biskup B. Kisidy sídlil v Jasove. Tu vydal zakladajúcu listinu pre jezuitskú univerzitu v Košiciach. Jeho činnosť urýchlila šírenie katolicizmu v silnom protestantskom prostredí východného Slovenska.

– Trnava „slovenský Rím", biskupské sídlo, prežíva rozkvet, Peter Pazmány tu zakladá univerzitu a stavia za pomoci talianskych majstrov 1. rannobarokový jezuitský kostol a prvý barokový kostol na území Slovenska

Baroková hudba

– v gotike a renesancii prevládala vo vokálnej tvorbe polyfónia (viachlas) pre 3 až 9 hlasov a renesančný madrigal skladba už väčšinou svetského charakteru pre 3 až 8 hlasov. Prekvital v Nizozemsku, vo Francúzsku sa začal rozvíjať šansón Jannequin – spev vtákov.

– v baroku polyfónia prerastá do homofónie – jednohlasu, základom hudby sa stáva spevná melódia, melódia sa umocňuje akordickým doprovodom – generalbasom

– Johan Sebastian Bach

– najväčší majster organu ako kráľovského hudobného nástroja znejúceho pateticky a preduchovnele

– jeho skladby pre organ sú virtuózne, písal prelúdiá, fúgy, toccaty a fantázie

– zaoberal sa aj klavírom (jemu sa prisudzuje dnešné ladenie klavíra) napísal Dobre ladený klavír – 48 prelúdií a fúg vo všetkých durových a molových tóninách v chromatickom usporiadaní

– pre cirkevné účely písal kantáty, oratóriá – Vianočné oratórium, Jánove a Matúšove pašie

– k vrcholom patrí i Omša h – mol, ktorú napísal na objednávku podľa katolíckej liturgie

– napísal i svetské kantáty – Kávová kantáta, Kantáta o fajke

– slávne sú Braniborské koncerty – 6 vo forme concerta grossa (sólisti sú oproti orchestru) – 3 časti andante – alegoro – andante (rýchlo- pomaly- rýchlo)

– George Friedrich Handel

– bol vraj veselý človek, v Hamburgu uviedli jeho úspešné opery- Xerxes

– pre anglického kráľa napísal žiarivú Vodnú hudbu

– príležitostne vznikla skladba Ohňostroj

– trubky dodávajú skladbám slávnostný lesk

– oratórium Mesiáš – Alleluja

– Antonio Vivaldi

– najvýznamnejší predstaviteľ talianskej barokovej inštrumentálnej tvorby

– pôsobil ako virtuóz a skladateľ v Benátkach

– skomponoval okolo 450 najmä husľových koncertov, 50opie a tiež koncerty pre lutnu

– najpopulárnejšie concerto grosso – Štyri ročné obdobia

– jeho výslovne svetské skladby sú inšpirované prírodou – spev vtákov

Architektúra

– používali zložité klenby a kupoly, šikmé a pokrútené línie, elipsovitý pôdorys (obr. 142)

– zložité členenie priečelia – stĺpy, pilastre, rímsy, niky, konkávne, konvexné plochy a zdobené štíty

– iluzívna maľba na strope mala vyvolať ilúziu pokračovania interiéru

– ako stavebný materiál sa používal prírodný kameň, farebný mramor, pozlátené drevo

– prvý barokový kostol je II Gesu v Ríme

– Francesco Borromini vytvára v Ríme jednu z najkrajších a najdynamickejších stavieb kostol San Carlo alle Quatro Fontáne
Nicola Salvi – Fontána di Trevi
Bernini – kolonáda pred chrámom sv. Petra v Ríme

Taliansko

– Chrám sv. Petra v Ríme začal stavať za čias pápeža Júlia II. renesančný arch. Bramante, kupolu navrhol Michelangalo. Začiatkom 17. stor Maderno mení pôdorys gréckeho kríža na latinský a upravuje fasádu. Od r. 1657 stavbu dokončoval Bernini.

– Gian Lorenzo Bernini

– architekt, sochár a režisér pompéznych slávností

– geniálne vyriešil námestie pred chrámom sv. Petra (obr. 143), kde vytvoril polkruhové kolonády vysokých stĺpov v štyroch radoch. Kolonáda symbolizuje otvorenú náruč cirkvi, ktorá pojme tisíce pútnikov, ktorí prichádzajú z celého sveta na rôzne sviatky, aby prijali pápežské požehnanie.

