Realizmus

Realizmus

– vzniká vo Francúzsku v 40. rokoch 19. stor., o pol storočie neskôr ako literárny realizmus

– realizmus hlása, že úlohou umenia je čerpať námety zo skutočného života a zobrazovať ich bez štylizácie, idealizovania a sentimentality

– prvoradé bolo zobrazovanie pravdy

– hlavným predmetom umeleckého diela bol život

– maliarov fascinovala fotografia – nový zobrazovací prostriedok. Prvá fotografia Joseph N. Niepce – Pohľad z okna – pohľad z autorovej pracovne, ktorý exponoval 8 hodín

– predzvesťou realizmu bol Constablov obraz Voz na seno

Barbizonská škola

– Camiile Corot sa spolu s niekoľkými maliarmi odsťahovali do dediny Barbizon, kde maľovali vo voľnej prírode

– vzniká tzv. plenérová maľba, ktorá sa neskôr stala východiskom impresionizmu. Ku vzniku plenérovej maľby dopomohli nové farby v zinkových tubách, ktoré si maliari mohli nosiť so sebou

– Camiile Corot, Théodore Rouseau, Charles Francoise Daubigny – základom ich maľby je svetlo a nálada vyvolaná pôsobením svetla.

– Maliari sa snažili zachytiť tvary, ktoré sa rozkladajú a rozplývajú pôsobením svetla. Vzduch je hebký závoj a svetlo napína priestor obrazu – toto pripravilo cestu impresionizmu

– Jean Francois Millet

– sociálne témy

– Zberačky klasov (obr. 196)

– ženy ponorené do mäkkého ružového svetla, ktoré dodáva scéne slávnostnú atmosféru. Na sedliakov sa pozerá ako na súčasť prírody, dedinská práca je zobrazená s harmóniou a krásou.

– Gustave Courbet

– vrchol realistickej maľby

– bol maliar samouk, svoje vnímanie umenia formuloval „Maľujem iba to, čo vidím, takže nemaľujem anjelov, lebo anjela som ešte nikdy nevidel"

– vyvolával odmietavú kritiku konvenčnej verejnosti

– Triedičky obilia, Dobrý deň pán Courbet (obr. 197)

– Maliarov ateliér (obr. 198)

– tri skupiny – v strede je sám maliar. V pravo sú jeho priatelia a v ľavo tí, ktorých nazval „hľadiaci do tváre smrti". Nielen jeho nepriatelia a veci proti ktorým bojoval, ale aj chudoba a vydedenci života.

– stred – na stojane je veľká krajina predstavujúca maliarov rodný kraj. Pred stojanom je maliar a žena vedľa predstavuje nahú pravdu – vyjadruje maliarove úsilie maľovať realistické obrazy. Malý chlapec pred plátnom je naivný a nevzdelaný.

– Coubert dáva prednosť nepredstieranej úprimnosti nadšeného detského pohľadu pred falošnými hodnotami odborného názoru.

– druhý malý chlapec vpravo kľačí a kreslí, zaznamenáva to čo vidí – symbol nastupujúceho realizmu

– pravá strana – ľudia, ktorí sa pozitívne stavajú k maliarovmu dielu. Postava Baudelaira s knihou

– ľavá strana – číňan, žid, írka, robotník a pytliak.

– v popredí je postava oblečená do poľovníckych šiat – Napoleon III.

– ukrižovaná postava – modelová figúra v životnej veľkosti,model symbolizuje akademické umenie, ktoré Courbet odmietal

– klobúk, gitara, plášť a dýka – romantické symboly, Courbet ich odmietal

– Honore Paumier

– uverejňoval v časopisoch ostré politické karikatúry, maľoval život chudoby a úbožiakov, maľuje svoj hnev vyvolaný nespravodlivosťou sveta

– Práčka, Dráma

– Francoise Rude

– Francúzsky sochár, vychádzal z klasicizmu

– patril medzi sochárov, ktorým bola zverená výzdoba Triumfálneho oblúka na námestí Étoile – tu vytvoril reliéf Odchod dobrovoľníkov, nazývaný Marseillaisa