Slovenské umenie 20. storočia

Slovenské umenie 20. storočia

Moderné slovenské umenie

– Začína až po vzniku Československej republiky. Nepodarí sa síce založiť akadémiu výtvarných umení, ani časopis venovaný výlučne umeniu, ale vz­nikajú spolky, kde sa kladú základy slovenskej histórie umenia a výtvarnej kri­tiky. Programovou úlohou sa stáva hľadanie svojského slovenského výrazu. Umel­ci, napĺňajúci tento program študujú zväčša v Prahe, kde nadväzujú kontakt s avantgardným umením a súčasne si ujasňujú i spojitosť spoločenskej a umeleckej avantgardy.

– Maliari putujú po Slovensku a hľadajú inšpiráciu pre svoje diela v tvaroch a náladách slovenskej krajiny i v bohatstve fol­klóru a ľudového umenia.

– Gustáv Mallý

– Zakladateľ slovenského, moderného maliarstva

– Bol zdatným organizátorom početných výstav, založil 1. sú­kromnú maliarsku školu

– od realizmu prešiel k impresionizmu

– motivicky čerpá zo života slovenskej dediny, uchvacuje ho pohyb, ruch, trblietanie, a to aj tam, kde sa vecí nehýbu. Sliedi po zmenách svetla a farieb, pociťuje ich chvenie

– Príznačné pre jeho tvorbu je šrafova­nie štetcom, snaží sa vyjadrovať hru svetla v jemných polotieňoch

– Svadba na dedine, Veselica na dedine, Pastierka (obr. 293)

– V 30. rokoch Fulla a Galanda vydávajú Súkromné listy, ktoré sa stali manifestom moderného umenia. Vyhlásili, že nechcú maľovať ľúbezné krajiny v jemných a sladkých farbách, ale chcú stvárňo­vať svoje sny, seba. Obaja pôsobili na bratislavskej Škole umeleckých remesiel, založenej na princípoch Bauhausu.

– Ľudo Fulla

– maliar i grafik

– Čerpá z ľudového umenia nie­len motivicky, ale i duchovne – ornamentálne prvky a teplé, žiarivé farby

– Tvorivo nadviazal na dekoratívnu funkciu a ornamentálnu tvorbu ľudového umenia. Tento základ obohatil o nové prvky, vy­chádzajúce z dôvernej znalosti európskeho umenia a avantgardy. Vplýva­la naň pravoslávna ikonografia a Chagall.

– Fulla bol majstrom knižnej ilustrácie (obr. 294) najmä pre deti – Varila myšička kasičku, Slovenské rozprávky a kolorovanej grafiky

– Mama (obr. 295), Slovenská nevesta (obr. 296), Já­nošík na koni (obr. 297), Jánošíkov posledný tanec (obr. 298), Madona v červenom (obr. 299)

– Obraz Pieseň a práca (obr. 300)

– bol odmenený zlatou medailou na Svetovej výstave v Paríži

– je symbiózou práce a oddychu slovenského ľudu.

– Inšpirácia Chagallom, kubizmom, surrealizmom

– Obraz je rozdelený do 3 častí – ťažká práca na poli, zbieranie odrody a oddych po práci a spievanie piesní

– Mikuláš Galanda

– Protipólom Ľ. Fullu

– Priateľstvo Fullu s Galandom sa priebehom času stalo priam legendárnym. Pozoruhodným činom bolo vydávanie Súkromných listov Fullu a Galandu – jedinečného výtvarného manifestu v našom umení. Upozornil kultúrnu verejnosť na zvláštnu maliarsku dvojicu, o ktorej sa hovorilo s podobným úsmeškom ako o siamských dvojičkách. Umelecký manifest pripravoval pôdu pre pochopenie prúdov svetovej moderny.

– Galanda túžil po vyrovnanom, spokojnom a umelecky plodnom živote ďaleko od ruchu mesta, v tichom, odľahlom kúte Slovenska.