– barokový iluzionizmus sa prejavil v tom, že zo stredu námestia kde stojí obelisk vybiehajú lúčovité priamky, plocha sa opticky zväčšuje a z istého bodu vidíme iba jeden rad stĺpov, lebo stoja v zákryte.

– sochárstvo bolo veľmi späté s architektúrou, plastika s architektúrou splývali v jeden celok

– Stolec sv. Petra

– bronz, zlato, štuka, drevo, tvoria so svetlom veľkolepú súhru na oslavu triumfujúcej rímskej katolíckej cirkvi.

– nad hrobom sv. Petra a pod 120 m vysokou kupolou sa nachádza slávny Baldachýn (obr. 144) – má 28 m, Bernini na ňom pracoval 9 rokov a naň dal roztaviť bronzovú strechu predsiene rímskeho Pantheónu. Štyri mohutné točené bronzové stĺpy nesúce baldachýn a sú bohato zdobené.

– socha Dávida (obr. 145)

– pravdepodobne ide o autoportrét, pretože sa hovorí, že kardinál Barberini veľký obdivovateľ Beminiho držal umelcovi zrkadlo aby mohol zachytiť vlastné rysy, telo Dávida je otáčané vírivým pohybom, svaly má napäté, pery zomknuté a čelo zvraštené. Predstavuje moment najvyššieho fyzického i psychického vypätia – s napnutým prakom sa chystá vystreliť.

– Videnie sv. Terézie (obr. 146)

– usmievajúci sa anjel sa jej chystá prebodnúť šípom srdce, telo Terezy je uvoľnené, oči má zatvorené a ústa pootvorené pretože prežíva extázu z blaženej smrti. Toto svetoznáme súsošie zachytáva udalosť v jej vyvrcholení, aby sa tým dosiahol maximálny emocionálny účinok na diváka.

– Fontány – tvoria neodmysliteľnú súčasť Ríma, ozdobujú parky a námestia

– Riečna fontána

– je typom prírodnej rímskej fontány, jej umelecký účinok je založený na protiklade hrubej skaly a štíhleho egyptského obelisku. Zdobia ju 4 alegorické postavy, predstavujúce 4 svetadiely, symbolizované 4 riekami – Dunaj, Níl, Ganga a La Piata.

– známa je i veľkolepá fontána s bárkou pod španielskymi schodmi – Korytnačia fontána

– Nicolas Salvi

– Berniniho následník

– fontána Di Trevi (obr. 147)

– nad lákavými skalami, priezračnou zelenou vodou a mytologickými postavami sa týči fasáda paláca

– výtvorom takéhoto druhu vďačí Rím za divadelné efekty, ktoré z neho robia typicky barokové mesto, barokové fontány patria k najpôsobivejším ozdobám Ríma

– Francesco Boromini

– spočiatku bol v Berniniho službách, neskôr sa stal jeho najväčším súperom

– jeho kostoly sú zložité, ale originálne, bez akejkoľvek stopy vplyvu antiky a renesancie, boli považované za vrchol výstrednosti

– Boromini spáchal samovraždu – bol zrejme prenasledovaný predstavou, že sa mu nikdy nepodarí vyjadriť duchovné hodnoty, ktoré ho znepokojovali

– kostol San Carlo so 4 fontánami

– v pôdoryse má ovál, má eliptickú kupolu, priečelie sa vlní konkávnymi a konvexnými líniami, plochy sú bohato dekorované, na 4 rohoch sú fontány

– Caravagio

– najväčší barokový maliar talianska a zároveň je prvým veľkým barokovým realistom – vystihol podstatné znaky skutočnosti

– postavy svätcov neidealizuje, podáva ich ako ľudové typy, ako upracovaných vidiečanov
hrôzu telesnej bolesti, utrpenia no i ľudskú krutosť a krvilačnosť podal s bezohľadnou pravdivosťou

– cirkev prijímala jeho silne expresívne a dramatické až drastické obrazy s nevôľou

– protestovali aj proti obrazu Kladenie do hrobu (obr. 148) – zdalo sa i, že ohrublí apoštolovia vyzerajú ako barbari, kladúci do hrobu telo svojho náčelníka

