Populárna hudba

Spoločenské vedy » Umenie

Autor: sp-prace (12)
Typ práce: Referát
Dátum: 11.05.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 652 slov
Počet zobrazení: 12 786
Tlačení: 520
Uložení: 522
Populárna hudba
- Hudba a jej postavenie v živote jednotlivca i spoločnosti sa stala súčasťou nášho života a považuje sa za jeden z druhov umenia. Na jej úžasnú silu pôsobiť na ľudskú dušu upozornil už Pythagoras v starovekom Grécku. Ako sa menil človek a doba, menila sa i hudba. Rovnako ako výtvarné umenie, sochárstvo a architektúra, tak aj hudbu sprevádzali každým obdobím vývoja ľudstva jej špecifické znaky. Preto rozlišujeme hudbu stredovekú, renesančnú, barokovú, hudbu klasicizmu, realizmu, romantizmu, impresionizmu, či rôznych avantgárd. O hudbe 20.storočia, hovoríme ako o populárnej hudbe.

- Populárna hudba plní predovšetkým zábavnú úlohu. Výrazové prostriedky (melódia, rytmus, harmóniu, farebnosť a dynamiku) používa v jednoduchom spracovaní, tak aby bola všetkým zrozumiteľná. Komerčným lákadlom na rôznych interpretov populárnej hudby sa v posledných rokoch stala rafinovaná pohybová vizualizácia hudby, prostredníctvom videoklipov, ktoré sú každodenne prezentované v televízii. Ľudia bez najmenšieho odporu často prijímajú niektoré typy populárnej hudby bez toho, aby uvažovali o jej estetickej hodnote.
 
Jazz
- Na začiatku je potrebné objasniť, čo je vlastne Jazz. Hoci sa za najcharakteristickejší znak jazzu považuje rytmus bicích nástrojov, nedá sa povedať, že by bol prvkom najdôležitejším. Najdôležitejšia je interpretácia hudby jazzovými hudobníkmi. Tí sa nesnažia hrať presne podľa určitých smerníc, ich hudba im vychádza zo srdca, každý z nich sa usiluje osobitné, originálne znenie svojho nástroja.
- Jazz neznamená iba niečo povedať, jazz je najmä spôsob, ako to má byť povedané. Častou improvizáciou jazzových prejavov nadobúda bezprostrednosť a umeleckú pravdivosť. Jazz nebol nikdy nič iné ako človek, ktorý hovorí o sebe pravdu. Amatérski poslucháči jazzu majú dojem nemennej pevnosti jazzového rytmu, no v skutočnosti sa v jazze pravidelné tempo zámerne narušuje a práve preto je jazzový rytmus taký strhujúci a podmanivý. Kolísavé tempo, černošský jazzmen zdedil po svojich afrických predkoch, preto je pre jeho bielych kolegov dodnes tvrdým orieškom.
- Jazz sa začal formovať koncom 19.stor. na juhu Ameriky. Vychádzal z černošskej hudby, ktorá sa formovala počas otroctva. Černosi pomerne rýchlo prijali nový jazyk a zvyky i nové náboženstvo svojich pánov. No černošské kostoly sa i dnes líšia od klasických kostolov práve zborovou hudbou. V týchto kostolíkoch vznikli náboženské spirituály - spevy plné zaujímavých príbehov a vzrušujúceho rytmu. Černosi taktiež spievali piesne o svojom každodennom ťažkom živote z ktorých zaznieval hlboký skrytý smútok, keď vyslovovali nádej na lepšie časy vzniklo blues. Po zrušení otroctva černosi opustili plantáže a začali sa sťahovať do miest. Tu vytvárajú osobitný druh hudby, ktorý splynul s prvkami kultúry ďalších prisťahovalcov zo Španielska, Francúzska a Anglicka.
- Začiatkom nášho storočia vzniká Neworleánsky jazz. Sú preň príznačné súbory s malým obsadením. Mnohí z týchto hudobníkov nepoznali ani noty, preto zvuk ich nástrojov nebol uhladený, išlo im hlavne o spoločnú improvizáciu. Zvuk nástrojov prispôsobovali hlasom vidieckych spevákov blues. Práve v New Orleans sa narodil kráľ jazzu Louis Armstrong.
 