– Kým Fulla je vášnivý kolorista, Galandovou doménou je kultivovaná línia a kresba.Bol názoru, že slovenská maľba má byť duchom slovenská. Namaľovaný slovenský folklór nie je ešte slovenský obraz.

– amputácia nohy v ňom vyvolala duševný otras, zostala mu trvalá črta melanchólie a hĺbavosti

– diela najtrvalejšej hodnoty vytvoril v kresbe a grafike, pretože ich komorný ráz najlepšie vyhovoval subtílnemu, intímnemu, lyrickému charakteru umelca.

– Okrem motívu robotníkov a prostých ľudí z ulice je častým námetom hlavne postava ženy – matky, alebo námet chudobnej mestskej rodiny, ale i motív harlekýna, ktorého kreslil farebnými ceruzkami v radostných tónoch.

– Sústreďuje sa na 3 témy:
1. Duchovné zameranie a vysoká kultúra umožňovali Galandovi zaoberať sa témou ženského princípu od erotiky, cez materstvo až po zjav duchovnej ženy. Objavujú sa ženy – ráno prebúdzajúce, češúce či na pláži, s dieťaťom v náručí, no i milenci. Dôraz kladie na nežnosť, lyrickosť a jemnú zmyslovosť. Ako vyšší princíp ženy, ako dušu všetkého živého, zobrazuje madonu.
2. V protiklade k ženskej téme vystupuje u Galandu spracovanie mužského princípu -symbolizovaného drevorubačmi a zbojníkmi. Predstavujú zmenu tvaru i farebného vyznenia – ružové tóny vystriedala studená stupnica modrých, modrošedých a zelených tónov, pôsobiacich dramatickým podtextom. Jemnosť a plynulosť línie nahradila hranatosť a tvarová abstrakcia. Slovenské prostredie charakterizuje ako „melancholické, spevné a trochu hranaté".
3. Venuje sa taktiež aj sociálnemu žánru hľadajúc výstižnú tvarovú skratku pre vyjadrenie témy (Pijan, Chudobná rodina).

– ilustrácie k Dobšinského Prostonárodným slovenským povestiam – povesti vychádzali v zošitovom vydaní. Vynikal tu jeho nevšedný zmysel pre charakteristiku postáv – pôsobia ľudovosťou, skromnosťou, akoby ešte neškoleného, prirodzeného talentu.

– graficky upravil a vyzdobil 1. číslo časopisu DAV, poznačil ho dobovým avantgardným cítením a navrhol jeho obálku.

– Tvorí aj grafický cyklus Láska v meste. Mestské motívy charakteristické pre bežný život veľkomesta stvárňuje na výtvarne a formálne vysokej úrovni využívajúc kontrast plôch a štylizáciu tvaru a línie.

– Smutní zbojníci, Ružová Madona (obr. 301), Matkino objatie (obr. 302), Gajdoš (obr. 303), Dve ženy (obr. 304)

– Martin Benka

– pochádza síce zo Záhoria, ale by­tostne prilnul najmä k Liptovu, rázovitej prírode

– ostré kontúry, sýte, zemité far­by a výtvarná skratka vytvárajú spolu s námetom dojem monumentality.

– slávne sú ilustrácie najmä slovenských rozprávok

– Na liptovských holiach (obr. 305), Drevorubači pod Salatínom (obr. 306), S batohmi, Zo žatvy

– Miloš Bazovský

– vplýval naň impresionizmus, neskôr expresionizmus so svojou baladičnosťou

– putuje stredným Slovenskom, hľadajúc svojrázne motívy

– učarila mu najmä Detva, horehronie a liptovské zákutia, hľadá "dušu motívu"

– Vidiecke námety majú baladickú atmosféru. Nadsadzuje, deformuje, umoc­ňuje, aby dosiahol vzruch, rytmus a dynamiku kompozície a zároveň vyjadril spevnosť, silu, zaostalosť, poverčivosť a iné vlastnosti slovenského vidieckeho života.

