Moderná architektúra

Spoločenské vedy » Umenie

Autor: sp-prace (12)
Typ práce: Referát
Dátum: 11.05.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 281 slov
Počet zobrazení: 6 752
Tlačení: 375
Uložení: 391
Moderná architektúra
- Architektúra je druh umenia, s ktorým sa človek každodenne dostá­va do kontaktu. Obklopuje nás na každom kroku, pohybujeme sa v nej, pôsobí na našu psychiku. I preto si zasluhuje, aby sme ju pozornejšie všímali.
- Hlboké korene modernej architektúry siahajú do dôb priemyselnej revolúcie koncom 18. stor., kedy bol postavený 1. železný most. Veda a technika po 1. krát vstupuje do architektúry a rodí sa nová krása.
- V 80. a 90. rokoch 19. storočia došlo k mohutnému rozvoju oceľových kon­štrukcií vo Francúzsku a v Amerike. Oceľ bola v stavebníctve kombinovaná s veľkými oknami - charakteristický komponent architektúry 1. polovice 20. storočia.
- Eiffelova veža - Paríž 1889 je na, svoju dobu najodvážnejšie dielo. Má 300 m, je zhotovená zo železných dielcov. Svojou priesvitnou konštrukciou pôsobí vzdušne a ľahko .Gustáv Eiffel staval i do­konalé mosty.
- V roku 1867 vynašiel francúzsky záhradník Moniér železobetón. Najprv robil z neho kvetináče, neskôr lode. Do cementu sa vkladajú železné oceľové prúty, po stvrdnutí dodávajú železobetónu veľkú pevnosť v ťahu a ohý­baní. Betón sa v polotekutom alebo kašovitom stave sype, leje do fo­riem. Drevené alebo kovové debnenie, kde sú uložené oceľové prúty. V Amerike koncom 19 stor. sa začínajú stavať mrakodrapy. Sullivan - bankový dom New York  (1895)
 
- Antonio Gaudí
- Najvýznamnejší predstaviteľ secesie
- Stavby bohato zdobil najmä štylizovaným prírod­ným, rastlinným, živočíšnym dekorom, uprednostňuje vlnivé  krivky, najmä paraboly, i na fasádach. Je to i vplyv byzantského a islams­kého umenia, drobný geometrický ornament, mozaika.
- V Barcelone po­stavil najväčšiu nedokončenú stavbu, kostol Sagrada Familia (obr. 282), obytné domy Casa milá (obr. 283), Guellov mestský park (obr. 284), ktorý mal byť jadrom neuskutočneného obytného celku.
- Rafinovane využíval svetelné efekty, živú farebnosť glazovaných kachličiek, keramiky, skla, porcelánu, kovov, neopracova­né kamene, tehly, kamenné bloky, mozaiky fantastických tvarov. Stavby koncipoval ako skulptúry.
 
- Secesná architektúra mala biologický ráz, vyplýval z dobového záujmu, psychologického bádania S. Freuda, biologizujúceho výkladu života filozofa H. Eergsoua. Pramene telesného a duševného zdravia, morálneho obrodenia človeka sa hľadali  prírode. Rozširovala sa tu­ristika, kúpanie vo voľnej prírode, zavádzali sa nové hygienické úkony, začal sa nosiť praktickejší, zdravší odev. Domček so záhradou sa stáva ideálom. V Anglicku sa realizujú prvé záhradné mestá.
 
- Odon  Lechner  
- maďarský architekt
- Budapesť - Umeleckopriemyselné múzeum, Thonetov dom na Váciho ulicy, Kecstmét radnica, v Bratislave vytvoril poslednú perlu jeho kariéry - kostol sv. Alžbety, Modrý kostolík a vedľa gymnázium, navrhol aj interiér.
- Okná na neorenesančnej veži na okrúhlom pôdoryse, koruna a dvojitý kríž na vrchole veže s modrou keramikou majú svoj symbolický vzťah k sv. Alžbete z Arpádovskeho  rodu. 
- Lechner prešiel od historizmu k secesii. Bol  ovplyvne­ný viedenskou  secesiou (Otto  Wagner, Gaudí)
- Typycké znaky - bohatá dekora­tívnosť, glazovaná keramika.
 