- Louis Armstrong
- s hudbou sa prvý krát stretol v polepšovni, kde sa mu do rúk dostala trúbka
- stal sa predstaviteľom tradičného jazzu a svojim chripľavým spevom jazz preslávil po celom svete
- v Európe ho prijali s veľkým nadšením, uznania sa mu dostalo aj v Československu
- jazz je bez Armstronga nepredstaviteľný, rovnako ako film bez Charlieho Chaplina
 
- Nová muzika si našla množstvo obdivovateľov aj medzi belošskými hudobníkmi New Orleansu. Ich hra bola, ale čistejšia a úhľadnejšia, pretože mali aspoň základné hudobné vzdelanie. Tento nový štýl jazzu dostal meno dixieland.
- Vstupom USA do 1.svetovej vojny sa New Orleans premenil na vojenský prístav, uzavreli sa zábavné podniky a hudobníci boli donútení odísť do iných miest za prácou. Cieľom väčšiny z nich sa stalo Chicago s rušným spoločenským životom. Tu sa hudobníci po prvý krát dostali aj do nahrávacích štúdií. Vzniká tzv. Chicagský jazz, v ktorom sa objavuje nový hudobný nástroj -saxafón. Väčšiu dôležitosť nadobúdajú sóla jednotlivcov.
- V Chicagských zábavných podnikoch sa stali vyhľadávanými bluesoví klaviristi, ktorí hudbou podnecovali hosti do tanca. Zrodil sa tak klavírny štýl, podľa ktorého vznikol aj rovnomerný modemy tanec Boogie Woogie. Na rozdiel od väčšiny ostatných vtedajších tancov aj počas éry Boogie Woogie, neupadol do zabudnutia Charleston. Okrem hopsavého charlestonu sa dostalo do módy aj dôstojné argentínske tango. V 2Otych rokoch sa dostáva do módy aj nová odroda jazzu, tzv. ragtimy.
 
- Populárna hudba víťazne kráčala svetom, o čo sa nemenej zaslúžil slávny skladateľ George Gershwin, ktorého skladby patria stále k tomu najlepšiemu.
 
- George Gershwin
- vyrastal na uliciach newyorskej Východnej štvrte
- prvý kontakt s hudbou mal, keď z okna začul známu Dvorákovú Humoresku
- navždy sa zapísal do amerických dejín, keď zložil skladbu Rapsódia v modrom pre Whitemanov orchester, v ktorej sa mu podarilo spojiť jazzové rytmy a melódie s prvkami symfonickej hudby
- jeho tvorba vyvrcholila operou Porgy a Bess, ktorej dej sa odohráva v černošskom prostredí
 
- V 30tych rokoch nastala veľká hospodárska kríza a najviac možností pre hudobníkov poskytoval New York. V černošskej štvrti Harlem s množstvom nočných lokálov hľadali zábavu bohatí bieli návštevníci. V tom období sa do histórie jazzu zapísal so svojím orchestrom klavirista Edward Eilington.
 
- Edward Eilington
- čerpal najmä z Debussyho a Ravela
- jeho hudba sa vyznačovala neobyčajnými efektami, zvuk nástrojov niekedy pripomínal smiech, inokedy plač - vzniká jungle štýl
 
- Vyvrcholenie jazzu v predvojnových rokoch sa spája s menom klarinetistu Benny Goodmana, ktorý sa označuje za hlavného predstaviteľa tzv. swingu. Pre swing boli charakteristické veľké orchestre, preto veľký význam nadobudli písané formy tzv. aražmán. Swing položil základy modernej tanečnej hudbe.
 
- Benny Goodman
- Goodnanove stretnutie so swingom bolo potom čo sa usadil v New Yorku, trpiacom záchvatom swingovej horúčky
- ako prvý prerazil na pódium Camegie Hall, kde dovtedy vystupovali iba umelci z vážnej hudby
- je prvý jazzmen, ktorý bol so svojím orchestrom na zájazde v Sovietskom zväze
 
- Rovnako sa ale so swingom spája aj meno speváčky Elly Fitzgeraldovej, ktorá svojim hlasom dokázala vyjadriť to, čo hudobník nástrojom.
 
- V povojnových rokoch sa tvorí nový štýl jazzu - Bepop. Mladých černošských hudobníkov neuspokojoval tradičný jazz ani swing, chceli plne uplatniť svoj prirodzený tvorivý talent. Hrali zložitú, technicky náročnú hudbu, ktorá rovnako odrádzala menej dobrých hudobníkov ako aj fanúšikov. Na konci 40tych rokov sa Bepop veľmi rozšíril a začalo sa hovoriť o bepopovej móde. Trubkár Dizzy Gillespie vždy udržiaval kontakt s obecenstvom a hlavne on dal podnet novej móde - baretka, čierne okuliare s hrubým rámom a briadka. No napriek tomu si bepopová hudba zachovala vysokú umeleckú úroveň. Protipólom Gillespieho bol altsaxofonista Charlie Parker.
 
- Charlie Parker
- charakterizovala ho neobyčajná sústredenosť a nevšímavosť k okoliu
- v celej histórii jazzu nebol jediný hudobník, ktorý by bol viacej uznávaný a pritom by mu menej rozumeli
- bol priveľkým umelcom, aby sa dokázal vyrovnať s každodennými povinnosťami, často trpel na nervovú vyčerpanosť a niekoľkokrát sa pokúsil o samovraždu
 
Chanson
- Zatiaľ čo Amerika šalela v jazzovej mánii, Európu a najmä Francúzsko, pohltila chansonova horúčka.
 
