Predchodcovia reklamy

Predchodcovia reklamy

Pravek: členovia kmeňov si boli rovní, nedelili si prácu, nevymieňali tovar:

– „výrobca“ (lovec, zberač plodov) bol súčasne aj spotrebiteľom zvierat či plodov, ktoré si aj aj sám nazbieral

– obchodovanie sa v pravom zmysle slova vtedy neexistovalo, t.j. ani reklama nebola potrebná

– Prvé zárodky reklamy (predchodca mimoekonomickej propagácie): človek žijúci v praveku (homo sapiens) však komunikoval – šíril a vymieňal si ústnou (interpersonálnou) formou spoločensko-výchovné informácie o tom, ako uloviť mamuta, spracovať kožušinu, ušiť odev, založiť a udržať oheň.

– Staroveké civilizácie: Mezopotámia, Egypt, Číny, Kréta – vyrábali tovar, predmet obchodovania reklamy.

– Predchodca propagačných prostriedkov: zapaľovanie ohňa, príchod obchodníkov z Katrága.

– Archeologické nálezy: hlinené doštičky s reklamnými nápismi mastičkárov, pisárov, obuvníkov, informácia o gladiátorskych zápasoch, prenajímanie izieb, ochutnávky vín (starý Rím), údaje o rímskych otrokoch na predaj.

Reklama v antike

Antická spoločnosť: deľba práce, lavná pracovná sila otrokov.
– Vzniká prebytok tovaru – výrobca ho nestačí sám spotrebovať, dochádza k výmene tovaru za tovar (neskôr peniaze).

– Vzniká trh – obchod a potreba informovať kupujúceho o tovare (potreba reklamy).

Prostriedky reklamy:

1. Vystavovanie tovaru – priamy predchodca dnešnej výkladnej skrine, výstav a veľtrhov:

– potreba ukázať tovar na predaj, na trhovisku, vyhradených priestoroch

– napr. holiči vešali na trhoviskách zástavky, upozorňovali na miesto a službu.

2. Vývesné štíty – na domoch, potreba ukázať, kde a čo sa predáva:

– vyryté do steny, do tabuľby, namaľované

– nápisy popri obchodných cestách – predchodca billboardov (vonkajšej reklamy)

– vývesný znak: napr. kľúč, ako symbol zámočníka (dnešný signmaking).

3. Obchodné značky – rozličné znaky na svoj tovar, iniciály výrobcu, symbol, ktorým chceli odlíšiť produkt od konkurencie

– predchodca: dnes textové značky, logotypy, ochranné známky.

4. Mestskí vyvolávači – tzv. heroldi, upozorňovali ústne na tovar:

– informovali o nariadeniach panovníka, ale aj o tovaroch a službách (boli za to neskôr aj honorovaní)

– dodnes: predajcovia novín, žrebov, nakupovači peria (megafón)

– predchodca: dnes zvuková reklama, rozhlas.

Od antiky k stredoveku

Stredovek: (okolo 5 st. n.l. končí antika, pád rísmej ríše), výmenný obchod nahrádza výroba tovaru pre trh – pre neznámeho kupujúceho:

– s rozvojom obchodu sa rodí konkurencia

– v 14. storočí vznikajú remeselné cechy (ich znaky a symboly mali výraznú reklamnú funkciu, chránili ich tovar), predobraz rekl. etiky a práva

– reklama už nie len informovanie, ale presviedčanie kupujúceho

– kostolné kázne: cirkev za odmenu oznamovala veriacim príchod kupcov
Naše územie: zrod obchodu v 7. st. príchodom franského kupca Sama

– výraznejší rozvoj reklamy a obchodu v 13.-14. st. s rozvojom miest.

– trhy zostávali hlavným centrom obchodu, trhoviská – podľa nich názvy ulíc (Drevená ulica, Rybné námestie)

– bohatší kupci aj nákladné stánky – tovar sa v nich dal predviesť

– viaceré trhy mali medzinárodný charakter (napr. veľtrh vo Franfurkte, 1330)

– výrobcovia – cechy, kupci – obchodné gildy (ak tovar nemal značku gildy, nesmel sa predávať, falšovanie sa prísne trestalo) – funkcie dnešnej ochrannej známky

– mestskí vyvolávači – bubnovanie, trúbky, zvony (po oficiálnych správach aj platené oznamy živnostníkov).

