Dizajn

Spoločenské vedy » Umenie

Autor: sp-prace (12)
Typ práce: Referát
Dátum: 11.05.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 007 slov
Počet zobrazení: 5 642
Tlačení: 353
Uložení: 365
Dizajn
- Pod termínom design (čoraz bežnejšie sa používa slovenský výslovnostný prepis tohto slova - teda dizajn) nachádzame v Slovníku cudzích slov toto vysvetlenie:
1.  vzor, kombinácia a skladba vzoru na textile, keramike, vo výzdobe dreva, na stavebných materiáloch, na výrobkoch a pod.
2.  interdisciplinárny odbor zaoberajúci sa vzťahmi človeka a spoločnosti voči technickému dielu.
3.  priemyselné výtvarníctvo, priemyselné návrhárstvo.
 
- Ako vidieť, význam tohto slova je viacznačný - možno ho použiť na označenie rozličných obsahov. My sa však zameriame na objasnenie pojmu, znamenajúce charakter činnosti priemyselného výtvarníctva a návrhárstva. Dizajn v tomto chápaní patrí medzi najmladšie odbory umeleckej tvorby a zrodil sa až v našom storočí, v časoch, keď stroj a priemyslová výroba sa stali neoddeliteľnou súčasťou moderného života a kultúry. Vlastné slovo „design" je anglického pôvodu a znamená „kresliť" i „kresbu". V aplikovanom zmysle týmto termínom zvykneme označovať množstvo priemyselne vyrábaných predmetov určených na dennú potrebu, priemyselné použitie či verejné účely.
 
- Rozlišujeme niekoľko kategórií dizajnu:
a)  priemyselný dizajn sa zameriava na predmety bežnej potreby,
b)  vizuálny dizajn predstavuje súbor takých prvkov ako písmo, plagáty, reklamné prostriedky, vizuálna informácia, vizuálne dotvorenie výstav a pod.,
c)  interiérový dizajn je úprava a estetické dotvorenie priestorov budov, pracovísk a bytov,
d)  dizajn obalovej techniky - celá široká škála estetickej úpravy tvarov, určených spotrebiteľom, od obalov na potraviny po obaly na gramofónové platne,
e)  dizajn životného prostredia - ide o úpravu krajiny, miest, urbanistické riešenia, globálnu vizuálnu tvár mesta so všetkými komponentmi, ako sú firemné tabule, číselné a informačné označenia budov, dopravné značky, diela malej architektúry a architektonické detaily, tvar a farebnosť vozovky, osvetľovacích telies, zeleň a pod.
 
- Vo vzťahu k výtvarnému umeniu, maliarstvu, sochárstvu i architektúre,  najviac sa prejavuje a uplatňuje priemyselný dizajn, teda priemyselne vyrábaný predmet, výsledok činnosti stroja, ktorý ho vyrába vo veľkých množstvách (sériách). Tým sa líši od výrobku remeselného, ktorý je vyrábaný ručne, čím teda každý má charakter neopakovateľnosti, originálu. Pri priemyselnom dizajne sa používa odlišný, až obrátený výrobný postup, rešpektujúci estetické i praktické hľadiská. Rozdiel medzi predmetom, zhotoveným remeselne a priemyselne je predovšetkým v tom, že ručne zhotovený predmet si vyžaduje vždy určitú ručnú úpravu, kým priemyselný predmet vo chvíli vytvorenia jeho prototypu a formy, určenej na sériové rozmnožovanie, má už definitívne stanovený výsledný vzhľad, na ktorom sa nedá nič meniť. Výrobky, zhotovené na základe návrhu priemyselného dizajnu v dostatočnom pocte kusov a v dokonalom vyhotovení, zodpovedajú parametrom, daným v prototype, kým predmety, zhotovené v ľubovoľnej oblasti umeleckých remesiel sú v definitívnom výsledku viac alebo menej variabilné, rozdielne, vyznačujúce sa drobnými odchýlkami, pretože každý z nich dotvára ľudská ruka, ktorá zďaleka nemá presnosť a dôslednosť stroja.

- Hlavným znakom dizajnu je jeho estetická stránka, ktorú sa snaží zohľadniť. Vonkajší vzhľad a harmónia tvarov zodpovedajú funkčnosti a estetickému cíteniu budúcich konzumentov, nesú však v sebe aj potrebu schopnosti konkurencie s inými podobnými výrobkami, vyskytujúcimi sa na trhu. Všetky tieto zložky majú byť zastúpené vo vyvážených pomeroch a estetická stránka nemá prevyšovať funkčnosť a úžitkovosť predmetu.

