Módnosť, modernosť, vkus, gýč

Módnosť, modernosť, vkus, gýč 

- Móda - to nie je len odev. Je to aj úprava tváre, účes, ale i stolovanie, bývanie, literatúra, hudba, výtvarné umenie, architektúra, celé naše prostredie, náš život, celý náš svet. Slovo móda je odvodené od latinského modus - spôsob. Móda má pôvod v túžbe človeka po zmene, originalite, novosti. V premenách módy je vyjadrené tvorivé hľadanie nového, azda aj lepšieho v živote. Móda je dočasný všeobecne prijatý názor na vonkajšie formy. Najcharakteristickejšou je oblasť obliekania. Móda je v odievaní vážnym hospodárskym činiteľom, pretože pre uspokojenie potrieb pani módy pracujú veľké priemyselné odvetvia a obchod. Jej kúzlo, ale aj úskalia sú v jej premenách.

- Módnosť - je určitá módna vlna, prináša nové tvary, siluety, novú farebnosť, náhlu zmenu, rýchlu odlišnosť od toho, čo sa v danom období vžilo ako norma. Módne - to je niečo celkom nové, čo sa diametrálne líši od toho, čo ešte včera bolo moderné. Módnosť má krátky život. Módne výstrelky alebo pokusy o novú originalitu ešte módu nerobia. Moderné oblečenie znesie všeobecnejšie estetické hľadiská. Módu prijme určité množstvo ľudí za svoju estetickú normu - pravidlo.

- Módu vytvára odevný výtvarník. Móda je záležitosťou nášho estetického cítenia, túžby po kráse. Vývoj módy predstavuje dlhý historický proces. Jedna z podmienok, aby sme sa pekne a účelne obliekali je vycibrený vkus. Vkus je vypestovaný cit pre krásu. Je historicky podmienený. Veľké rozdiely sú aj vo vkuse ľudí, ktorí žijú dnes. Vkus záleží od celkovej úrovne človeka, od jeho estetického cítenia, individuálneho nadania, od jeho etického vzdelania a výchovy. Vkus človeka sa pestuje a zveľaďuje celý život. Zlý vkus býva často výsledkom nedostatočného vzdelania jedinca, jeho jednostranného rozvoja, nedostatku všeobecnej kultúry. To platí pre vkus človeka nielen v oblasti obliekania. Týka sa to vkusu v umení, v bytovej kultúre, vo využívaní voľného času a pod.

- Každé stretnutie s krásou, nech ju nájdeme kdekoľvek - v práci, v umeleckom diele, alebo v prírode, zanecháva v nás určité stopy, rozvíja naše estetické cítenie, sme vnímavejší, jemnejší, ľudskejší, cibríme svoj estetický vkus - to znamená schopnosť cítiť, hodnotiť. Vkus prezradí, aké je to s kultúrnou úrovňou človeka, čo je schopný pochopiť, aké sú jeho postoje, svetonázor.

- Dobrý vkus má ten, kto cíti estetický pôžitok a radosť z niečoho naozaj pekného - čí je to v prírode, práci, doma, v konaní ľudí alebo v umení. Človek s vyvinutím vkusom a estetickým cítením by nemal byť hrubý, necitlivý, ľahostajný. Hrubý človek bez estetického cítenia obyčajne nevníma prírodné krásy alebo krásu umeleckých diel, a vie byť ľahostajný aj k ľudskej radosti, ale aj k utrpeniu a bolesti.
- Gýč je dielo bez umeleckej hodnoty, ktoré je nepravé, nepravdivé, a len predstiera umelecké a myšlienkové hodnoty. „Gýč je nevkus v nóbl kabáte".

Znaky 

1.  Ľúbivosť, nadbiehavosť - chce sa páčiť. Využíva záľubu v pestrých farbách, lesku, mení ich na jarmočnú krikľavosť. Namiesto pravdy ponúka pozlátku.
2.  Neprimeranosť - do súvislosti sa dostávajú nesúvisiace a neharmonizujúce materiály (napr. kameň a umelá hmota).
3.  Nefunkčnosť (Váza, do ktorej nemožno dať kvety)
4.  Sentimentalita - Degenerovaná forma citu. Predmet nás chce falošne dojať.
5.  Synestéza - Súčasné pôsobenie na viacero zmyslov – napr. do fľašky s likérom (chuť) sa vmontuje zvonkohra (sluch).
6.  Primeranosť - Opiera sa o osvedčené ustálené tvary, hodnoty, nenastoľuje žiadne problémy. Nízke veci dokáže povýšiť, skutočné hodnoty zdegradovať.
7.  Zneužitie tradície - Napr. aplikácia tuctového ornamentu na obrusy z umelej hmoty.
 
- S gýčom sa môžeme stretnúť v literatúre, hudbe - najmä v textoch, architektúre, výzdobe záhrad, na pohľadniciach, fotografiách a predovšetkým v predajniach suvenírov, v stánkoch priekupníkov na jarmokoch, v rekreačných oblastiach...

Spoločenské správanie

- Správanie je sluhom konania človeka v spoločnosti ľudí, ale aj vo vzťahu k sebe samému. Ak rešpektuje človek normy správania, ak dodržiava pravidlá spolužitia nastáva harmónia. Umenie správať sa dobre medzi ľuďmi je podmienkou dobrých medziľudských vzťahov. Vonkajší prejav správania musí zodpovedať mravnému presvedčeniu človeka. Vtedy je pravdivý a krásny.

Poznanie pravidiel slušného správania si vážime iba vtedy, ak je prejavom citu, osobného presvedčenia a celkovej kultúrnej úrovne. Vnútorná kultúra človeka ja stupeň ľudskej dokonalosti, ku ktorej sa človek dopracoval výchovou a sebavýchovou. Sú to široké záujmy, vzdelanie, mravná čistota, vyvinutý estetický cit a vkus, schopnosť samostatného uvažovania.

Taký človek je taktný, čestný, skromný, má úctu k starším.