Grécke umenie a jeho vývojové obdobia

Spoločenské vedy » Umenie

Autor: sp-prace (12)
Typ práce: Referát
Dátum: 27.03.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 260 slov
Počet zobrazení: 15 257
Tlačení: 574
Uložení: 533

Grécke umenie a jeho vývojové obdobia

-  Najvyšší stupeň vzdelanosti v staroveku dosiahli Gréci a po nich Rimania. Kultúru oboch týchto národov označujeme názvom antická kultúra. Spoločenský systém Grékov, otrokárska spoločensko- ekonomická formácia, mal triedny charakter. Náboženstvo neobmedzovalo vývoj umeleckej tvorby.

V umení sa kládol dôraz na rozumové myslenie, ktoré odpútalo Grékov od kultu mŕtvych. Ich tvorba bola zameraná na pozemský život a jeho radosti. Harmonizovali ducha so zdravým telom, čo sa prejavilo aj v uctievaní nahého a dokonalého ľudského tela. Telesná zdatnosť Grékov sa utužovala zápasmi a hrami. Krásne ľudské telo nieslo znaky atletického tela (u mužov široké ramená, úzky driek, svalnaté stehná).

-  Z najstaršieho obdobia, označovaného ako geometrický štýl (9.- 8. stor. pred n. l.), poznáme len keramiku, zdobenú tzv. meandrami a dipylské vázy z Afriky (obr.35 )

-  Neskôr pribúdajú kresby zvierat, figurálne motívy, v sochárstve drobné plastiky z bronzu, pálenej hliny a zo slonoviny, zobrazujúce nahých bojovníkov. To už sme v období, ktoré nazývame archaickým (7.-6. stor. pred n. l.). Zo stavebných pamiatok je známy Hérin chrám v Olympii, bazilika v Paeste, Artemidin chrám v Efeze (obr.36 ).

-  Po archaickom období nasledovalo obdobie klasickej kultúry (5.-4. stor. pred n. l.), ktoré bolo vyvrcholením otrokárskeho štátu. Zapísalo sa do dejín stavebnými klenotmi, ako sú Akropola v Aténach, divadlo v Epidaure (obr. 37) a ďalšie.

-  Záverečným obdobím kultúry starovekého Grécka bolo grécko-rímske helenistické obdobie (3. stor. - rok 30. pred n. l.), v ktorom sa rozvíjala úžitková architektúra - stoá, gymnasion, agorá, sochári sa venovali výzdobe oltárov, tvorbe súsoší, postáv Venuše a Nike, žánrovým plastikám i karikatúram, kým v oblasti maliarstva vznikali nástenné maľby a mozaiky v Pompejach a v Neapoli.

Architektúra

- Poznáme tri stavebné slohy, ktoré rozlišujeme podľa tvarov stĺpov : dórsky, iónsky, korintský.

Dórsky sloh (obr. 38) - stĺpy nemajú pätku, driek stĺpa je spočiatku úplne hladký, neskôr ozdobený žliabkami - kanelúrami, ktoré sa stretajú v ostrej hrane. Hlavica má tanierovitý tvar, na ktorom leží plochá štvorcová doska. Poseidónov chrám v Paeste, Theseion na Akropole v Aténach.

Iónsky sloh (obr. 39) - stĺp má bohato členenú pätku , je štíhlejší, brázdený kanelúrami, ktoré sú oddelené úzkymi pásikmi. Hlavicu tvorí prstenec- perlovec, na ktorom je doska zdobená vajcovkou a závitnice- volúty obrátené smerom dole. Neskôr boli stĺpy nahradené stojacimi štylizovanými ženskými figúrami- karyatídami. Erechteion- na Akropole v Aténach, Diov oltár v Pergamone.

Korintský sloh (obr. 40) - driek stĺpa sa podobá iónskemu, hlavica má tvar kvetinového koša alebo kalicha, z ktorého vyrastajú akantové listy. Chrám Dia Olympského v Aténach.
 