Reklama v období od výnalezu kníhtlače k novým médiám

Guttenberg: v polovici 15. st. objavil mohučský zlatník kníhtlač, revolúcia aj v reklame:

– zrod nových tlačených reklamných prostriedkov (noviny, plagáty – dovtedy opisované ručne)

– zrod periodickej tlače, žurnalistiky – a novinovej inzercie, hlavný zdroj príjmov

Plagáty: v staroveku nákresy na stenách, v stredoveku plagáty o lekároch, kníhkupcoch

* najstraší tlačený plagát:

– Holandsko z 15. st. na propagáciu knihy Krásna Meluzína

– prvé tlačené plagáty v Číne

* prvý novinový inzerát:

– Anglicko (1. február 1625, inzercia v The Continuation of Our Weekly News – inzeráty literár., kníhkupec., o utečencoch, zlodejoch)

– Francúzsko (1631, v Gazette de France, zakladateľ Theophrast Renaudot, „otec novinovej inzercie“, otvoril aj prvú inzertnú kanceláriu – práca, kúpa, predaj, zoznamka)

– komerčné obchodné inzeráty na predaj – až 19. storočie s priemyselnou revolúciou

* prvé výkladné skrine: Anglicko v roku 1850

– nové propagačné prostriedky (kníhtlač): známky, transparenty, kalendáre, fotografie)

– 19.-20. storočie (prelom): zrod masovej periodickej tlače

– 20. storočie (prvá polovica): zrod filmu, rozhlasu a televízie, ktoré oslovujú masového recipienta.

História americkej reklamy

– 1492 (10. október) – objavenie Ameriky

– David Ogilvy: takmer polovica svetovej reklamy vznikla v USA

1. Od vojny za nezávislosť do občianskej vojny: ekonomika USA bola regionálna.

– propagácia výrobkov na plagátoch obchodov (o predaji kaávy, liekov)

– v periodikách (informácie o predaji pôdy, o otrokoch, ktorí utiekli)

– okolo roku 1840 sa profesia reklamného pracovníka osamostatňuje

– 1840 – Palmer skupuje priestor v novinách a predáva inzerentom za vyššie ceny

– Phineas Taylor Barnum (1810 1891) – „barnumská reklama“

2. Od ukončenia občian.vojny do 1. svet.vojny: hromadná výroba tovaru, nové výrobky (žiarovka, fotoaparát) v reklame (napr. neónové svetlo)

– rozvoj ekonomiky: zdokonaľovanie obalov, výkladov, vznik značiek

– koncom 19.st. až 2/3 príjmov novín a vydavteľov tvorili príjmy z inzercie

– vznikajú prvé obchodné domy – s vlastnými aranžérskymi a reklamnými oddeleniami

– od roku 1900 sa profesia rekl.pracovníka definitívne osamostatňuje (vzniká agentúra N.W.Ayer&Ayer&Son), firmy v reklame využívajú aj psychológiu odbytu

– po roku 1900 – prvé etické a právne normy v reklame

– 1895 – film, bratia Lumiérovci

– 1927 – zrod zvukového filmu

– 1939 – orvé televízne vysielanie

– 1920 – prvý komerčný rozhlas v Pittsburgu

– veľká hospodárska kríza – výdavky na reklamu sa znížili na polovicu

– 1798 – Elly Terry, zrod osobného predaja (farmárom ponúkal hodiny a cestou späť mu mohli zaplatiť, alebo ich vrátiť, predaj aj na splátky)

– 1872 -AaronMontgomery Ward, „otec reklamných katalógov“, propagačné listy

– 1886 – Richard Warren Sears, začal zasielať listy a katalógy podľa adresára

– 1905 – Homer J. Bucley, tvorba a rozosielanie letákov

– 50. roky – kupóny k inzerátom, telefonické objednávky tovaru

– 60. roky – Aarin Adler, televízne vysielanie na podporu inzercie

– 1900-1917 – rozvoj PR, prvá agentúra The Publicity Bureau v Bostone, Ivy Lee Ledbetter – zakladateľ PR

Súčasný obraz americkej reklamy

– Po 2. svet. vojne – silný nárast ekonomiky, trhu a kúpyschopnosti
Výdavky na reklamu:

– 1930 – 2,5 mld USD

– 1950-1975 – o 500% viac

– 1960 – 12 mld USD

– 1970 – 20 mld USD

– 1980 – 54 mld USD

– 1990 – 129 mld USD

– 1995 – 161 mld USD

– súčasnosť – cca 200 mld USD (u nás 400-krát menej)