– Dávid s hlavou Goliáša (obr. 149)

– vzbudzuje hrôzu, Goliášova hlava je autoportrét

– autor prvých zátiší, ktoré si v baroku našli široké uplatnenie

– Lutnista (obr. 150)

– predstavuje kontrastné poňatie svetla a tieňa, rovnocennú zložku portrétu tvoria tri zátišia – ovocné, kvetinové a zátišie s hudobnými nástrojmi a notami

Nizozemsko

– španielski regenti v Nizozemsku kládli protestantizmu silný odpor, keď sa Flámsko dostalo pod nadvládu španielskych Habsburgovcov, umelcov vyzvali aby sa po nepokojoch vrátili domov. Albrechtovi a Isabele sa podarilo za pomoci jeziutov premeniť južné Nizozemsko na katolícku baštu. Protestantskí kazatelia propagovali také cnosti ako skromnosť, sporivosť, pracovitosť a morálku. To bola podľa nich pravá cesta k vykúpeniu. V Nizozemsku tieto cnosti pomohli kupcom k bohatstvu a blahobytu. Severné provincie sa oddelili a vytvorili protestantskú republiku. Nezávislosť Holandskej republiky potvrdili Španieli Vestfálskym mierom až v r 1648.

– Katolícke bohoslužby boli síce zakázané, ale v súkromí vládla sloboda vyznania. Takýto tolerantný postoj podporil masový prílev prenasledovaných menšín, najmä židov.

– Koncom 17. stor. dosiahlo Holandsko najvyšší príjem na hlavu vďaka obchodu

– Peter Paul Rubens

– maliar, architekt, diplomat – najúspešnejší flámsky umelec

– mal zmysel pre dynamické a predsa harmonické kompozície, cit pre zmyslovú krásu.

– S obľubou maľoval kypré ženské tvary. Jeho diela sú plné zdravej kypriacej sily, niekedy až siláckosti, radosti a opojenia životom

– Jeho výrazný štýl nadväzuje na nespútanosť, pompéznosť a dynamizmus talianskeho sakrálneho umenia

– často maľoval aj obrazy s mytologickými námetmi a krajinky

– Prvé obdobie

– Postupne sa učil u troch majstrov, Tobiasa Verhaeghta, Adama van Noorta a Otta Vaeniusa, Ako dvadsaťjeden ročný bol už slobodným majstrom!

– Druhé obdobie

– O dva roky na to odišiel hľadať prácu do Talianska. O niekoľko rokov zakotvil na dvore Marie Medici.

– Bol poverený namaľovať tri obrazy pre chór kostola sv. Trojice. Na strednom najväčšom zobrazil Gonzagovu rodinu uctievajúci najsvätejšiu trojicu, ďalšie dva obrazy zobrazujú Kristov krst a Premenenie Pána. Prvý obraz Napoleonovi vojaci surovo rozrezali a zachovalé fragmenty sú vo Viedni, Verone, Londýne a Mantove.

– Obraz Madony adorovaný svätými – V Ríme mal objednávku na veľký oltárny obraz do nového kostola. Obraz onedlho odstránili údajne pre zlé umiestnenie, Rubens ho umiestnil v Antverpách a dnes je v Grenobli. Rubens namaľoval na miesto tohto obrazu tri – jeden ústredný a dve na bočné strany kostola.

– Tretie obdobie

– Klaňanie sa troch kráľov – mestská rada ho darovala Španielskemu vyslancovi, od ktorého ho získal španielsky kráľ. Tento obraz dokazuje, že Rubens veľa získal štúdiom talianskej a benátskej
maľby.

– To sa prejavuje aj v jednom z najznámejších obrazov triptych Stavanie kríža (obr. 151) – svetelnosť pripomína Tintoretta, modelácie postáv Michelangela a je vidieť tiež typické barokové znaky – dynamickosť a potlačenie farebnosti. Ústredný výjav je v diagonále a na Kristovom tele je najviac svetla.

– triptych Snímanie z kríža a Klaňanie sa pastierov z kostola sv. Pavla v Antverpách. Dával tu väčší dôraz na temnosvit.