-  Základnými stavebnými materiálmi boli kameň a mramor, ktoré umožnili rozvoj monumentálneho umenia najmä v chrámovej architektúre. Chrám bol stavaný na nízkom stupňovitom podstavci pravouhlého obdĺžnikového pôdorysu. Priestor chrámu sa delil na hlavnú strednú časť, ktorá bola zasvätená bohu, a na predsieň. Mimoriadnu funkciu mali stĺpy, na ktorých spočíval trojuholníkový štít – tympanon (obr. 41). Chrám bol riešený predovšetkým pre vonkajší efekt a dojem. Vnútorné priestory neboli zdobené, okrem sochy boha. Najvýznamnejšie chrámové stavby sú: Diov chrám v Olympii, Partenón (obr. 42), Teseion (obr. 43), Erechteion (obr. 44).

-  Centrum staviteľského umenia bola Akropola, pôvodne hrad (obr. 45), neskoršie stredisko početných chrámov, divadiel a verejných budov. Grécka architektúra dosiahla vrchol v 5. stor. pred n. l., v období veľkolepej prestavby aténskej Akropoly.

-  Divadlá sa budovali vo voľnej prírode, kde sa okolo vhodnej kotliny dvíhalo stupňovité a oblúkovité riešené hľadisko.

-  Verejnými stavbami boli stĺpové dvorany, ktorých steny boli často zdobené maľbami. Obytné domy boli nesené pomerne jednoducho a stavali sa z 2 tehál.

Sochárstvo

-  Klasické grécke sochárstvo sa sústreďovalo na dokonalejšie poznanie a typizovanie foriem ľudskej figúry, jej anatómie.

-  Najstaršie grécke pamiatky jasne prezrádzajú, že sú napodobeninami pamiatok starovekých kultúr, hlavne egyptskej. Egyptská plastika priťahovala gréckych sochárov predovšetkým svojimi monumentálnymi tvarmi. Avšak grécka plastika vychádzala z iných potrieb. Grécke sochárstvo sa vyvíjalo spoločne s gymnastikou a športom na štadiónoch. Tu sa naučili Gréci chápať nahé ľudské telo . Šport bol spätý s náboženstvom, nahota grékov nepohoršovala. Na tomto základe vznikol v gréckom sochárstve typ plastiky nahého mladíka, ktorý sa nazýva ARCHAICKÝ APOLÓN, alebo kúros (obr. 46). S plastikami Apolóna sa stretávame už v 7.storočí pred. n. l. Tieto sochy však neboli jednoduché zobrazenia atlétov. Dokonalosť človeka vyjadrovali Gréci predovšetkým stvárnením celej jeho bytosti.

-  V archaických kúroch nájdeme najvyšší stupeň čistého, cudného zobrazenia ľudskej nahoty. Stojí tu človek, ako ho stvorila príroda, mladý, naplnený radosťou zo života, energiou a silou. Zachovalo sa veľa kúrov líšiacich sa sochárskym poňatím. Na niektorých vystupuje do popredia drsná sila a mocne vyvinuté svalstvo a na iných môžeme badať istú prejemnelosť. Mládenci sú spodobení vždy postojačky, v celej výške. Jednu nohu majú vpredu, v energetickom kroku, ktorý je pokojný, ale pevný. Grécki sochári mali city pre materiál a vedeli využiť mramor a jeho nežné poltóny. Každá časť tela je jemne vymodelovaná a všetky spolu vytvárajú jednotný celok.

