Gotický sloh

Spoločenské vedy » Umenie

Autor: sp-prace (12)
Typ práce: Referát
Dátum: 11.05.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 335 slov
Počet zobrazení: 5 726
Tlačení: 371
Uložení: 364
Gotický sloh
-  V 13. -14. stor. dosiahla feudálna spoločnosť vyvrcholenie svojho vývoja. Vzrast blahobytu zvyšuje aj náročnosť vládnucich tried. Dokonalé remeselné výrobky, privážané zo Stredného východu (prostredníctvom obchodu, alebo ako vojnová korisť) dávajú podnety k zlepšeniu vlastnej domácej výroby. Remeselníci tak začínajú pracovať za výhodnejších podmienok. Remeselná výroba všetkých druhov sa koncentruje v mestách, ktoré sa stávajú centrami hospodárskeho a kultúrneho života - stará forma naturálneho výmenného obchodu je nahradená peňažnou sústavou.
-  Mestá boli chránené pred vonkajším nepriateľom - hradbami, vežami, mohutnými bránami, vodnými priekopami.
-  Remeselníci sa pred nežiadúcou konkurenciou organizovali v cechoch.
-  Na výchovu novej dobovej inteligencie sa zakladajú školy nového typu - univerzity (v Paríži, Bologni, Oxforde). Celá univerzitná výchova podliehala cirkvi a základom učenia bola biblia.
-  Poznávacou metódou bola špekulatívna úvaha usilujúca sa vytvoriť zdanie pravdy (scholastika). Objavovali  sa aj jedinci, ktorí sa odvážili prekročiť rámec dovoleného uvažovania, no cirkev ich obvinila z kacírstva a následne ich prenasledovala a upaľovala. Na túto činnosť cirkev ustanovila zvláštnu súdnu organizáciu - svätú inkvizíciu.
-  Cirkev, ako najmocnejší feudál, sa opierala predovšetkým o bolesť a utrpenie, poukazujúc pritom na utrpenie nevinného Krista. Preto aj vo výtvarnom umení začína dominovať kult bolesti, ktorý má odvrátiť pozornosť od materiálnych a sociálnych problémov tohto sveta. Najčastejším motívom je Kristus - trpiteľ: posledná večera, Judášova zrada, ukrižovanie, Mária držiaca Krista v náručí (tzv. pieta).
Kult bolesti sa prejavil aj v popieraní životných radostí, ktoré sa chápali ako zvody diabla. Telo považovali len za vec, ktorá privádza človeka do pokušenia. Preto sa v gotike prejavuje viditeľný nezáujem o ľudské telo. Od hlavy až k pätám je zahalené rúchom, ktoré odhaľuje len dovolené časti - tvár, ruky a chodidlá.
-  Gotické umenie najviac zasiahlo Francúzsko, odtiaľ sa rozšírilo do ostatnej Európy.
-  Vo vývoji gotiky rozoznávame tri vývojové štádiá:
1. RANNÁ GOTIKA (s príznačnými črtami idealizmu)
2. VRCHOLNÁ GOTIKA (charakteristická svojím realizmom)
3. NESKORÁ GOTIKA (realizmus prechádza až do naturalizmu/ARCHTIEKTÚRA
 
Architektúra
-  Umenie gotiky sa prejavilo hlavne v architektúre spojenej so sochárstvom.
-  Najpočetnejšie sú veľké mestské chrámy - katedrály. Gotický chrám v priestorovom členení vychádza z románskej baziliky. Avšak stena stratila svoju nosnú funkciu, táto funkcia prešla na nosné piliere. Stene zostala iba funkcia ohraničenia chrámového priestoru.
-  Pre tieto stavby je typická veľká výška - človek zovretý vysokými stenami sa mal cítiť malý a odpútaný od materiálneho sveta. Tento efekt ešte zosilňovali svetelné lúče vnikajúce dnu cez vysoké, farebné okná.
 