- Adolf  Loos
- Predstavuje protisecesnú vlnu
- rodák z Brna, svetoobčan, konvencie  a normy mu boli cudzie. Vášnivo vystúpil proti secesnej ornamentike  esejou " Ornament a zločin" (1903).
- Bojuje pro­ti  exhibiniocizmu klimtovského  ornamentu, pokladajúc ho za symbol estetickej inflácie, ktorá otravuje  spoločnosť. Hlásal krásu jednoduchosti.
- Koncom 19 stor. žil v Amerike, stadiaľ si priniesol racionalistické využitie moderných materiálov, hladkých čistých línií, plôch, zmysel pre  vecné, účelová  stavby.
- V r. 1910 navrhol vo Viedni, kde sa usadil obchodný dom na  Michalskom námestí (obr. 285) oproti oknám cisárskeho  paláca. Podarilo sa mu  rozhorčiť aj cisára. Dnes  je v Looshause  jeho  malé  múzeum.  Elegantný vstup je zdobený  cennými mramorovými stĺpami. Ž
- il stále v rozpore s konzervatívnym pro­stredím rovnako ako jeho priatelia, expres. skladateľ Arnold Schonberg a expres. maliar Oskár Kokoschka. Boj s navyknutým vkusom meštiakov robil  Loosovi radosť.
- V Paríži, kde sa mu dostalo uznania vyprojektoval vilu Tristana Tzaru na Montmartri, v Prahe  vilu Dr. Mullera . Miestnosti sú roz­ličnej veľkosti a výšky, majú rozdielnu úroveň v rámci jedného priestoru. Z jednej izby možno vidieť do druhej. Loos navrhoval aj nábytok a iné doplnky interiérov.
 
- Frank  Lloyd Wright
- najvýznamnejší americký architekt
- prispôsoboval svoje stavby účelu, funkciám a veľmi citlivému prírodnému prostrediu. Svoju  architektúru nazval organickou, čím chcel vyjadriť to, že  stavba má spĺňať požiadavky ako organizmus.
- Staval tzv. prériové domy, dokonale harmonizujúce s prírodou, no i s pocitom slobody, nezávislosti amerických pionierov. Spočiatku používal prírodné materiály, prvý raz železobetón použil na Dome s vodopádom (obr. 286), aby nad vodopádom vykonštruoval veľké vysunuté časti, hladké plochy. Vodopád  je  organickou  súčasťou stavby. Okrem betónu využil i prírodný kameň a drevo.
- Múzeum moderného umenia - kruhová stavba s výbornými svetelnými podmienkami.
- Wright stroj a priemyslovú výrobu začína chápať ako dôležitý jav najmä pre kolektívne bývanie. Pochopil, že treba stavať lacno, no pritom rešpektovať i individualitu.
- Súbežne s Wrightom T. A. Edison rozvíjal pokusy s prefabrikátovymi do­mami. Tento fyzik konštruoval prototyp 2 posch. domu. V r. 1907 stál 1290 dolárov. V jeho továrni z nových syntetických materiálov vyrobili 144 domov ročne. Jeden dom sa vyrobil za 6 hodín, zmontoval za  4 dni. Príklad vzácneho spojenia vedy, techniky, priemyselnej výroby.
 
- Po VOSR v Sovietskom zväze vzniká konštruktivizmus - silne ovplyvnil hnutie modernej  architektúry v celej Európe. Vznikli vynikajúce návrhy, technicky priebojné, odvážne, no málo sa z nich realizovalo.
- Tatlin navrhol pamätník III. Internacionály v Moskve, vysoký 400 m v r.1920. Konštrukcia vo forme špirály, symbol dialektického špirálovitého vývoja, obsahuje 3 otáčajúce sa budovy, zo skla, 2 valce,1 kužeľ. V najväčšej, mala sa otáčať raz za rok, mala byť veľká sála, rôzne siene, v strednej študovne, v najvyššej, otáčajúcej sa raz za deň - oddycho­vé priestory.
- Tatlin  bol predovšetkým maliar, sochár, teoretik, jeho návrh bol čírou vidinou, technicky sa na tú dobu nedal realizovať.
 