– Detvianska melódia (obr. 307), Porada (obr. 308), Rozhovor (obr. 309), Ahasver (obr. 310), Samota (obr. 311), Horúci deň, Pri ohníku

– Janko Alexy

– vytvoril expresívne kompozície Jánošíkov, neskôr sa stáva majstrom pastelu

– diela majú i lyrický prízvuk, akoby sa započúval do ľudovej piesne, povesti či porekadla. Sú krehké, snivé a bás­nické.

– Neskôr sa venuje mestským motívom, maľuje zákutia Bra­tislavy, obľubuje i historické motívy.

– spisovateľ – prozaik, organizátor umeleckého života

– Lúžnianska madona (obr. 312), Odpo­činok, Baby

– Jozef Kollár

– žil v Banskej Štiavnici, kde vytvoril množstvo obrazov stvárňujúcich toto slávne historické mesto a jeho ča­rokrásne okolie.

– Imro Weiner Kráľ

– Študoval v Budapešti, Prahe, Nemecku a v Paríži, kde sa zapojil i do protifašistického odboja. Bol bu­ričom proti starým konvenciám, spočiatku ironizoval malomeštiacke maniere – prázdnu okázalosť, namyslenosť, hlúpu zvedavosť, klebetníctvo.

– Svet svojich obrazov spriada z výtvarných metafor raz ironických, poetických, nežných, inokedy drsných.

– vplý­val naň Chagall a surrealizmus – ktorému dal slovenský rozmer.

– V kom­pozične náročných dielach dáva do vzájomných vzťahov osoby, veci a krajiny, ich obrazovou montážou sa v nich odhaľujú nové súvislosti a u diváka bohaté asociácie. Silné sociálne cítenie striedal s poetic­kými výjavmi.

– Okno (obr. 313), Sen pltníka (obr. 314), Búrka (obr. 315), Židovská ulica (obr. 316), Maríková, Guernica, Vojna, grafický cyklus Bratislava,

– Cyprián Majerník

– S obľubou siahal po cirkusových motívoch, mal zmysel pre iróniu.

– Uvedomuje si nevyhnutnú smrť, blížia­cu sa hrozbu vojny, fašizmu, jeho paleta sa stáva čoraz zemitejšou

– najčastejšími motívmi sú Don Quichote (obr. 317), prenasledovaní ľudia na úteku, kone symbolizujúce protest, odchod a unikanie do nenávratná

– Dve postavy z albumu (obr. 318)

– Ján Mudroch

– bol spočiatku ovplyvnený impresio­nizmom, neskôr Goyom

– Témy – žena matka, zátišia, kytice (obr. 319).

– Zavraždený básnik, Žena v čiernom (obr. 320)

Slovenská grafika

– Pre slovenské umenie je charakteristický sociálno-baladický tón, a ten sa najzreteľnejšie prejavil v grafike

– Koloman Sokol

– najvýznamnejší sociálny grafik

– Vplýval naň Gogh a nemecký expresionizmus

– Sokolov rozsiahly výtvarný program vychádzal z jeho silnej vnútornej energie, ktorú venoval tej najbiednejšej vrstve – utláčaným a poníženým. Vášnivo protestuje proti neľudskosti a hrôzam vojny, proti nespravodlivosti a krivdám.

– nikdy nebol idealistom, ale realistom vo všetkých podobách.

– Koloman Sokol sa nikdy nenechal vtesnať do dobových, umeleckých či názorových klišé.

– Nijaký iný motív sa v jeho tvorbe neobjavoval tak často, ako jeho láska Mexiko. Sokol vždy hľadal svoju vlastnú pravdu. Značne sa uzatváral do seba a opovrhoval oficiálnym uznaním.

– Téma osamelého či odsúdeného človeka je jedným z najdominantnejších motívov v jeho tvorbe – kresba V žalári

– Často spracúva mytologické témy – Kentaur, Bitka, Zápas.

– Otázka života a smrti je vyjadrená v jednej z jeho naj sugestívnej ši ch kresieb – Daj,aby bol čas na odchod sladký.

– Pre Ahasver a Autoportrét je charakteristický prenikavý sugestívny pohľad priamo na diváka, na rozdiel od diel s témami prostitútok, kde je pohľad odvrátený iným smerom.