-  Jednotlivé architektonické prvky:
1.  Klenba (obr. 96) je kľúčovým prvkom gotickej architektúry. Jej konštruktívnym jadrom sú rebrá, zostavené z malých, presne priliehajúcich dielcov, ktoré, uložené na seba tvoria pásy v podobe kamenných prútov. Rebrá niesli celú váhu klenby, ktorú prenášali na konzoly - vysunuté kamenné nosníky zo steny, alebo z piliera. Konzoly mali formu obrátenej polovičnej pyramídky, alebo sochy človeka. Podľa počtu rebier boli klenby - krížové, visuté, sieťové, kupolovité.
2.  Piliere (obr. 97) boli kostrou architektúry, niesli váhu celej stavby. Na povrchu boli ozdobne profilované, aby vytvárali dojem akoby masívne jadro stĺpu obopínali početné tenké stĺpiky, polostĺpiky a duté žliabky. Oporné piliere pomáhali niesť ťarchu budovy v jej vonkajšej časti pomocou oporných oblúkov. Vrcholce oporných pilierov ukončovali ihlany (fialy) ešte zdobené kamennými lupeňmi (krabmi).
3.  Na portáloch, oknách a početných výklenkoch sa najčastejšie uplatňoval lomený oblúk (obr. 98).
4.  Okná boli štíhle a zakončené lomeným oblúkom a oblúková časť okna bola vyplnená geometrickými útvarmi (kružbami).
5.  Portál (obr. 99) bol tiež ukončený lomeným oblúkom. Podobne ako tympanon bol bohato zdobený sochami.
6.  Chrliče - vystupovali z pilierov a chrlili vodu, ktorá do nich stekala zo striech.
 
-  Veľké gotické baziliky boli riešené ako troj, päť až sedemloďové baziliky. V priečelnej časti sa nachádzajú dve vysoké veže vyúsťujúce do ozdobných ihlanov.
-  Menšie vidiecke kostoly boli väčšinou jednoloďové, s jednou vežou a aj sochárska výzdoba bola skromnejšia.
 
Francúzsko: K najvýznamnejším katedrálam patria - katedrála v Laone, Notre-Dame v Paríži (obr. 100), Remeši (obr. 101), Amiense (obr. 102), Rouene. K najkrajším gotickým kostolom patrí kráľovská kaplnka St. Chapelle v Paríži (obr. 103).
Anglicko: Katedrála v Canterbury, v Yorku.
Nemecko: Katedrály vo Freiburgu, Magdeburgu, Kolíne nad Rýnom.
Rakúsko: Viedenský dóm sv. Štefana (obr. 104)
 
-  Gotický sloh sa prejavil aj vo svetskej architektúre - stavali sa hrady s pozorovacími vežami a strieľňami, často s dvojitým opevnením, opevnené mestá s radnicami, cechovými budovami, nemocnicami.
 
Sochárstvo
-  Monumentálne sochárstvo ozdobuje priečelie katedrál množstvom figurálnych plastík. Vo vnútri chrámov sa zas uplatňuje rezbárstvo - vo voľných plastikách, vyrezávaných oltároch, betlehemoch (tieto sa celé vyrezávali z dreva a polychrómovali sa zlatom a farbami). Postupne gotika využíva viac a viac sochárskej výzdoby vo svojej architektúre.
 
Ranná gotika:
-  Prvé plastiky sú dlhé až pretiahnuté, v strnulom postoji a bez akejkoľvek snahy o vyjadrenie pohybu tela. Končatiny sú tesne primknuté k telu, len malé vychýlenie hlavy naznačuje život. Celé telo je zahalené do zriaseného rúcha, len ruky, tvár a chodidlá vyčnievajú. Tvár je modelovaná jednoducho a celistvo, jej výraz odzrkadľuje vážnosť a pokojnú oddanosť viere. Tieto sochy zobrazujú hlavne svätcov, anjelov a apoštolov.
 
Vrcholná gotika:
-  Postupne pribúda život a realistické tendencie. Pohyb je živší, končatiny sa uvoľňujú, telo presúva váhu na jednu nohu, čím sa získava charakteristický postoj v tvare S, postavy priberajú na hmotnosti, rúcho stráca svoju štylizovanú formu a približuje sa ku skutočnosti. Aj tvár sa stáva nositeľom živého a prirodzeného výrazu.
 