– Únos Leukippových dcér – má dômyselné kompozičné riešenie. Pozadie tvoria dva vzpínajúce sa kone. Castor a Pollux sa zmocňujú dvoch svetlovlasých sestier, v popredí sú nahé ženské telá, dokonalé ladenie farieb.

– Posledné prijímanie sv. Františka – má silne náboženské ladenie. Dynamika a pátos vyjadrujú vzrušenie postáv obklopujúcich umierajúceho svätca. Na tomto obraze Rubens uplatnil štýl, aký potrebovala protireformácia, aby presvedčila ľud.

– Útek do Egypta, Bitka Amazoniek, Venuša pred zrkadlom a Márnotratný syn
.

– Štvrté obdobie

– V roku 1620 podpísal zmluvu na vyhotovenie 39 stropných malieb v kostole sv. Karola Boromejského v Antverpách, námet bol zo Starého a Nového zákona. Rubens zhotovil návrhy a poveril pomocníkov, aby pracovali poľa modelov, neskôr však tieto maľby zhoreli a zachovali sa len skice. Kostol bol potom vyzdobený ďalšími Rubensovými obrazmi – dva z hlavného oltára nezhoreli Zázraky sv. Františka Xaverského a Zázraky sv. lgnáca z Loyloly.

– Mediciovský cyklus (obr. 152) - Obrazy o živote Márie Medici musel dokončiť do svadby kráľovninej dcéry a tvorilo ho 21 obrazov. Z druhého cyklu obrazov zhotovil len niekoľko prípravných skíc a plátna Henrich IV. v bitke pri Ivry a Triumfálny vstup Henricha IV. do Paríža. Rubens chápal Mediciovský cyklus ako oslavnú históriu a uplatnil paralery s mytológiou – alegorické, symbolické postavy, antické božstvá, obrazy znázorňujúce jej život, pompézny vstup do Francúzska, kde sa stala kráľovnou. Obrazy pôsobia veľkou nádherou a vznešením.

– Obraz Sv. Bavo zriekajúci sa svetských radostí, oltárne obrazy Nanebovzatie Panny Márie a Zasnúbenie sv. Kataríny – dielo je veľmi pôsobivé, gestá postáv, rozmanitosť farieb, svetlo a tieň.

– Piate obdobie

– náboženské kompozície Mučenie sv. Livina a triptych sv. Idefonsa – na strednú tabuľu umiestnil výjav so svätým ako prijíma omšové rúcho od Panny Márie obklopenej svätcami. Na bočných krídlach sú portréty Alberta a Izabely s ich patrónmi.

– Kompozícia Zázraky sv. Benedikta – obraz je nedokončený, napriek tomu je to dôkaz jeho neskorého štýlu, ktorý diváka púta a ohromuje už pri prvom pohľade.

– Mytologické kompozície Parisove súdy (obr. 153), Tri Grácie (obr. 154), Perzeus oslobodzuje Andromedu, Nymfy a satyrovia a Dianine nymfy prekvapené satyrmi oslavujú krásu ženského tela.

– Záhrada lásky – obraz predbehol svoju dobu. Napoly sen, napoly skutočnosť, akoby v hmlistej budúcnosti predvídal život budúcej spoločnosti.

– Hody – obraz namaľovaný na dreve, zobrazuje zabávajúcich sa pánov a dámy v prepychovej záhrade autorovho antverpského domu. Podarilo sa mu vyvolať dojem pohybu ako aj v obraze Tanec vidiečanov.

– Rubens neobľuboval maľovanie portrétov, no napriek tomu ich urobil mnoho, portrétoval hlavne šľachtické rodiny a panovníkov ale tiež svoju rodinu a autoportréty.

– Kožuštek (obr. 155) – obraz stvárňujúci manželku s poodhalenou hruďou zavinutú do kožúška

– Na konci života sa venoval aj maľovaniu krajiniek: Vozič kameňa, Krajina v Búrke, Krajina s vozom pri západe slnka, Krajina s dúhou, Zámocký park.

– Keď v Antverpách vypukol mor presťahoval sa do svojho vidieckeho sídla. Zomrela mu manželka, ale onedlho sa oženil so šestnásť ročnou Helenou Fourmentovou a mali päť detí. Rubens začal byť chorý, čo mu sťažovalo maľovanie, ale na vidieku žil pokojne, hromadil majetok a tituly, maľoval hlavne svoju ženu a deti. Zomrel v roku 1640, bol pochovaný v kaplnke rodiny Founnentovcov, ktorú zdobila jeden z jeho najkrajších malieb Madona so svätcami.

