Filmové umenie

Filmové umenie

– Objavenie kinematografie a prvé verejné premietanie r.1895 v parížskom Grand Café, bratmi Lumierovcami (Louis a Auguste), znamenalo zrod nového umenia – Spojili premietač s kamerou. 1. film Vlak prichádzajúci na stanicu

– Vznik filmu súvisel s ľudskou potrebou zaznamenať pohyb. Film odráža a spoluvytvára skutočnosť. Nesie v sebe syntetizujúce prvky klasických umení – výtvarné umenie, divadlo, hudba, literatúra... Film je kolektívnym umením.

Druhy filmov na základe použitých metód:

1.) Hraný film

– Charakteristický znak – umelecká štylizácia deja hercami

– Námet – literárna predloha, realita, predstavy

– Žánrové delenie – tragédia, dráma, komédia

– Tematické delenie – vojnový, historický, psychologický, sociálny, kriminálny, dobrodružný, životopisný,...

2.) Dokumentárny film

– Charakteristický znak – verná reprodukcia skutočnosti

– Typy:

a) reportážny – sníma sa bez prípravy v bezprostrednej realite

b) upravený – s predchádzajúcou prípravou, zostrihaný

3.) Animovaný film

– Charakteristický znak – pohyb sa netvorí pred kamerou, vytvára sa ilúzia pohybu, prevláda výtvarná stránka

– Typy:

a) kreslený

b) bábkový

Výrazové prostriedky filmu:

– Scenár (písomná forma predstavy o filme)

– Kamera (kameraman je autorom obrazu a zodpovedá za fotograficko – výtvarnú stránku filmu)

– Reč

– Obraz

– Kamera

– Strih

– Striedanie veľkosti záberu:

1. veľký celok (napr. pohľad na krajinu)

2. celok (jazero v nej) .

3. polocelok (čln)

4. americký plán (veslujúci človek)

5. polodetail (pohyb celých rúk pri veslovaní)

6. veľký detail (záber na prsty)

– Najznámejšie festivaly : Benátky, Cannes, Karlove Vary, Locarno, Moskva, San Sebastian, U.S.A

Začiatky filmu

– začiatkom 20. storočia vznikajú kiná s príťažlivými názvami a reklamami

– Edison

– už rok pred Lumierovcami objavil kinematograf s premietaním pre jedného diváka

– film Kýchanie Freda Otta (trval 2 minúty)

– G. Mélies

– pokračovateľ Lumierovcov

– vnáša do filmu filmové triky – film Cesta na mesiac

Nemý film (20te roky)

– Hlavným výrazovým prostriedkom sa stal pohyb, detaily tváre a očí, herec nemého filmu bol majstrom mimického a gestického vyjadrenia

– súčasťou premietania bol hudobný doprovod (hra na klavír a gramofón)

– nemecký expresionistický film bol založený na práci so svetlom, ktorým dosahovali dejové napätie

– D. W. Griffith

– americký filmový režisér

– dal základy svetovej kinematografií, je objaviteľ detailu, osvetlenia, uhla záberu a paralelnej montáže

– vytvoril tým hercov (napr. Mary Pickfordová)

– Intolerancia – ide o štyri príbehy z ľudských dejín o neznášanlivosti

– Mack Sennett

– americký filmový režisér a herec

– priekopník filmovej grotesky, zakladateľ komediálneho hereckého súboru, v ktorom začínal aj Ch. Chaplin

– Charlie Chaplin

– americký herec, režisér a scenárista

– Laurel a Hardi, Diktátor (paródia na Hitlera)

– Sergej Ejzenštejn

– priekopník ruského nemého filmu

– inšpiroval sa D. W. Griffithom

– Krížnik Potemkin (strihová virtuozita na umocnenie deja)

– Vsevolod Pudovkin

– pokračovateľ Ejzenštejna, predstaviteľ tzv. psychologického prúdu

– objaviteľ vertikálnej montáže (vytvoril tak nové emocionálne podnety pri vnímaní deja)

– Matka (predloha M. Gorkij)

– Louis Bunuel

– španielsky režisér, stúpenec surrealizmu

– spolupracoval so S. Dalím na filme Andalúzsky pes

– po 1. sv. vojne sa stáva pojmom vo svete filmu Hollywood

Zvukový film (30te roky)