- Edith Piaf
- hlavná predstaviteľka chansonu
- mala ťažký život, vyrastala v cirkuse
- Ľudí očarila najmä úžasným hlbokým hlasom, ktorý vychádzal z malého krehkého tela. No cez veľký úspech, jej život bol plný utrpenia a nakoniec podľahla alkoholu a drogám. V jej pesničkách bolo všetko, mizéria i sláva, nebeské i to najnižšie. Jedným slovom, všetko ľudské.
 
- Po 2.svetovej vojne sa jazz a populárna hudba od seba úplne vzdiali.
 
Rhythm and Blues štýle
- spája jazzové prvky (najmä blues a boogie woogie) s populárnou hudbou
- hl. predstaviteľ - gitarista a skladateľ Chuck Berry
 
Rock and Roll
- prvý prejav beatovej hudby, vzniká v 50tych rokoch
- znamenal v populárnej hudbe novú éru, ktorá ešte stále trvá
- zo začiatku bolo hlavným cieľom vyburcovať obecenstvo k čo najväčšej spoluúčasti
- charakterizuje ho strhujúci, nad všetkým prevládajúci rytmus
- hl. predstaviteľ - spevák Elvis Presley (popri skladbách so strhujúcim rytmom, začal ako prvý uplatňovať i pomalé melodické skladby, populárnou sa stala jeho skladba Love me Tender )
 
Twist
- v 60tych rokoch nastala twistová horúčka, akýsi návrat k rock and rollu s rôznymi menšími zmenami a v novom rytmickom cítení
 
The Beatles
- chlapcov z Liverpolu poznal neuveriteľne rýchlo celý svet: John Lenon, Paul McCartney, George Harrison a Ringo Starr
- udali tón novej móde (Lenonov typ okuliarov, tzv. "lenonky", dodnes nosí množstvo ľudí), nastala beatlemánia
- po prvom hite Love me do nasledoval hit za hitom
- anglická kráľovná Elizabeth II. ich menovala za čestných členov v ráde britského impéria
- natočili úspešné filmy Help a Žltá ponorka
- v r.1971 sa definitívne rozpadli pre rôzne nezhody
- John Lenon sa so svojou ženou aktívne venoval boju za mier, veľký smútok padol na milióny fanúšikov potom čo ho zastrelil šialený fanúšik
 
Rolling Stones
- v preklade znamená "padajúce skaly"
- v Československu sa na štýl ich hudby vžilo pomenovanie big beat
- hl. spevák  Mick Jegger
- propagovali tvrdšiu a málo konzervatívnu hudbu
- hit I can get no, satisfaction
 
Hippies
- Vojna vo Vietname vyvolala v Amerike vlnu nespokojnosti, najmä potom, keď bola nádej na úspech čoraz menšia. Mládež začala volať po slobode, miery a láske. S touto módou sa spájajú dlhé vlasy, kvety a hlavne rôzne experimenty s drogami.
- Práve obdobie Hippies bolo pre Formana inšpiráciou k vytvoreniu muzikálu Hair
- Vyvrcholením hnutia Hippies bol trojdňový festival Woodstock, ktorým chceli zúčastnení demonštrovať proti vojne vo Vietname (r.1992-94), konvenciám, oblekom a politike. Vystupovali tu významné a nezabudnuteľné osobnosti populárnej hudby : Janis Jopli, Jimi Hendrix (vynikajúci spevák a gitarista, preslávil sa piesňou Hey Joe), The Doors (s Jimmi Morisonom, preslávil sa piesňou Light my fire) a dodnes tvoriaci Joe Cocker. Mnohí z tejto generácie riešili problémy s drogami a umreli na predávkovanie.
 
ABBA
- V 70tych a 80tych rokoch sa okrem rockovej hudby, vyvíjala aj disco hudba, ktorej priekopníkmi sa stala švédska štvorica Abba. Preslávili sa skladbou Dancing queen. Potom nasledoval hit za hitom. Stali sa rovnakým šialenstvom ako Beatles.
 
Country music
- predstavuje belošskú hudbu amerického vidieka, návrat k romantike tvrdých chlapov, šumiaceho lesa, cowboyov a láske
- je to hudba melodická, s typickým využitím hudobných nástrojov - husle, ústna harmonika, sólo gitara
 
Raggae
- vychádza z jamajskej domorodej kultúry
- hl. predstaví teľ Bob Marley s charakteristickým chrapľavým hlasom
- využíva sa akustická gitara, africké hudobné nástroje a bubny, je typický svojím kolísavým rytmom
- v piesňach sa volá po pohode, láske a priateľstve, vzájomnej tolerancii a po zabudnutí na každo­denné starosti, hlása radosť zo života
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Maturitné témy z umenia



Odporúčame

Spoločenské vedy » Umenie

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.029