- Bauhaus, výtvarno - pedagogický inštitút 1919 vo Wiemare zalo­žil Walter Gropius.
- Hlavným  cieľom bola syntéza výtvarného umenia, maliarstva, sochárstva, architektúry, dizajnu. Sústredili sa na budovu. Stroj pri­jali ako prostriedok dôstojný umelca. Gropius v Dessau, kam sa škola ne­skôr presťahovala vystaval novú budovu Bauhausu - oceľová konštrukcia, veľa skla, ľahkých stav. materiálov, jednoduché línie. Bauhaus požadoval, aby masová strojová produkcia mala najvyššiu estetickú úroveň. Snažil sa prekonať priepasť medzi umelcami a priemyslom, zrušiť hranice medzi voľným a užitým umením.
- Novú výtvarnú estetiku  najdôslednejšie rozpracoval maliar Paul Klee. Veľký dôraz sa kládol na metodiku vyučovania. Teória sa prednášala celkom novým spôsobom, ťažiskom však bola praktická práca s materiálom v školskej dielni. Pokrokovú školu však vďaka Hitlerovi zatvárajú. Až po 2. svet. vojne sa ocenil prínos Bauhausu, jeho metódy sa rozšírili po celom svete.
- Gropius usúdil, že najvhodnejšou formou bývania v meste sú vysoké domy. Umožňujú veľkú hustotu obyvateľstva, no i voľné plochy zelene. Všetky byty obrátené na juh. Pôdorysy bytov podľa funkcie.
- Gropius je jeden zo zakladateľov smeru Funkcionalizmu - 20. r. 20. storočia  Architektúra má vychádzať z funkcií ľudského a spoločenského života. Z Dessau odchádza Groius do ZSSR, potom do Ameriky, kde stavia mra­kodrapy.
- V duchu Bauhausu sa stavala v Bratislave napr. Nová doba – Bedrich Weinwurm (obr. 287), družstevné  domy na námestí SNP - Belluš (obr. 288), kúpalisko Zelená žaba v Trenčianskych  Tepliciach.
 
- Dušan Jurkovič
- Najvýznamnejší slovenský architekt
- narodil sa na Myjave v rodine silných národovcov, z domu si priniesol veľký záujem o ľudové umenie, silné slovanské a slovenské cítenie.
- Na Národopisnej výstave v Prahe (1095) rekonštruoval v "skanzene" gazdovstvo, vo Viedni vydáva 1. národopisnú knihu o slovenskom ľudovom umení.
- Jurkovič využíva prvky ľudovej architektúry, secesné dekoratívne prvky, vplyv angl. reformného hnutia sa prejavuje použitím hrazdených konštruk­cií a usporiadaním priestorov v kompozícii hmôt.
- Jurkovič sa zaoberal problematikou bývania robotníkov - obytné domy, a tiež úpravami historických objektov - rekonštrukcie zámkov a kaštieľov. Najvýraznejšie sa prejavil jeho talent v návrhoch pomníkov a pamätníkov - cintoríny, budované v prírode na základe ľudovej architektúry.
 
- Pustovňe na Radhošti
- Jurkovič dostal objednávku na výstavbu a čiastočnú prestavbu komplexu turistických stavieb. Podľa jeho návrhov sa tu realizovali jednotlivé budovy aj ich vnútorné zariadenie. Bral ohľad aj na účel ale pôsobila na neho okolitá príroda a miestna stavebná tradícia. Kombinoval rôzne prvky ľudového staviteľstva moravského Valašska a Slovenska. Chcel stavby čo najviac začleniť do prostredia.
- Mamenka (obr. 289) je skladbou prvkov prevzatých priamo z konkrétnych ľudových stavieb. Aj tu bral ohľad na účel, za vzor si zobral stavby schopné pojať väčší počet obyvateľov. Táto ubytovňa stojí na svahu na kamennej terase. Členitá strecha a veža nad schodišťom dynamizujú objem v princípe zrubovej stavby. Jednotlivé prvky a detaily sú urobené podľa ľudových vzorov, do najmenších podrobností. Podobne postupoval aj pri navrhovaní interiéru, kde sa v maľbe priestorov a nábytku využívali ľudové vzory.
- Pôdorys jedálne pripomína jednoloďový kostol, v ktorého čele je hlavný vstup. Vstupné priečelie je komponované asymetricky, ale oproti Mamenke je menej dynamické. Je to kombinácia kameňa a zrubovej nadstavby, prevzaté prvky však už transformuje a obohacuje spôsobom, v ktorom cítiť secesiu- motívy použité na rampe vstupného schodišťa, motív labute, rastlín, pružné línie vyrezávaných detailov.
- V tomto duchu pokračoval aj pri ďalších stavbách - Zvonica a Kolkáreň
- K pustovniam sa vrátil ešte aj v neskoršom období, kedy vypracoval projekt veľkej sto posteľovej ubytovne s reštauráciou. Štvorpodlažná stavba je citlivo zasadená do zavlažujúceho terénu. Na rozdiel od ostatných malebných stavieb na pustovniach, táto má formu horského hotela. Malo ísť o kombináciu kameňa v prvých dvoch podlažiach, čiastočne vsadených do svahu a drevnej konštrukcie horných podlaží. Na hornej časti priečelia sa nachádza šindeľ.
 