-  Popri sochách chlapca - kúros - vznikla v gréckom sochárstve aj dievčenská postava koré (obr. 47). Pri ich tvorbe sa dali grécki sochári viesť iným myšlienkovým postupom ako pri sochách chlapcov. Tí sú obrazom prebudenej sily, dievčatá sú obrazom pôvabu / radosti a veselosti. Sochy zvyčajne zobrazovali dievčatá ako účastníčky rôznych slávností: nesúce dary a pod. Dievčatá sú zahalené v Hasených mäkko splývajúcich šatách. Rúcho vyjadrovalo pohyb figúry, prispievalo k zvýrazneniu jednotlivých tvarov postavy a vnášalo do nej rytmus. Pri sochárskom stvárňovaní dievčat ponechávali grécki majstri voľnejší rozlet svojej fantázii.

-  Grécke sochárstvo dosiahlo vrchol v majstrovskom zobrazení duševného diania. Z množstva sochárskych diel sa zachovalo len málo originálov, väčšinou poznáme len ich kópie, ktoré vznikli v rímskej epoche.
 
MYRÓN - bol majstrom zachytenia ľudského pohybu. Jeho najslávnejšie dielo je známa socha Diskobolos (obr. 48) - vrhač disku zachytený presne v momente keď ide vrhnúť disk.

POLYKLEITOS - hlavným znakom jeho diel je pokoj a krása dokonale harmonicky vypestovaného ľudského tela. Jeho najznámejšie diela sú: Doryforos (obr. 49) - nosič kópie, Diadumenos (obr. 50) - mladík zaväzujúci si stužku na hlave.

FEIDIAS - pokladaný za najväčšieho antického sochára. Viedol výzdobu najkrajšieho gréckeho chrámu – Pathenónu - a celej Akropoly. Vytvoril sochy Atény Parthenos, ktorá stála v celle Parthenónu, druhá socha Atény od Feidia stála voľne medzi Erechteionom a Propylajami. Socha Atény Parthenos bola zo zlata a slonoviny, podobne ako jeho ďalšia socha Dia Olympského (obr. 51) v chráme v Olympii. Tá patrila medzi sedem divov sveta. Od Feidia sa nezachovala žiadna socha.

PRAXITELES - vedel majstrovsky zachytiť rozličné duševné stavy, zmyselnú krásu ľudského tela a krásu mladosti. Jeho najznámejšie diela sú Hermes s malým Dionýzom (obr. 52) a Afrodita Knidská (obr. 53) - prvý ženský akt v gréckom sochárstve. Je považovaná za jeden z najkrajších ženských sochárskych aktov.

SKOPAS - zúčastnil sa na výzdobe mauzólea v Halikarnase s reliéfom zobrazujúcim boj Grékov s Amazonkami. Socha Mausóla s manželkou na štvorzáprahu, ktorá je umiestnená navrchu sa pripisuje BRYAXIDOVI.

LYSSIPOS - bol dvorný sochár Alexandra Veľkého. Najznámejšie jeho práce sú Apoxynemos -socha mladého atléta, ktorý si bronzovým škrabátkom odstraňuje z tela olej a prach. Vytvoril aj niekoľko podobizní Alexandra Veľkého.

Helénistické obdobie 

-  V sochárstve sa prejavuje realistické spracovanie témy, čo sa využíva hlavne v portrétoch významných osobností. V tvorbe súsoší sa prejavuje silná emocionalita, patetickosť, dramatičnosť prirovnávané neraz k barokovému prejavu.

Niké Samotrácka (obr. 54) - nádherná syntéza pohybu Niké, ktorá sa vznáša na kormu lode a jej šiat, ktoré sa prispôsobujú pohybu a obopínajú jej telo.
Venuša Milétska - vytvorená Praxitelovými žiakmi, ktorí napodobňujú majstrov štýl, postavenie tela je však zložitejšie zbavené Praxitelovej prostoty.

Súsošie Laokoóna (obr. 55) - je dramatické súsošie, zobrazujúce agóniu Laokoóna a jeho dvoch synov. Laokoón si pohneval bohov, pretože varoval Trójanov pred ľsťou s trójskym koňom. Tróji bola súdená porážka, preto musel Laokón zomrieť.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Maturitné témy z umenia



Odporúčame

Spoločenské vedy » Umenie

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.024