Rímske umenie

Spoločenské vedy » Umenie

Autor: sp-prace (12)
Typ práce: Referát
Dátum: 29.04.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 050 slov
Počet zobrazení: 10 612
Tlačení: 439
Uložení: 476

Rímske umenie

- Rozdeľujeme ho na etapy:  Etruské obdobie
Republika

Cisárske obdobie
 
- Rimania boli triezvi a racionálni, z dobitých území privážali otrokov od ktorých sa učili, a predmety, ktoré sa učili využívať. Veľmi dobre prijímali nové poznatky a osvojovali si ich.
- Najväčší rozmach Rímskej ríše bol v období cisárstva. Rímska ríša mala 90 mil. ľudí rôznych kultúr a náboženského vyznania.

Maliarstvo

- uplatňovalo sa v spojení s architektúrou
- používali nástenné fresky a mozaiky, veľmi pekné sa zachovali v Pompejách - Výbuch Vezuvu
- námety čerpali z gréckej mytológie, ale používali aj zátišia, ktorými dokázali vyvolať dojem predlženého vnútorného priestoru - Iluzionizmus

Architektúra

- Architektúra zaberá dôležité miesto v propagandistickom programe rímskeho cisárstva. Július Caesar začal prestavovať Rím na dôstojné hlavné mesto svetovej ríše , pokračoval jeho nástupca Augustus , ktorý sa chválil, že našiel Rím z tehál a zanechal ho z mramoru. Stavby rímskeho typu sa stavali v celej ríši - fóra a baziliky , víťazné oblúky , divadlá a amfiteátre . Komplexy budov sa plánovali veľkoryso a použitie liateho muriva s tehlovými stenami dodal rímskym stavbám vonkoncom odlišný charakter .
- Za vlády cisárov fláviovskej dynastie sa uskutočnil ďalší ambiciózny program prestavby Ríma: stavba cisárskeho paláca na Palatine, nových kúpeľov, cisárskych fór, chrámov a iných verejných budov. Najslávnejšou pamiatkou éry cisára Flávia je rímske KOLOSEUM , najmohutnejší rímsky amfiteáter je jeden z najlepších príkladov rímskej stavebnej techniky .
 
- Architektúra bola dominantným umením - stavali z tehál a mramoru, poznali betón, často využívali oblúk - to všetko im umožňovalo stavať monumentálne stavby.
- Mestá mali pravouhlý plán ulíc, dláždené chodníky, na cestách, ktoré spájali celú Rímsku ríšu, používali dopravné značky
- Stĺpy mali dekoratívnu funkciu. Prebrali všetky tri typy gréckych stĺpov a pridali k nim kompozitný (obr. 56), t.j. spojenie iónskych volút a korintských kvetov.
- Baziliky (obr. 57) boli verejné budovy (súdy a tržnice). Bola to rozsiahla obdĺžniková budova, rozdelená stĺpmi na tri až päť častí. Na Fore Románe sa zachovali zvyšky bazilík.
- Thermy boli verejné kúpele s teplou vodou. Mali monumentálne rozmery, slúžili pre zábavu a spoločenské vyžitie, boli tu čitárne, knihovne aj divadlo. Dlážky boli vykurované horúcim vzduchom. Najznámejšie sú Caracallove a Hadrianove thermy .
- Divadlá boli samostatné stavby, mali polkruhovité hľadisko a obdĺžnikové javisko.
- Cirkusy boli miesta pre šport, pre preteky s vozmi ťahanými koňmi, najznámejší je Cirkus Maximus v Ríme.
- Paláce - reprezentačné domy bohatých Rimanov mali stĺpové dvory, záhrady s fontánami a steny pokryté farebnými freskami, mali oblúky a klenby určené pre sochy, miesto rímskych palácov – Palatinum
- Víťazné oblúky (obr. 58) sa stavali na oslavu panovníka, boli symbolom neobmedzenej moci a slávy, najznámejšie: Titov, Traianov, Konštantínov
- Víťazné stĺpy mali podobnú funkciu ako oblúk, najznámejší Traianov stĺp (obr. 59) - ilustrovaná kronika cisárskych vojnových výprav, epický reliéf - keby sa vyrovnal mal by dĺžku 200 m, je na ňom znázornených 2500 postáv, má 42,20 m, postavený je na Traianovom fóre (obr. 60)
- Obytný dom - v Ríme boli aj 5 poschodové domy, nižšie poschodia mali vodu, ktorá sa do miest privádzala cez akvadukty (obr. 61), ohromné stavby, s klenbami, najlepšie zachovaný v Segovii
- Amfiteátre slúžili ku gladiátorským hrám a bojom so šelmami. Najznámejší je amfiteáter Flaviovcov, nazývaný Koloseum v Ríme.
 
