Byzantské umenie

Spoločenské vedy » Umenie

Autor: sp-prace (12)
Typ práce: Referát
Dátum: 11.05.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 585 slov
Počet zobrazení: 12 882
Tlačení: 539
Uložení: 589
Byzantské umenie
- rozdelením Rímskej ríše v roku 395 na východnú a západnú, vzniká na východe Byzantská ríša, centrom Východnej ríše sa stal Konštantínopol, známy aj ako Carihrad (dnes Istanbul) - vyrástol z pôvodnej gréckej osady Byzantion- podľa nej sa nazýva celá východná ríša
- v ďalšom vývoji sa rozchádza so západom, vracia sa k starej gréckej kultúre, čo ovplyvňuje jej charakter, na čele ríše stál cisár Konštantín
- za cisára Justiniána (následník Konštantína) bol tzv. zlatý vek byzantského umenia
- byzantský cisár Michal III. Poslal Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu na žiadosť kniežaťa Rastislava- vznik hlaholiky, staroslovienčiny
 
Sochárstvo
- reliéfy - rezby reliéfov do kameňa s prevahou ornament, drobné zlatnícke práce a rezby do slonovej kosti (obr. 69)
- monumentálne sochárstvo sa neobjavilo
 
Maliarstvo
- mozaika (obr. 70) - vyhotovená s veľkou nádherou na zlatom pozadí
- zobrazované postavy vyjadrovali slávnostný a velebný pokoj, pozornosť bola sústredená na výraz a charakteristiku tváre
- ikony - na dreve maľované obrazy svätcov zdobené zlatom
- okrem figurálnych motívov sa uplatňovali aj námety krajiny a ornamentálne prvky
- forma maľovania bola zjednodušená a štylizovaná
 
Architektúra
- mozaiky - tvorili ich byzantský umelci, príbehy zo života Bohorodičky, Jozefove príbehy, stretnutie Krista s učencami
- technika emailov - Byzancia ju prevzala z Perzie, obrazy sa robili pomocou plieškov a priestor medzi nimi sa vypínal roztavenou farebnou sklovinou, celou pôsobí ako maľba na skle, rám emailových obrazov bol často vykladaný drahokamami
- byzantský sloh - rímske vplyvy, grécke vplyvy a umenie orientu
- neskôr sa v architektúre používali cibuľové kupoly s rozmanitým dekorom
- Benátky - chrám sv. Marka
Rusko - chrám Vasila Blaženého
  Grécko - chrám Laura na hore Atos
 
- Hagia Sofia - Chrám Božej múdrosti (obr. 71)
- vrcholná stavba tohto obdobia, nachádza sa v Konštantínopole
- začal sa stavať už za Konštantína, v roku 532 vyhorel a za Justiniánovej vlády bol prestavaný a dobudovaný (architektmi - Izidor z Milétu a Athemion z Trallu)
- bol centrom náboženského života v Byzancii, až po dobytie Turkami roku 1453 - prerobili chrám na mešitu, zotreli mozaikovú výzdobu a pristavali k chrámu štyri minarety
- od roku 1935 je tento chrám múzeum
- architektonické riešenie sa nedalo porovnať s ničím, čo dovtedy existovalo - bol to obrovský úspech byzantského staviteľstva
- chrám vznikol zlúčením baziliky a centrálneho chrámu s pôdorysom rovnoramenného gréckeho kríža s mohutnou kupolou uprostred.
- kupola (obr. 72) má výšku 55 metrov, priemer je 31,4 metra, spočíva na štyroch pilieroch a má 40 okien čo vytváralo dojem nebeskej klenby
- vnútro (obr. 73) bolo zdobené stĺpmi z mramoru, boli pokryté zlatými mozaikami
- mozaiky na kupole sa nezachovali, ale kresťanské mozaiky z južnej časti chrámu sa zachovali (obr. 74)
- priestor chrámu bol rozdelený na bočné lode (veriaci muži a ženy), strednú loď (cisár)
 
- Chrám sv. Marka v Benátkach (obr. 75)
- veľkolepá stavba z tohto obdobia, vybudovali ho konštantínopolskí umelci, veľa krát sa upravoval
- horná časť stavby má byzantské prvky a spodná má znaky románskej architektúry
- je menší ako Hagia Sofia
- má bohato členené priečelie, má 5 kupolí - 2 veľké centrálne a 3 menšie
- na štítoch sú nápadné mozaiky v pôvodnom stave
- na kupoliach je veľa okien - svetlo z hora
- niektoré stĺpy majú rímske - korintské hlavice
- grécke nápisy sa miešajú s latinskými
- interiér - tvar gréckeho kríža, kde sa nad mohutnými piliermi týči vysoká kupola pokrytá mozaikami
- plocha mozaík kostola je 4000 m - najväčšia na svete, mozaiky (obr. 76) pokrývajú i veľmi zvlnenú dlažbu
- priečelie - pôvodné antické práce z Ríma a 1,6 metra vysoké bronzové kone (obr. 77) (významná pamiatka, dnes sú nahradené kópiami a originál je v múzeu)
- najcennejšia umelecká práca interiéru je prenosný oltár - nazývaný Pala d' Oro (obr. 78) - byzantsko-benátske dielo zo zlata, striebra, emailov a drahokamov z Istanbulu - autori sú neznámi majstri
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Maturitné témy z umenia



Odporúčame

Spoločenské vedy » Umenie

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.014