- Luhačovice (obr. 290)
- Tu Jurkovič projektoval niekoľko stavieb, najmä obytných, napríklad: svoj dom, vily (Chaloupka), Slovenský dom, reštaurácia, mliekáreň, kúpalisko, kúpeľný dom.
- Kúpeľný dom - spoločenské stredisko kúpeľov. Stavba na svah umiestnil tak, aby dominovala kúpeľnému námestiu. Na parapete z kameňa mala stáť konštrukcia z dreva a skla. Priestorové riešenie sa obvíjalo od priestrannej ústrednej dvorany do troch traktov: dva po stranách (spoločenské miestnosti), a tretí dozadu, smerom k svahu (pomocné priestory). Vo fasádach malo dominovať spojenie pilierov a sklenených výplní. Nachádzame tu stretanie prvkov ľudovej tradície so secesnými prvkami a geometrickými prvkami v bohatej farebnosti. V interiéri sa mali uplatniť hlavne drevotrámové stropy a stĺpové konštrukcie.
- Súčasťou celých kúpeľov boli aj pavilóny nad jednotlivými prameňmi navzájom pospájané kolonádou. Pavilóny navrhoval ako ľahké konštrukcie z dreva a korku s rozsiahlym presklením. Nové stavby vždy obmieňali priestorové a formové princípy uplatnené v predošlých projektoch.
 
- Spolkový dom v Skalici (obr. 291)
- Stavebný program jednoposchodovej budovy zahŕňal miestnosti spolkové, obchodné, kultúrne, ale aj byt dr. Pavla Blahu. Bolo treba zohľadniť požiadavky všetkých spolkov a tiež podmienky staveniska vymedzeného úzkou parcelou v radovej zástavbe okolo skalického námestia.
- Priečelie, hoci pôsobí bohato, má jednoduchý základ a výtvarná výzdoba je sústredená len do parapetného pásu prvého poschodia a na rímsu. Aj na priečelí možno nájsť jednotlivé časti stavby a jednotlivé inštitúcie - nápisové tabule, z ktorých každá má odlišnú podobu.
- Sceľujúcim činiteľom je čistá základná plocha steny s jednotnými tvarmi okien, soklový pás so zelenými obkladačkami, rímsa a zelená krytina strechy. Uplatňuje sa tu secesia obohatená o ľudové prvky. V štíte sa nachádza mozaiková výzdoba.
- Pozoruhodné je riešenie dvorany, pomocou drevenej stĺpovej konštrukcie vloženej do vnútra sály, vytvoril akýsi systém roštov. Systém drevených podpier využil aj ako prvok členiaci priestor - v hornej časti použil do vnútra orientované okenné arkiere, ktoré rozptyľujú svetlo prenikajúce zvonku veľkými oknami s výplňou zo sklených tvaroviek.
 