– Venoval sa predovšetkým realistickým figurálnym štúdiám – Štúdia ženskej hlavy, Štúdiašportovca, ktoré svedčia o autorovej znalosti anatómie.

– Sediaci akt, Dve ženy, Obor so zajačikom, Prometeus, Výjav z koncentráku (obr. 321)

– Revolúcia (obr. 322)

– nekonkretizácia prostredia, dôraz položený na dynamické spracovanie figúr.

– Absenciu konkrétneho priestoru nahradzuje symbolikou, napr. ostnatý drôt, akcentu napomáha situovaním tmavých figúr na svetlom pozadí a kladie dôraz na expresívny výraz.

– V ohni

– v drevoryte je ústredná postava zobrazená s expresívnymi črtami. Prehlbuje tu bezprostrednú údernosť, výkrik dominantnej postavy je priamou konfrontáciou medzi autorom a vnímateľom jeho diela.

– Motív ľudskej biedy sa začína objavovať v jeho dielach v rôznych formách, evidentný je autorov spolusúcit s trpiacimi.

– Rodina (obr. 323)

– drevoryt, v ktorom uprednostňuje ešte zobrazovanie typov, nie typizáciu postáv. Z každého detailu vyžaruje beznádejná chudoba, v tvárach sa odráža prázdnota a smútok.

– Odsúdená

– vyjadruje motív prostitútky odsúdenej ísť s kýmkoľvek za pohár lacného alkoholu.

– Hladný (obr. 324)

– inšpirovaný zážitkom z detstva, keď sa kočiši jeho strýka bili o jedlo.

– Pastierka (obr. 325)

– tento drevoryt sa vymyká svojou témou – dedinským námetom.

– Stará zhrbená žena s vpadnutými očami Lédou a labuťou – krásou a ošklivosťou.

– Vysílený

– Lept zobrazuje ležiaceho muža ako sa z posledných síl zúfalo pridržiava kolika trčiaceho zo zeme. Siaha tu ku krajnému momentu medzi životom a smrťou

– Ahasver – Portrét Žida (obr. 326)

– v tomto drevoryte sa mu podarilo zachytiť históriu národa premietnutú do tváre jedného muža s pohľadom ukrývajúcim v sebe niekoľkotisícročnú strastiplnú cestu. Je to portrét, ktorý mohol vytvoriť len autor schopný preniesť sa nad obmedzenie času a ponoriť sa v hlbokom rozrušení do utrpenia iných.

– Traja králi (obr. 327)

– zobrazená nádej i očakávanie so strachom, prosba i výkrik zároveň

– Pltník (obr. 328)

– Prihrbený a bosý, s pohľadom upreným na rieku, nie je v ňom nič patetické.

– Pád

– temne, precízne modelovaný motív koňa v poslednom smrteľnom kŕči alebo motív neustálych ľudských zápasov. Motív koňa sa v jeho diele často opakuje.

– Vincent Hložník

– Vplývali naň Picasso, Matisse, El Greco, Daumier a obdivoval Sokola.

– Vie dokonale kresliť, zaoberá sa grafikou, ilustráciami, je autorom olejov, gvašov a pastelov.

– Zameriava sa na sociálne témy, protestuje proti bezpráviu.

– spočiatku sa sústreďoval na prostredie nočných podnikov, mestských výjavov, cirkusov, oslavu matky.

– Jeho obrazy vyrastajú z expresívneho základu, tvar sú postupne zvnútorňoval. Jeho obrazy prinášajú etický pátos

– Útek do Egypta (obr. 329), Harlekýn (obr. 330)

– Albín Brunovský

– V dielach je cítiť virtuozita grafického prejavu, filozofická hĺbka, morálne posolstvo

– Preslávil sa i maľbami na drevo, v ktorých dosahuje imaginatívnosť.

– Vinikajúci ilustrátor – Zelená kniha rozprávok (obr. 331)

– Karol Ondreička

– Venuje sa knižnej ilustrácii

– Jeho grafika má filozofický podtext vyjadrený snovými výziami