– Rembrandt Van Rijn

– zanechal obrovské dielo

– väčšinu života prežil v Amsterdame

– jeho cieľom bolo poznať človeka, preniknúť hlboko do jeho vnútra

– obraz Anatómia dr. Tulpa (obr. 156) ho preslávil. Skupinový portrét vytvoril pre cech chirurgov. Každá postava vyjadruje iný citový postoj k predvádzanej pitve. Výrazový účinok maľby zvýšil šerosvitom. Prelom svetla a tieňa vyriešil pomocou šerosvitu tak silným účinkom ako nik pred ním ani po ňom.

– spočiatku žije Rembrandt šťastne s milovanou manželkou Saskiou, je úspešný a bohatý

– dvojpotrét Saskia šedi manželovi na kolenách, on sa usmieva, drží veľkú času s nápojom a obaja sú oblečený do prepychových šiat

– namaľovaním obrazu Nočná stráž (obr. 157) nastáva zlom. Odmieta maľovať podľa požiadaviek objednávateľov, uplatňuje vlastné názory a usporiadanie postáv po svojom, nedostáva ďalšie objednávky, dostáva sa do finančnej tiesne, zomiera mu Saskia. Po prekonaní krízy sa stáva samotárom, avšak ako umelec víťazí

– zobrazované postavy sa postupne odpútavajú od konkrétneho sveta, stávajú sa preduchovnelými

– maľuje portréty starých ľudí, židov, osvetľuje im najmä tvár a ruky, ktoré vyjadrujú hlbokú múdrosť a pokoru

– namaľoval okolo 100 autoportrétov

– Svätá rodina (obr. 158) – v holandskom prostredí a oblečení

– postupne sa mu stáva oporou prostá žena Hendrikje – obetovala sa umelcovi z čistoty srdca a prostoty mysle. Viackrát ju portrétoval.

– v poslednom období vstupuje do výtvarnej abstrakcie, rukopis sa mu uvoľňuje, ťahy štetca sú pasíózne, postavy odhmotňuje, zlaté, žiarivé svetlo celkom rozkladá.

– jeho náboženské diela – úprimná protestantská zbožnosť, zachytával intímne ľudské vlastnosti biblických postáv

– po smrti Hendrikje a syna, v hmotnej tiesni a utrápený starobou vytvára vrcholné diela – Návrat strateného syna (obr. 159)

– Vermeer Van Delft

– tento odvážny experimentátor predbehol impresionistov

– zachytil priame svetlo prichádzajúce cez okno zľava osvetľujúce interiér a nejakú postavu vykonávajúcu činnosť

– Maliar a modelka, Žena s perlou, Žena nalievajúca mlieko (obr. 160)

Španielsko

– bolo najkatolíckejšou krajinou, kde sa najdlhšie udržala tvrdá inkvizícia

– duch krajiny je preniknutý hlbokým náboženským mysticizmom dodnes. Nové myšlienkové prúdy a reformácia sem neprenikli

– barokový mysticizmus sa prejavoval prepjatou zbožnosťou, útekom od pozemského k nebeskému, od telesnej kráse k duchovnej

– na druhej strane však badať výrazný realizmus

– El Greco

– geniálny a nenapodobniteľný umelec, pôvodom Grék z Kréty

– učil sa u Tiziana v Benátkach, no natrvalo sa usadil v Španielsku

– chcel byť v kráľovských službách, pracoval pre palác Escorial, no keďže u kráľa nenašiel pochopenie, odchádza do Toleda

– maľuje výborné portréty, v snahe odtelesniť postavy im dal preduchovnelý výraz, maľuje ich so značne pretiahnutými tvarmi tela

– priestor s abstraktným svetlom je skôr nadpozemskou vidinou

– používa malý počet farieb, prevláda zelená, biela, čierna a purpurová

– v Tolede namaľoval slávny oltárny obraz Kristus s tŕňovou korunou – so slzami v očiach

– Pohreb Grófa Orgaza (obr. 161), Piata pečať Apokalypsy (obr. 162), Laokón (obr. 163)