Neskorá gotika:
-  V neskorej gotike začína umelec upierať svoju pozornosť k formálnej stránke diela. Takto potom realistická forma prechádza často až do naturalizmu - prílišným zobrazovaním prudkého pohybu tela, výrazu tváre, prílišným prelamovaním a vlnením drapérie.
 
-  Popri figurálnej plastike mal v gotickom sochárstve závažné miesto aj plastický ornament. Skladal sa z geometrického ornamentu a s prvkami rastlín (listy dubové, viničné, jahodové, doplnené bobuľovitými plodmi). Príroda býva zastúpená figúrami zvierat a často krát aj fantastickými obludami.
-  Popri sochách zobrazujúcich náboženské postavy sa v gotike stretneme aj s postavami panovníkov, patrónov chrámu často s pokusom o vystihnutie ich individuálnej podoby.
Monumentálna plastika sa rozvíjala v náhrobkoch významných osobností.
-  Vo voľnej plastike sa obzvlášť populárnou stala Mária s dieťatkom, tzv. krásna madona.
-  Gotický sochár zostával, ako aj ostatní gotickí umelci, v anonymite, považujúc seba i svoje dielo za nástroj božej milosti.
 
Maliarstvo
-  Zmeny, ktoré nastali v gotickej architektúre, pozmenili aj gotické maliarstvo. Systém pilierov, rebier a okien vo veľkých chrámoch narušil súvislú plochu steny, ktorá prestala byť priestorom maliarskej výzdoby. Prispela k tomu aj materiálová stránka stien, ktoré sa stavali z holých kamenných kvádrov a dokonca ani vo vnútri chrámu neboli pokryté omietkou.
-  Namiesto nástennej maľby sa rozvíjala okenná sklomaľba (vitráž). Maliarskym obsahom okennej sklomaľby bola figurálna, alebo ornamentálna výzdoba. Celý obraz okna umelec rozložil do malých sklených plošiek, pospájaných oloveným prúžkom.
Nástenná maľba sa udržala v menších vidieckych kostolíkoch (tu stena zostala vhodná pre nástennú maľbu), v kláštorných chodbách, hradných a palácových sieňach a tiež v domoch bohatých mešťanov. Jej umelecká úroveň však dosahovala len remeselnícku úroveň.
-  Nová maliarska technika sa prejavila v podobe tabuľových obrazov. Išlo o maľby na doske, alebo na kriedovom plátne, napnutom na doske. Význam tabuľovej maľby sa ešte zväčšil, keď sa tieto obrazy začali používať vo forme závesných obrazov v bytoch súkromníkov. Tematiku čerpalo maliarstvo (podobne ako sochárstvo) zo života Krista, svätcov, apoštolov a mučeníkov.
-  Častým námetom krídelných oltárnych obrazov bol cyklus výjavov Kristovho utrpenia, vrcholiaceho jeho ukrižovaním. Tu najlepšie vyznieva gotická oslava bolesti ako očisťujúceho prostriedku, ktorý mal odviesť myseľ človeka od márnosti sveta a obrátiť jeho kroky na cestu zbožnosti. Gotického Krista zobrazovali podstatne ináč ako Krista románskeho. Krista, prísneho vladára, vystriedal Kristus trpiteľ. Jeho telo stratilo všetky príznaky estetickej krásy. Maliar zobrazuje telo vysilené mučením a vychudnuté utrpením, často deformované. Výraz tváre, strhanej od bolesti, stráca posledné črty ľudskostí a mení sa až v grimasu.
-  Keďže maliar podával svojím obrazom zvyčajne určitú dejovú fabulu, staral sa hlavne o to, aby bola fabula čo najzreteľnejšia a ľahko pochopiteľná. Preto osoby a veci nekladie do priestoru, ale radí ich voľne k sebe. Často maliar volí abstraktný priestor, vyjadrený zlatým pozadím, ktoré zobrazené osoby zbavuje všetkého skutočného a pozemského.
-  Podobne ako v sochárstve, aj v maliarstve boli častým motívom madony.
-  Spočiatku sa maľovalo temperovou technikou (temperovať = rozotierať farby pomocou žĺtka, medu, octu, gleja, vína). Neskoršie, po zdokonalení olejomaľby bratmi Hubertom a Jánom van Eyckom, maľovalo sa viac novou olejovou technikou (farby sa riedili olejom). Knižná maľba pokračovala v ilustrovaní biblie a najväčší rozkvet dosiahla vo Francúzsku, Anglicku a v Čechách.
 