- Dizajn, v ktorom má prevahu estetický prvok na úkor použiteľnosti, bezpečnosti, ovládateľnosti či ekonomickosti daného výrobku nazýva sa styling - štylizovaný tvar. V záujme lepšieho uplatnenia priemyselných výrobkov na trhu siaha sa vo výrobe k zmenám tvaru výrobku, ktoré nepredstavujú zmeny (inovácie) jeho praktickej či mechanickej funkcie. Tejto zmene len v tvare výrobku, v jeho vonkajšom vzhľade sa hovorí redizajn.

- Umenie sa začalo kontaktovať s vedou a technikou už na konci 18. storočia. Objav stroja a jeho využitie pretvára remeselnú výrobu na výrobu priemyselnú. Presadzovanie nových poznatkov z vedných disciplín i technologických postupov uplatňuje sa rovnako v architektúre, v úžitkovom umení i v dizajne.

- V architektúre sa používajú nové materiály a technológie, ako napríklad kovové konštrukcie, zakryté kamennými a tehlovými obkladmi. Vznikajúce prvé mechanické pomôcky pre použitie v domácnosti - šijacie stroje, žehličky, mlynčeky na kávu. Prvé parostroje sa do veľkej miery ešte ozdobujú a až začiatkom 20. storočia začína prevažovať funkčnosť predmetov a ich tvarov nad ozdobnosťou a okrasnosťou, čo považujeme za základnú požiadavku moderného dizajnu. Ozdobovanie priemyselne vyrábaných výrobkov zaznamenávame ešte v secesii, v období Bauhausu dochádza však k novej umeleckej kvalite.

- Bauhaus sa snažil o jednotu všetkých druhov výtvarného umenia v architektonickom prejave s cieľom dosiahnuť maximálnu funkčnosť a jednotu materiálu i výsledného technického a estetického účinku a odstrániť tak rozdiely medzi umením a remeslom. Priekopníkom a budovateľom Bauhausu išlo o zlúčenie návrhárstva s industrializáciou. Bauhaus založil v Nemecku Walter Gropius a ako Škola v Dessau trval od roku 1920 do 1933, až do nástupu Hitlera, na jeho činnosti sa aktívne zúčastňovali takí významní výtvarní umelci, ako Vasilij Kandinskij, Paul Klee, László Moholy-Nagy, Mies van der Rohé, Josef Albers a ďalší.

- Zásadnou požiadavkou priemyselnej výroby úžitkových predmetov bolo, aby sa forma podriadila funkčnosti. Preto nachádzala svoj zmysel iba v architektúre a v priemyselnom návrhárstve, ale už nie v maliarstve a sochárstve.

- Moderný dizajn dosiahol najväčšie úspechy v USA, Dánsku, Veľkej Británii, Taliansku, Japonsku, Nemecku i v ďalších krajinách. U nás prvými priekopníkmi tohto nového prístupu k tvarovaniu vecných hodnôt boli architekti Jan Kotera, Josef Gočár, Pavel Janák a sochári Vincent Makovský, ktorý sa stal zakladateľom dizajnu ako umeleckej a tvorivej činnosti a Zdenek Kovár, ktorý zase spojil sochárske cítenie s konštruktérskou skúsenosťou.

- Dizajn v polohe priemyselného návrhárstva sa uplatňuje dnes už prakticky všade na svete a preniká stále do nových oblastí. Výtvarník - návrhár sa stáva členom výrobného kolektívu, zúčastňuje sa na inováciách i zmenách výrobku a výsledný tvar nového vyrábaného predmetu, otázky jeho farebnosti, dekom i celkového vzhľadu rieši nie osobitne, ale zohľadňujúc všetky technické a ekonomické požiadavky. Práve v dizajne sa veľmi účinne snúbi umelecký prístup s vedeckými a technickými momentmi, napríklad s výsledkami novej vedy, ergonómie, a náuky o požiadavkách na komplexnú úpravu práce a pracoviska, zohľadňujúcich vzťah a vzájomné pôsobenie človeka a stroja, konštrukcií, mechanizmov a zariadení.

- Priemyselné návrhárstvo zasahuje do životného prostredia, a keď sa realizuje na základe premyslenej koncepcie, dokáže vytvoriť jednotný výraz všetkých estetických i technických prvkov. Ide mu teda o určité zjednocovanie výtvarného prístupu ku skutočnosti. Dizajn sa zúčastňuje na premene a zvyšovaní úrovne nášho spôsobu života a svojimi cieľmi, ktoré si kladie a následne aj realizuje, napomáha pri výchove vkusu moderného človeka našej epochy.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Umenie

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.017