– Velazquez

– bol kráľovským dvorným maliarom

– ako maliar – psychológ odkrýva tie najvnútornejšie záhyby ľudského vnútra

– preslávil sa portrétmi – od podobizne dvorného trpaslíka, idiotov, až po korunované hlavy, vždy s rovnakou vernosťou zaznamenáva poznanú pravdu

– portréty infantiek (obr. 165), Raňajky (obr. 166)

– Las Menias (obr. 164)

– Esteban Murillo

– bol populárny, plodný a bohatý

– mal vyrovnaný harmonický život a také sú i jeho obrazy – lyrické, pôvabné, pôsobia dojmom nežnej vrúcnosti a elegantnej mäkkosti

– často spracúval Madonu s dieťaťom, zvýrazňoval materinský cit

– usiloval sa o krásny tvar, bol vynikajúci maliar ľudových typov – obzvlášť majstrovsky stvárnil malých sevillských chudobných, rozodraných no milých uličníkov, z týchto obrazov sála radosť zo života a optimizmus mladosti

– Chlapec so psom (obr. 167), Jedáci melónov (obr. 168)

– Francisco De Goya

– stojí na prelome rokoka a novodobého realistického majstrovstva

– skvelý portrétista, bol dvorným kráľovským maliarom

– dakedy až s krutým výsmechom zobrazuje nie práve najušľachtilejšie povahové rysy i nepekne črty tváre – Cisárovná Mária Lujza

– jeho obrazy sú svieže, sála z nich prudký a vášnivý rytmom nabitý španielsky temperament

– lepty znázorňujúce hrdinský zápas španielskeho ľudu s Napoleonovými vojskami sú dosiaľ najvášnivejším výtvarným protestom proti ľudskej zvrhlosti a násiliu

– lepty Capriccié – v nich ukázal cestu modernej satirickej grafike

– Obor - Symbol vojnovej hrôzy a utrpenia

– Saturn požiera svoje deti (obr. 169)- Zobrazuje príšerného boha – kanibala, ktorý zviera v dlani telo jedného zo svojich synov

– Nahá Maja (obr. 170)

– Jeden z najslávnejších aktov vôbec

– Maja je hrdá a zvodná, maliar ju umiestnil na temné pozadie a ona sa vynoruje z ničoty

– Obraz Oblečená Maja je presnou kópiou, ibaže Maja je oblečená

– Rodina Carlosa IV (obr. 171)

– Zobrazuje ješitnosť a priemernosť portrétovaných osôb

– Maria Luisa je domýšlivá a tlstá, Kráľ je nadutá a žalostná postava, a v ľavej časti môžeme zazrieť samotného maliara, ktorý akoby hral sudcu alebo svedomie

– nádherné šaty, šperky a majestátne pózy zdôrazňujú malosť jej výsosti

– Svätý František pri posteli umierajúceho hriešnika

– Prvý obraz v ktorom sa objavujú démoni a príšery, vďaka ktorým sa obraz preslávil

– Diabeľské kreatury vystupujú z červeného pozadia, s čiernymi strašidlami kontrastuje biela tvár umierajúceho a biela posteľ

– Na pravej strane svieti aura sv. Františka, ktorý drží v pravej ruke krucifix namierený proti hlavám netvorov

– Poprava povstalcov v Madride (obr. 172)

– Príbeh španielskych vlastencov brániacich svoje vlastné mesto pred napoleónovým vojskom

– V ľavej dolnej časti leží mŕtve mužské telo v kaluži krvi, medzi odsúdencami kľačí muž nastavujúci hruď guľkám vojska a vzpína ramená ako ukrižovaný Kristus. Motív anonymného bojovníka postaveného do protikladu s neľudskou mechanickou silou organizovaného násilia.

– Stareny, alebo čas (obr. 173)

– Maliar nastavuje odvrátenú stranu zrkadla, v ktorom sa obe stareny pozorujú. Kruto sa vysmieva márnivosti dvoch starých vyschnutých stareniek, ustrojených a namaľovaných ako mladé milovníčky. Jednej zdôrazňuje kruhy pod očami a druhej oči lemuje čiernou farbou. Zvädnuté telá obliekol do krásnych ale dávno nemódnych šiat.