- Koloseum  (obr. 62)
- S výstavbou Kolosea, sa začalo v r. 72 za cisára Vespasiána na mieste bývalého Neronovho umelého jazera . Dielo dokončil v r. 80 Vespasiánov syn , cisár Titus ktorý pri tejto príležitosti usporiadal oslavy trvajúce 100 dní .
- Amfiteáter mal kapacitu až 50 000 divákov, ktorí sem chodili na povestné hry, väčšinou kruté, vyvolávajúce však obrovské nadšenie. V predstavení mohli Rimania zhliadnuť súboje gladiátorov, štvanice na divoké šelmy, pozemné boje a námorné bitky, ktoré sa odohrávali v aréne napustenej vodou. Priestory Kolosea sa stali i svedkom utrpenia prvých kresťanov. Odhaduje sa, že len pri hrách tu prišlo o život okolo pol milióna ľudí.
- Rimania pri budovaní tohto diela využili všetky svoje technické vedomosti, preukázali tak neuveriteľnú vynaliezavosť, napr. : diváci boli pred slnkom chránení dômyselným systémom plátených striech - tzv . veláriom ,ktorého stopy môžeme v stenách amfiteátra pozorovať dodnes.
- Koloseum sa skladalo zo štyroch podlaží : tri s arkádami ozdobenými iónskymi, dórskymi a korintskými polostĺpmi . V oblúkoch stáli sochy cisárov, bohov a hrdinov . Štvrté najvyššie poschodie s kolonádou bolo obrátené do hľadiska a bolo presvetlené oknami.
- Do hľadiska sa vchádzalo cez spodné ochozy , do vyšších podlaží viedli schodištia . Každý spoločenský stav mal prísne vyhradené priestory. Dole sedával cisár , pre obyčajný ľud a ženy bolo vyhradené posledné poschodie . Pod javiskom bol mohutný systém chodieb a dômyselný rozvod vody . Z podzemných priestorov viedli dve brány: jednej sa hovorilo brána života , druhou prichádzali gladiátory a šelmy, tadiaľto odvážali do hromadných hrobov mŕtvoly zápasníkov .
- V okolí Kolosea sa nachádzalo päť gladiátorských škôl. Na prelome 3.a 4. storočia cisár Honorius kruté hry zakázal a tým Koloseum stratilo svoj význam.
- Celá stavba je dlhá 188 m , široká 156 rn a vysoká 48,5 m . Obvod meria 527 m .Obklady z bieleho mramoru boli rozobraté v priebehu storočí a o ich existencii dnes svedčia len diery v stene . Koloseum sa stalo zdrojom stavebného materiálu pre nové rímske paláce a kostoly. Mramorové obklady sa pálili na vápno . Demolácia bola zakázaná až v 18. storočí.
 
- Pantheon (obr. 63)
- Pantheon (chrám všetkých bohov), patril dlho medzi najviac obdivované rímske stavby, má súvislú históriu od klasickej antiky a doposiaľ sa používa ako kresťanský chrám, je jedným z najvýznamnejších a najzachovalejších antických chrámov na svete. Nechal ho postaviť zať cisára Augusta konzul Agripa v r. 27 p.n.l. na počesť všetkých bohov. Súčasná podoba pochádza z rokov 118-125, keď cisár Hadrián dal chrám, značne poškodený požiarom, obnoviť. V r. 609 pápež Bonifác IV. zasvetil chrám kresťanskému kultu Panny a všetkých sv. mučenníkov a len vďaka tomu sa Pantheon dochoval až dodnes.

- Kruhová stavba má takú istú výšku ako šírku a to 43.3 m , pričom polovica pripadá na kupolu. Zastrešené predchrárnie gréckeho typu je 13 m hlboké. 16-násť žulových stĺpov s korintskými hlavicami pochádzajú z pôvodného chrámu. Bronzová vstupná brána je z 2. stor. Mohutná kupola je najvyššia v Ríme, jej stredový otvor má priemer 9 m - je zhotovená pravdepodobne z vôbec prvého betónu, ktorý bol kedy použitý na stavbe. Z hľadiska stavebnej technológie kostru kupoly tvoria rebrá, ktoré prenášajú váhu na oblúky, v tých častiach valcovej steny, kde nie sú niky. Monumentálny chrámový priestor, umocnený kazetovým stropom, je členený siedmymi veľkými a malými výklenkami kde stavali sochy božstiev.
- V Pantheone boli ukladané pozostatky význačných osobností ako napr. Raffael Santi, architekti Peruzzi a Vignoli, príslušníci talianskeho kráľovského rodu Victor Emanuell 2., Umberto 1 a jeho manželka Margherita .
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Umenie

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

0.024