Giotto di Bondone
-  najznámejší gotický taliansky maliar a architekt (Taliani ho považujú za prvého renesančného umelca, lebo oni gotiku nikdy neprijali - vraj je to „barbarský nevkus")
-  obrátil pozornosť umelcov na krásy prírody, postavy zobrazuje plasticky, vdychuje im život, cit a prirodzený pohyb.
-  skoncoval so stredovekou plošnosťou a strnulou dekoratívnosťou priestoru v obraze, objavil od čias antiky nepoužívanú perspektívu, ilúziu plastickosti postáv i hlboko presvedčivú psychológiu
-  témy náboženské
-  maľoval fresky (nástenné maľby) a tabuľové maľby
 
fresky
Cyklus fresiek v bazilike Assisi (28 plôch - pravá stena chrámu)
Sv. František káže vtákom (obr. 105)- výjavy zo života sv. Františka
-  V Giottovom svete je to práve človek, ktorý zaujíma ústredné miesto, človek nie uväznený v miestnosti, ale voľne sa pohybujúci v prírode (vidíme to na freske Sv. František káže vtákom)
cyklus fresiek v kaplnke del Aréna v Padove (obr. 106)- kaplnku, ktorá z vonku nie je veľkolepá, vyzdobil sám so svojimi pomocníkmi - 38 obrazov zo života Panny Márie, Krista a obraz Posledného súdu
-  hlavný význam v Assisi, Padove a Florencii spočíva v ich prenikavej analýze hlbín ľudskej duše
 
tabuľové maľby
-  zachovalo sa ich málo
-  známa je Madona s dieťaťom obklopená anjelmi a svätcami (obr. 107) - trón je modelovaný v 3 rozmeroch, postavy sa včleňujú do hĺbky, anjeli, ktorí kľačia dolu pred trónom, majú v rukách vázičky s kvietkami, okom pociťujeme priestor medzi nimi a Madonou sediacou na tróne
 
-  Svojimi dielami si získal priateľstvo mnohých veľkých osobností, napr. s Dantem, ktorý ho oslávil v Božskej komédii
-  bol prvá tvorivá osobnosť európskeho maliarstva, pre maliarstvo znamená to, čo Dante pre taliansku literatúru, ním začína talianske maliarstvo vo vlastnom slova zmysle
-  legenda: Maliar Cimabue raz prechádzal dedinou blízko Florencie a uvidel malého chlapca (Giotta) maľovať svoje ovečky (inde vraj Madonu) na kameň. Cimabue požiadal otca, aby mu zveril svojho syna, ktorý sa neskôr stal jeho najobľúbenejším žiakom, ba priam ho predstihol.
 
Hudba
-  V románskej epoche sa čítali evanjeliá na rôznych tónových výškach. Pápež Gregor sa zaslúžil o reformu liturgického spevu, ktorý nazval Gregoriánsky chorál - je vždy jednohlasný, náboženský text sa čítal na jednom tóne.
-  Gotika priniesla viachlasnú hudbu, rozvíja sa notácia, spočiatku sa stúpanie a klesanie hlasu znázorňovalo značkami nad textom. Neskôr sa zaviedla osnova so 4 linkami, do ktorých sa zapisovali znaky.
-  Gotická hudba zahŕňa:
Gregoriánsky chorál
rytierske piesne
viachlasnú hudbu
ľudovú pieseň
 
-  V gotike sa začína pestovať inštrumentálna hudba.
Vo Francúzsku sa pestuje hudba trubadúrska (juh) a truvérska (sever).
V Nemecku je to hudobná kultúra minnesengrovmeistersingrov.
 