Slovensko

– Bratislava je na barokové a rokokové pamiatky bohatá, k najstarším uliciam, kde sa usadzovala šľachta patrí Ventúrska, Nálepkova, Michalská a okolie radnice

– niektoré paláce na Ventúrskej ulici boli spojené s hradom tajnými chodbami

– Pálfyho palác zo 17. stor.- portál s atlantami a vojnovými trofejami symbolizuje majiteľa

– v 18. stor sa stavali paláce oboch typov – mestské zimné mali zvyčajne 4 krídla, v strede dvor (Pálfyho, Zichyho palác, Eszterházyho, Kegttvicha, Jesenáka) a letné boli voľne umiestnené mali bohato pestované francúzske záhrady (bývalé letné sídlo arcibiskupa – dnešné sídlo SNR z parku sa zachovala len fontána sv. Juraja)

– za barokovú perlu je považovaný kostol sv. Alžbety s kláštorom – dokončený v roku 1742 podľa projektov viedenského architekta, Pilgrama, v kostole sú fresky známeho maliara Pavla Trogera znázorňujúce oslavu sv. Alžbety, ktorá bola dcérou uhorského kráľa Ondreja II. Vydala sa za surovca Thuringena, mnoho trpela, stala sa dobročinnou, pomáhala chudobným a chorým, zachovalo sa o nej niekoľko legiend. Pápežom Gregorom IX bola vyhlásená za svetú v roku 1235, Podobu sv. Alžbety nájdeme aj nad oltárom Putti na bočných oltároch, sú dielom žiakov Donnerovej školy

– Kostol sv. Trojice – stojí na mieste bývalého gotického chrámu sv. Michala, má elipsovitý pôdorys, neukončené priečelie, niektoré oltárne obrazy sú dielom maliara Paľka, sochy anjelov na bočnom oltári pochádzajú z Donnerovho okruhu, najzaujímavejšou je iluzionistická klenba talianskeho majstra Bibiemu

– korunovačné sprievody začínali pri kostole a kláštore Milosrdných bratov (nám. SNP)

– barokový je aj kostol a bývalý kláštor kapucínov

– v Bratislave pôsobil slávny maliar Maulbertsch – jeho diela nachádzame v kaplnke sv. Ladislava v Primaciálnom paláci – jeho fresku na tympanone paláca v mozaikovitej novej forme vytvoril maliar Ernst Zmeták – použil okolo pol milióna kameňov, mal zmysel pre dekoratívnosť a farby, nadsadený výraz, smeroval cez rokoko ku klasicizmu. Jeho diela nájdeme roztrúsené na celom území bývalého Uhorska.

– Juraj Rafael Donner

– koncom 30-tych rokov 18 stor. sa stala Bratislava centrom umeleckého ruchu Uhorska. Prichádzali sem objednávky z Viedne a Rakúska

– Donner sa narodil v Esslingene neďaleko Viedne.

– Bol titulovaný ako cisársky galantérny sochár

– začal pôsobiť v Salzburgu v mincovni – tu pre zámok Mirabell vyhotovil sochu Parisa

– na pozvanie arcibiskupa ostrihomského primáša kancelára Uhorska, kniežaťa ríše Imricha Esteházyho, prichádza Donner do Bratislavy. Slovensko bolo vtedy zaostalejšie ako Rakúske krajiny, hoci tu žila väčšia polovica uhorskej šľachty

– v dóme sv. Martina vytvoril kaplnku sv. Jána Almužníka – bol veľmi štedrý k chudobným, preto ho vyhlásili za svätého. Pozostatky odviezli do Carihradu, sultán ich neskôr daroval Matejovi Korvínovi, zhotovili pre ne striebornú rakvu a Esterházy ju umiestnil do kaplnky

– Franz Xaver Messerschmidt

– Jeho meno sa spája so sériou ťažko pochopiteľných hláv známych ako "charakterové hlavy".

– Narodil sa v Nemecku. Vyučil sa u svojho strýka, ktorý bol dvorský sochár. Ďalšiu etapu života prežil vo Viedni a keďže sa chcel zdokonaliť, zapísal sa na Akadémiu výtvarných umení. Tu si ho všimol riaditeľ a dvorský maliar M. Terézie a vďaka jeho odporúčaniu získava Messerschmidt svoje 1. zamestnanie – v cisárskej zbrojnici opracováva kanóny.