– vynález zvuku mení charakter filmov, dialóg sa stal hlavným nositeľom deja

– prvý zvukový film Jazzový spevák bol premietaný v r.1929
Farebný film (40te roky)

– farba prináša nové možnosti experimentovania s filmovým obrazom, zvyšujú sa tvorivé možnosti

Širokouhlý farebný film (50te roky)

– centrum filmu bola Amerika, Hollywood

– westem – Veľká vlaková lúpež (režisér Edwin Porter)

– komédia – Niekto to rád horúce (hl. úloha Marilyn Monroe)

– muzikál – Melódia z Brodway

– horor – Vtáci (režisér A. Hitchcock)

– animačný film – W. Disney

– akčné a scifi filmy

Taliansky Filmový neorealizmus

– 1. etapa

– nová kapitola vo filmových dejinách, vzniká po 2. svetovej vojne

– hľadal sa nový ideál = prostý človek bez ideologických predpojatostí zachytený v svojom autentickom prostredí

– vo filmoch hrajú neoherci, opúšťajú sa filmové ateliéry, točí sa priamo v skutočnom prostredí

– inšpirácia z francúzskej kinematografie (M. Carné, J. Renoir)

– Roberto Rosselini (taliansky režisér)

– Rím, otvorené mesto – dokumentárny film rozšírený o hrané prvky

– Cezare Zavattini (taliansky scenárista)

– všíma si vydedencov, tulákov a ľudí mimo veľkého mesta

– známy je scenár k filmu Zlodeji bicyklov

– Victorio de Sica (taliansky herec a režisér)

– točil filmy ostro sociálne zamerané a žalujúce nerovnosť, filmy s vojnovou tematikou

– réžia filmov Zlodeji bicyklov, Horalka

– 2. etapa

– vzrastá vyznám osobnosti režiséra

– Federico Fellini (taliansky scenárista a režisér)

– uplatňuje fantáziu a sny (na jeho tvorbu nadviazal J Jakubisko )

– za celoživotné dielo získal Oscara

– Cabirine noci, Rím

Česká kinematografia

– Milan Frič

– filmy s Voskovcom a Verichom, Dobrý vojak Švejk (podľa Haškovej literárnej predlohy), Barón Prášil, Cisárov pekár, pekařúv cisár (hl. postava Werich), Jánošík (hl. postava P. Bielik)

– Miloš Forman

– v začiatkoch používal neohercov – Lásky jednej plavovlásky

– v r. 1968 emigroval do U.S.A.

– filmy – Prelet nad kukučím hniezdom (Oscar), Raqtime

– muzikál – Vlasy (začiatky hippies obdobia)
.

– Richman – Starci na chmelu (1.český filmový muzikál)

– Jirí Menzl – Ostro sledované vlaky (Oscar), pečiatka na holom zadku (vo svetovej kinematografii bolo po prvýkrát odhalené pozadie)

– Jan Sverák – Kolja (Oscar)

– Petr Zelenka – Knoflikári

– Vladimír Michálek – Je treba zabiť Sekala

Slovenská kinematografia

– už rok po prvom parížskom premietaní sa v r. 1896 konalo v dnešnom hotely Carlton prvé premietanie dvoch krátkych filmov, r.1905 otvorili v Bratislave prvé stále kino

– r.1921 bratia Siakeľovci – Jánošík (prvý hrany slovensky film, koprodukcia americko – slovenská spolupráca)

– Jánošík

– V novembri 1920 skupina americ­kých Slovákov založila v Chicagu účastinnú spoločnosť Tatra Film Corporation. Spoločnosť plánovala nakrúcať drámy, veselohry, cestopisy a historické deje. Realizovala však iba nemý film Jánošík a potom zanikla. Tento prvý slovenský celovečerný hraný nemý film nakrútili bratia Siakeľovci. Film sa nakrúcal podľa scenára Jozefa Ž. Marušiaka, ktorý vychádzal z romá­nu amerického Slováka Gustáva M. Pestovského Jánošík, kapitán horských chlapcov, jeho búrlivý život a hrozná smrť.