– New York – hlavné mesto americkej reklamy (1998 – 45 mld USD)

– Procter&Gamble, Philip Moris – cca 3 mld USD (naj-investori)
Nové médiá: TV ovpyvnila rast výdavkov, rádio-lokálni inzerenti, časopisy-orientácia na špecifické skupiny, káblovka, satelity, video

– 1960 – vznik internetu (komerčné využitie, reklama aj predaj)

– Philip Kotler – „otec svetového marketingu“, kniha Marketing manažment (10 vydaní)

– David Ogilvy, Wiliam Bernbach, Albert Lasker, Stanley Resor, Raymond Rubicam, Leo Burnet, Maurice a Charles Saatchi, Martin Sorrell (agentúra J.W.Thompson – jedna z naj na svete)

– Európa – lepšia kreativita a originalita, USA – lepšie ekonomické a vedecké trendy v market. komunikácii

Počiatky reklamy na našom území do roku 1918

– Stredná Európa zaostávala za vyspelejšími západnými krajinami

– Starovek: trhoviská, označovanie tovaru, vývesné štíty (krčmári, krajčíri)

– názvy ulíc a miest podľa predávaného tovaru na trhu (Trnava – Zumbothel – t.j. Sobotné trhové mesto)

– 15.-16.st. – začiatok a koniec trhov oznamovali zvonom, v 17.st. fanfárami, na radnici visela zástava – propagačné prejavy

– začiatok 15.st. – drevené predajné búdky, skrášľovali mestá

– 1688 (3. august) – prvý inzerát v Ordinari Postzeitungen (v Prahe, v nemeckom jazyku) – pol storočia neskôr ako vo svete

– 1719 (4. február) – prvý inzerát v českom jazyku – Český Postilión: neboližto Noviny České

– 1783-1787 – prvé slovensé inzeráty v Prešpurských novinách

– väčšina inzerátov: knihy,nehnuteľnosti

– Slovensko pozadu za Českom (Praha sa orientovala na vyspelú Viedeň)

Reklama od vzniku Československa do roku 1948

– Koniec 1.sv.vojny – vznik prvej ČSR – postupne na úroveň vyspelého západu, rozmach obchodu=rozmach reklamy

– Slabšia technická úroveň reklamy: menší súkromníci nemali dosť peňazí, bohatší kvôli menšej konkurencii nemuseli investovať

– 20. roky 20.st. – prvá filmová reklama, prvé inzertné kancelárie, stále však chýbali profesionáli

– koniec 20. rokov – rakúsky vplyv vystriedal americký, u nás český

– v priebehu 20. rokov – postupne sa zvyšovala výroba, narastala konkurencia=reklama začala napredovať

– 1926-1927 – prvá súťaž v aranžovaní výkladných skríň v ČSR

– pri Jednote priateľov Masarykovej akadémie práce – skupina pre reklamu

– 1927 – založený Reklamný klub (REKLUB) – chránila záujmy stoviek pracovníkov v reklame, školenia, literatúra – rozhodujúci medzník vo vývoji reklamy!

– aranžovanie výkl.skríň v ČSR – medzinárodná úroveň, aj v periodikách na západe

– prospekty, katalógy, propagačné časopisy, veľtrhy a výstavy, rozhlasové reklamné relácie, menšie filmové spoločnosti nakrúcali propag.filmy, vznikali oddelenia reklamy, reklama sa na vedeckej úrovni začala skúmať

– veľké firmy vlastné prop.oddelenia – Baťa, Nehera, Rolný, Meinl, Brouk a Babka a Aso

– 1935 – vznik novej českej aranžérskej tvorby

– 1937 – vznik novej výkladovej plastiky
Slovenský štát – dostatok potravín, dokonca nadbytok = kampaň na konzumáciu baranieho mäsa: „Jedtze baranie mäso, je naše a zdravé!“

– cez 2.sv.vojnu – zabrzdila vývoj v reklame, nastúpila propaganda

– po 2.sv.vojne – zlá ekonomická situácia, množili sa názory, že reklamu netreba, zrušeili sa rkelamné oddelenia, nahradili ich referáty pre vnútorný nábor (na propag. celého podniku, predobraz PR)

– Reklub – propag. budovateľské úsilie, dvojročný plán (v r.1948 zanikol)

– reklamná činnosť: rekl.podniky Hron, Rekordy, Slovenský reklamný klub.