– Tu vytvoril pozlátené bronzové busty cisárskeho páru Františka I. Lotrinského a Márie Terézie.

– Ďalšou objednávkou od M. Terézie bolo vytvorenie jej sochy ako uhorskej kráľovnej – pri korunovácii. Odliata bola zo zliatiny cínu a malého množstva medi – socha mala strieborný lesk, šaty a klenoty sú stvárnené detailne, popri konvenčných zobrazeniach svätcov sa objavujú aj typické Messerschmidtove motívy (napr. vojak s mečom).

– Po smrti Františka Lotrinského vytvoril aj jeho podobizeň ako panovníka – korešponduje s M. Teréziou.

– Paralerne s týmito sochami tvoril aj figurálne diela s religióznou tematikou, napr. nadživotné sochy z mramoru a kovu – Dóm sv. Štefana a Savojský palác.

– Začínajú sa prejavovať známky pomätenosti – máva pocity prenasledovania, že ho chce niekto zabiť. Tento jeho stav slúžil aj ako výhovorka, prečo nedostal miesto profesora na Akadémii. Messerschmidt ostáva bez peňazí a navždy opúšťa Viedeň. Vraj si so sebou odniesol už aj 5 hláv.

– Prichádza do Mníchova, ale po neúspechu sa znova sťahuje, tentoraz do Bratislavy. Do Bratislavy prichádza v r. 1777 a prináša so sebou aj niekoľko charakterových hláv.

– Podielal sa na výzdobe priečelia Primaciálneho paláca. Pracuje na hlavách, získava si popularitu čudáka a výborného umelca, navštevovali ho rôzni osvietenci.

– Zomrel v r. 1783 na zápal pľúc.

– Diela z Bratislavského obdobia

– malé medailóny s portrétmi z profilu- z alabastru

– 2 busty Alberta Sasko Tešínskehoi

– olovená busta neznámeho kapucína

– Charakterové hlavy

– názov bol vymyslený až po Messerschmidtovej smrti

– tieto hlavy si nikto neobjednal

– vraj vytvoril túto sériu hláv, aby sa ich zľakol zlý duch, ktorý ho prenasledoval, existujú rôzne hypotézy o tom čo vlastne hlavy vyjadrujú, ostáva to však záhadou

– 1771 – začal s tvorbou hláv
1775 – opúšťa Viedeň a odnáša si už 5 hláv
1777 – do Bratislavy prináša 12 hláv z Mníchova

– existuje 69 hláv, väčšina z nich je vytvorená z kovu

– charakterové hlavy často menili majiteľov, boli vystavované na rôznych miestach. Predávali sa ako súbor, až v r. 1889 sa na verejnej dražbe rozpredali jednotlivo. Na zač. 20. stor. sa znova začali objavovať.

– Najväčší počet 16 kusov vlastní rakúska galéria vo Viedni, ďalšie hlavy nájdeme v New Yorku, Londýne, Mníchove,alebo v Budapešti – v súkromnom alebo verejnom majetku

– na Slovensku sa do 2. sv. vojny nachádzali 3 originály, dnes už nevieme o žiadnom. Galéria mesta Bratislavy vlastni aspoň sadrové odliatky všetkých 3 hláv

– väčšina hláv zobrazuje grimasy, len 4 sú výnimkou – Smejúci sa, Zívajúci Messerschmidt a 2 autoportréty

– hlavy majú čudesné výrazy, mnohé majú zovreté pery a vyčnievajúce lícne kosti, niektoré sú okrúhle, bezvlasé

– spoločné znaky – zobrazujú mužov rôzneho veku, životná veľkosť, prísna symetria tváre a frontálnosť

– vyvalené oči vyjadrujú hrôzu zo zjavu, zažmúrené oči nechcú brať na vedomie prítomnosť démona, ktorého si Messerschmidt predstavoval

– z grimás sú najrozšírenejšie kŕčovito stiahnuté tváre až extrémne skrivené črty, prevažujú negatívne alebo agresívne výrazy, niektoré vyjadrujú smiech – nie srdečný, ale výsmech

– výrazne sa líšia "zobákovité hlavy" – vraj zobrazujú ducha proporcií, proti ktorým ich autor bojoval