- Mohyla MR Štefánika na Bradle (obr. 292)
- Jurkovič vydal knihu o tomto svojom diele, v ktorej vyjasnil svoje dôvody, prípravy a realizácie tohto diela. Z temena kopca vyrastá kamenná terasa obdĺžnikového pôdorysu so zošikmenými stenami a so schodišťami na kratších stranách. Znej sa dvíha ďalšia terasa, ktorá má zo všetkých strán schodište, v jej rohoch sú umiestnené misy na slávnostný oheň. Uprostred sa týči monument, ktorý tvorí zrezaná stupňovitá pyramída so štyrmi obeliskami a uprostred je masívny kamenný sarkofág. Kvádre majú drsný povrch sú z bieleho spišského travertínu. Pôvodné proporcie stavby mali byť podľa návrhov väčšie, ale autor ich z finančných dôvodov musel prepracovať.
 
- Sanatórium prof. Kocha v Bratislave
- Pri realizácii sa opieral o odborné názory a požiadavky profesora Kochá. Svojho času bola stavba považovaná za najmodernejšie sanatórium v republike. Sanatórium je umiestnené uprostred pokojného zeleného návršia nad centrom mesta. Svojím zalomeným pôdorysom prirastá ku svahu. Na hlavnom priečelí na nachádza presklený arkier, na zadnej strane orientovanej do záhrady sú balkóny, ktoré vyvažujú uzavretosť vonkajšieho priečelia. Záhrada s bazénom bola komponovaná tak, aby po celý rok poskytovala pohľad na zeleň.
- V stavbe dominujú čisté línie, farebnosť tehlových obkladačiek je v súhre so zeleným prostredím. Autor sa zriekol dekoratívnych prvkov ale výtvarnú pôsobivosť podporujú architektonické detaily a písmo začlenené do priečelia. Jurkovič pri utváraní interiérov dával dôraz na detaily a farebné ladenie.
 
- Le Corbusier
- teoretik, architekt, maliar veľmi predstihol dobu.
- „Architektúra je podmienená duchom doby a duch doby vyviera z hĺbky dejín, z poznania prítomnosti a predvídania budúcnosti." Očaril ho Loos. Podnikol veľa študijných ciest.
- V r. 1921 vydáva revue v Paríži  a píše  manifest purizmu.
- V r. 1927 sformuloval  teoretickú a umeleckú podstatu funkcionalizmu. Dom treba pokladať za stroj na bývanie.
- Le Corbusierov dom - stroj je nástrojom,  ktorý môže  človek používať,  ba i ovládnuť a prispôsobiť svojmu spôsobu  života.
- Domy, vily - každý byt je malým domom so záhradou, umiestenou v ľubovoľnej výške nad ulicou.
- 5 bodov novej  architektúry:



1.  Stĺpy – Železobetón umožňuje konštrukciu na stĺpoch. Dom je vo vzdu­chu, ďaleko od zeme,  nevlhne, záhrada sa rozrastá pod domom i na streche.
2.  Záhrady na streche - od zavedenia ústredného kúrenia tradičná strecha stráca opodstatnenie. K zakladaniu striech- terás vedú dôvody, technické, hospodárske,
sentimentálne, komfort. Na piesok sa položia betónové dlaždice,
do širokých medzier sa zaseje tráva, voda má mocnosť presakovať,
rastlinstvo bujní. Terasa má rekreačný účel.
3.  Voľný pôdorys - Pôdorys je otrok nosných múrov. Poschodia nemusia byť rovnaké. Využiť každý cm, usporiť peniaze, v byte posuvné priečky pod­ľa potreby.
4.  Horizontálny oblok - Podstatný, prvok - siahajú i pozdĺž celého priečelia.
5.  Voľné priečelie
- Tieto body uplatnil vo vilách i v činžiaku v Marseille, vo futuristických predstavách žiarivého mesta pre 3 milióny ľudí, pri návrhu na rekonštrukciu centra Paríža (mimoúrovňové riešenie)
- V Indii veľa projektoval domy so slnolamami.
- Pútnickú kaplnku v Ronchamp sprvu odmietol vybudovať, po ďalšom naliehaní vznikol skvost. Celá je dielom architekta i maliara Corbusiera. Každá strana riešená asymetricky,  inak. Na kopci dominuje okoliu. Má niekoľko kazateľní aj zvonka schodište. Hladké steny i oltáre z betónu vyjadrujú vznešenú jednoduchosť. Priame svetlo vytvára atmosféru vrúcnej pokory, velebnosti.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Maturitné témy z umenia



Odporúčame

Spoločenské vedy » Umenie

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.040