– Základnou líniou filmu je príbeh Já­nošíka ako bojovníka proti feudálnemu a národnému bezpráviu. Jánošík sa pomstí za smrť svojho otca a súčasne ochraňuje poddaných pred feudálnou svojvôľou. Páni sú maďarskej národnos­ti, poddaní Slováci. Hoci bol film situo­vaný do minulosti, jeho autori komento­vali aj nedávnu históriu, reagovali na skúsenosti, ktorými sami museli prechá­dzať na sklonku rakúsko-uhorskej mo­narchie. Príbeh rámcuje bačovo rozprá­vanie Jánošíkovej legendy mestským tu­ristom.

– Spracovanie príbehu nesie znaky amerických romantických a dobrodruž­ných príbehov, v ktorých hrdina víťazí nad zlom. Vznikli dve verzie filmu -pre americké publikum sa príbeh končí happy endom.

– Nakrúcalo sa v reálnych exteriéroch v Blatnici pri Martine a v kaštieli v Štiavnické. Do hlavnej úlohy obsadili v tom čase veľmi populárneho českého herca Theodora Pištéka a do úlohy Hanky martinskú ochotnícku Má­riu Fábryovú.

– V roku 1970 priniesol na Slovensko Ján Závodný takmer celý za­chovaný film, ktorý päťdesiat rokov opatroval v chicagskej garáži a venoval ho Slovenskému filmovému ústavu v Bratislave. V roku 1975 film zrekon­štruoval a hudbou Jozefa Malovca ozvu­čil režisér a filmový historik Ivan Rumanovský. Slovenský (resp. Českoslo­venský) film sa k spracovaniu legendy o Jánošíkovi vrátil ešte dvakrát. V roku 1935 nakrútil príbeh o legendárnom ľu­dovom hrdinovi český režisér Martin Frič v hlavnej úlohe s Paľom Bielikom a v rokoch 1962-1963. rovnakú tému spracoval v dvojdielnom filme Bielik ako režisér.

– r. 1933 Karol Plicka – Po horách, po dolách, Zem spieva (dokumentárny film o slovenskom ľude, ocenený zlatou medailou vo Florencii, išlo o prvé ocenenie slovenského filmu)

– Zem spieva

– Film Zem spieva z roku 1933 tvorí jeden zo zá­kladných kameňov slovenského dokumentárneho filmu. Súčasne je to v poradí druhý slovenský zvukový film.

– Zobrazuje ľudové zvyky, hry, obrady, tance a slávnosti v čase od skorej jari do neskorej jesene na Slovensku v tridsiatych rokoch.

– Autorský prístup je výrazne estetizujúci a štylizujúci, a film sa tak stáva obrazovo-hudobnou oslavou harmonického života slovenského ľudu.

– Hoci Zem spieva je filmom zvukovým, Karol Plicka použil aj medzititulky, ktorých autorom je básnik Ján Smrek. Film vznikol s finančným prispením prezident­skej kancelárie Tomáša G. Masaryka a na 2. bienále v Benátkach v roku 1934 získal pohár mesta Benátok za najlepšiu réžiu v kolekcii československých filmov.

– r.1947 Paľo Bielik – Vlčie diery (prvý čisto slovenský dlhometrážny film)

– nadrealizmus Štefan Uher – Slnko v sieti

– 60te roky Kádar Kloos – Obchod na korze (hl. úlohy – Jozef Kroner, Ida Kaminská, prvý oscarový slovenský film, téma – 2. svetová vojna)

– Juraj Jakubisko

– jeden z najoriginálnejších režisérov slovenskej kinematografie, patrí medzi najznámejších a najuznávanejších slovenských režisérov vo svete, je človekom s neopakovateľnou obrazotvornosťou a vysokým výtvarným nadaním

– inšpiroval sa F. Fellinim

– debut Kristove roky

– ďalšie filmy Tisícročná včela, Sedím na konári a je mi dobre, Dobrá správa o konci sveta

– Martin Tapák – Pachohybský zbojník (hl. úloha – J. Kroner)

– Martin Šulík – Záhrada

– Pišťánek – Rivers of Babylon (hl. úloha – A. Hric)

– Dušan Rapoš – Fontána pre Zuzanu

– Vorlíček – Sokoliar Tomáš (rozprávka, hl. úloha – Juraj Kukura)