Reklama v ČSR od roku 1948 do roku 1989

– február 1948 – likvidácia súkromného sektoru, žiadna konkurencia

– reklama – považovaná za buržoázny prežitok

– socialistická propagácia – a jej spoločenské a výchovné aspekty, politická propaganda

– 1948 (10. jún) – vyhláška zakázala plošnú reklamu, rubriky Zoznámenia, Sobáše atď.

– 1959 (4. marec) – prvá reklamná relácia v rozhlase

– 1967 – založili v rozhlase obchodné oddelenie

– 1959 – začalo reklamné vysielanie v TV (iba 1 hodina za rok)

– v obchodných podnikoch vznikali propagačné oddelenia, rozvíjala sa výstavnícka činnosť

– 1953 (1.augusta) – príkaz ministra obchodu obchodným organizáciám na propagačnú činnosť (vznik oddelení a referátov pre reklamu)

– 1954 (15.marca) – vznikol REKLAMNÝ PODNIK, centrálna organizácia pre riadenie obchodno-propagačnej činnosti v ČSR, neskôr MERKUR

– 1954 (7.máj) – vláda uložila ministrom a výrobcom, aby svojim výrobkom robili účinnú reklamu

– 1954 – založený Slovenský fond výtvarných umení – Dielo, Výzdoba, Reklama

– 1955 – vláda uložila ministrom, aby plánovali a skúmali náklady resp. ceny za inzerciu

– 1955 – prvý farebný inzerát v tlači, prvý reklamný film, inzercia a reklama získala viac priestoru v médiách

– vzniklo špeciálne štúdio Československého filmu – PROPAGFILM

– 1960 – vzniklo VÝSTAVNÍCTVO, Praha+pobočka v Bratislave, rozvoj výstavníckej činnosti

– 1960 – agentúra RAPID, reklama našich výrobkov v zahraničí

– 1964 – kancelária MADE IN PUBLICITY, propagácia zahraničných výrobkov u nás

– 60. roky – na Slovensku monopolná agentúra ERPO, pobočka českého Merkuru

– OPTIMA, družstevný podnik pre propagáciu

– TEPS, reklamný podnik miestneho hospodárstva

– ARBIEN, bienále aranžérskej tvorby, Aranžérsky klub pri BVV

– INCHEBA, podnik zahraničného obchodu

– 1966 – v čs. televíznych štúdiách samostatné oddelenia pre reklamné relácie

– 1968-1969 – sa začala reklama komercializovať, zdroj príjmov pre periodiká, potom „normalizácia“

Rozvoj marketingovej komunikácie po roku 1989

– prechod ekonomiky na trhový model, reklama nevyhnutná

– socialistické subjekty zanikli a stratili monopol – MERKUR, ERPO, RAPID, TEPS

– vzniká množstvo nových rekl.agentúr – niekoľko tisíc, obchodníci investujú do reklamy

– príchod zahraničných agentúr a ich nadnárodných reklamných sietí

– vzniká REKLUB, prvá asiciácia agentúr po 1989, fungovala iba rok
-vzniká ARA – Asociácia česk.rekl.agentúr, neskôr AKA – okolo 60 členov
– na Slovensku ARAS (12 členov), v roku 1993 zanikla

– 1993 – vznik KRAS, v Brne MOSPRA (ďalej Česká marketingová spoločnosť, Asociácia českých rekl.agentúr a výrocov audiovizuálnych programov, Asociácia pre vonkajšiu reklamu ČR, Rada pre reklamu)

– KRAS – vytvárať priaznivý imidž reklamy, brániť záujmy členov

– 1995 – SOSPRA, profesionálno-záujmová organizácia pracovníkov MK, venuje sa prevažne vzdelávacej a vydavateľskej činnosti

– 1996 – Asociácia PR SR

– 1994 – Asociácia vonkajšej reklamy (billboardové firmy)

– 1994 – Klub grafických dizajnérov Slovenska

– Art Directors Club – združuje kreatívnych pracovníkov reklamy

– na Slovensku boom agentúr: reklamné, PR, mediálne, DM, výskum trhu reklamy, kreatívne štúdiá

– počet reklamných agentúr v SR: odhadom 700 až 1000, až 40% sídli v Bratislave

– výdavky na reklamu: 2000 – 5,84 mld, 2001 – 6,44 mld, 2002 – 6,86 mld