 
Gotika na Slovensku
 
Dóm sv. Martina (obr. 108)
-  chrám vyrastal takmer zároveň s chrámom sv. Štefana vo Viedni - mnohé stavebné prvky sú podobné
-  viedenský sloh - mäkký - zušľachťuje tvary a je ovplyvnený i Parléřovými žiakmi neskorú gotiku voláme „krásna" gotika
-  predpokladáme, že niektorí majstri pracujúci vo Viedni zavítali aj k nám (Pilgramova škola - autor kazateľnice vo Viedni)
-  významnou pamiatkou je kaplnka kráľovnej Žofie (vdovy kráľa Václava IV., bola to krásna žena, vládla len 4 mesiace, zomrela v Bratislave)
 
Kaplnka sv. Jána na severnom múre Františkánskeho kostola
-  bola najkrajšou gotickou stavbou vtedajšieho Uhorska, akýmsi malým divom sveta a ovplyvnila ďalších gotických majstrov
-  dvojposchodová kaplnka (vzor Saint Chapelle - Paríž), pôvodne mala slúžiť ako mauzóleum niektorej poprednej šľachtickej rodiny
-  je tu niekoľko francúzskych prvkov - strieškové baldachýny pre sochy, kružby okien
-  zaujímavé sú veže františkánskeho a klariského kostola (originálna františkánska veža sa nachádza v parku v Petržalke), obe však predstavujú rozprávku o neskutočnom, vymyslenom svete, ktorý si Európske ľudstvo vysnívalo v stredoveku ako ideál
 
Kaplnka sv. Kataríny na Michalskej Ulici
-  je to malá stavba, slohove však veľmi čistá
 
Stará radnica
-  pôvodne to bol dom najslávnejšieho bratislavského richtára Jakuba
-  postavený v 14. storočí, začiatkom 15. storočia kúpilo dom mesto a upravilo ho na radnicu
-  pred nedávnom odkryli nové gotické časti a zreštaurovali ich
-  aj základ veže je gotický, ale po požiari postavili novú vrchnú časť, ktorá je už baroková
 
Kostol sv. Jakuba (obr. 109) - majster Pavol z Levoče
hlavný oltár (obr. 110)
-  vznikol v rokoch 1508-1517, má 18,2 m, z lipy
-  oltár má svoju koncepciu, harmóniu a logiku, je syntézou architektúry, plastiky a maliarstva
-  farby sú krásne ladené, zlato žiari a tým je oltár veľmi pôsobivý
-  Majster Pavol nie je však autorom celého oltára, na výzdobu použil aj sochy zo starého oltára, tri veľké postavy sú však jeho dielom, prezrádzajú dokonalú rezbársku prácu a typické znaky tvorby Majstra Pavla
-  autor túžil po dokonalej až ideálnej forme, v jeho práci sa prejavuje túžba po harmónii (je mierny, lyrický, meditatívny)
-  kým po stránke sochárskej predstavuje oltár vyvrcholenie neskorogotického umenia, zatiaľ ornamentika a tabuľové obrazy ( neznámy autor) znamenajú počiatok slovenskej stredoeurópskej renesancie
-  hlavné sochy zádumčivo mlčia, sú naplnené jemnou poéziou
-  Madona má zadumaný, snivý, jemný výraz tváre, jej telo tvorí typickú krivku v podobe S, dokonalé sú záhyby šiat, drapéria, vlasy, životnosť rúk
-  na predele je scéna Poslednej večere (obr. 111) , ktorá živo vystihuje bezprostredný moment -jeden apoštol pije, sv. Ján spí, všetci sú v pohybe, ich tváre sú veľmi nevýrazné
-  pri Madone, korunovanej anjelmi na kráľovnú nebies, z jednej strany stojí sv. Jakub a z druhej Ján Evanjelista pod bohato vyrezávanými baldachýnmi a v plnej sláve a lesku zlata
-  na predelu nadväzujú Kristove pašie (obr. 112) namaľované na ôsmich veľkých tabuliach, na vnútornej strane krídel oltára sú polychrómované (vyfarbené) reliéfy
-  oltár je zakončený fialovým nástavcom a piatimi vežičkami, pôsobí veľmi odhmotňujúco a celý je dokonale prispôsobený architektúre kostola
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Maturitné témy z umenia



Odporúčame

Spoločenské vedy » Umenie

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.023