Rozhodovací proces

Rozhodovací proces

Rozhodovanie je činnosť, ktorá analyzuje problém ako predmet riešenia, stanovuje možné varianty riešenia a podľa zvolených kritérií vyberá najvýhodnejší spôsob riešenia.

Rozhodovanie patrí medzi dôležité súčasti manažmentu v podniku, závisí od kvality rozhodovacieho procesu.

Podstata a obsah rozhodovania:

Rozhodovací proces zahŕňa:
-  identifikáciu problému
-  analýzu problému
-  alternatívne riešenia
-  najvhodnejšie riešenia na základe stanovených kritérií

Charakteristické znaky rozhodovacieho procesu:

-  existuje možnosť výberu – viac alternatív (možností)
-  výber riešenia je vedomí – rýchla reakcia
-  výber riešenia je cieľavedomí
-  výber riešenia sa uskutočňuje podľa určitých kritérií
-  realizácia

Prvky rozhodovacieho procesu:

-  problém rozhodovania – odchýlky medzi skutočným a cieľovým stavom
-  cieľ rozhodovania
-  subjekt rozhodovania – jednotlivec alebo kolektív
-  rozhodovacia stratégia
-  podmienky rozhodovania: vybavenosť informáciami
používané metódy rozhodovania
stav riadeného systému

Druhy rozhodovacích procesov

1)  podľa typu problémov

a)  programované rozhodovanie – týka sa jednoduchších opakovaných problémov,  
  – používajú sa na algoritmy známych postupov, 
  – vyskytujú sa na nižších úrovniach riadenia

b) neprogramové – týka sa nových, neštandartných, ojedinelých problémov,
  – nemôžu sa pri ich riešení využiť štandardizované algoritmy
  a postupy,
  – prevláda na vyšších stupňoch riadenia

2)  podľa subjektu rozhodovania

a)  individuálne – jednoduchý problém – rýchle rozhodovanie
  – individuálna zodpovednosť
  nevýhoda: subjektívnosť postojov a názorov

b) kolektívne – zložité rozhodovacie problémy – strategické rozhodovanie
– v kompetencii vrcholového manažmentu
   - kolektívna zodpovednosť
  nevýhody:
  -kompromisná dohoda (spoločné rozhodnutie
 -konsenzuálna dohoda (zhoda všetkých pri výbere riešení)
   -delegované rozhodnutie (prenesenie zodpoved. na  podriadeného)

3)  podľa závažnosti rozhodovacích procesov

a)  strategické – týka sa dlhodobých cieľov,
  – vychádza predovšetkým z informácií o okolí podniku a predpovedi
   dlhodobého vývoja,
 - ide o rozhodovanie s vysokým stupňom rizika a neurčitosti
  – rozhodovaciu právomoc má vrcholové vedenie podniku
b) taktické  k dispozícii je viac informácií to znamená :
   - zníženie rizika neurčitosti pri prijímaní rozhodnutí
   - rozhodovaciu právomoc je možné delegovať na nižšie stupne riadenia
   - ide zvyčajne o opakujúce sa rutinné rozhodovanie
c) operatívne – bežné, každodenné rozhodovanie s krátkodobým rozsahom 

4)  podľa formalizácie

a)  empiricko – intuitívne
b) exaktné
c)  heuristické

5)  podľa stupňa informovanosti

a)  rozhodovanie v podmienkach istoty – poznáme všetky podmienky rozhodovania:
– alternatívy (možnosti)
– možné stavy okolia, ktoré môžu nastať a ovplyvniť rozhodovací problém
– účinnosť jednotlivých alternatív pri rôznych stavoch okolia
– rozhodovanie v podmienky rizika – neistoty
b) rozhodovanie v podmienkach neistoty – neviem aký stav okolia určite nastane, rozhodujeme sa na základe pravdepodobnosti, môžeme použiť:
-  štatistickú pravdepodobnosť  P =  m  (počet výskytu sledovaného javu)
    n (celkový počet javov)
  -  subjektívnu pravdepodobnosť
c)  rozhodovanie v podmienkach neurčitosti
  – subjekt rozhodovania nemá k dispozícii žiadne informácie
  – pozná alternatívy riešenia, stavy okolia, účinky jednotlivých alternatív
  – nepozná pravdepodobnosť výskytu v rôznych stavoch okolia
  Spôsoby riešenia:
– určenia subjektívnej pravdepodobnosti
– vyžiadanie posudkov expertov
– použitie matematických metód, ktoré vyžadujú veľmi málo vstupných údajov 
   (LAPLACEOVO PRAVIDLO)

6)  podľa záväznosti
a)  záväzné
b) nezáväzné

Fázy rozhodovacieho procesu
1)  diagnostická fáza – poznanie východiskového stavu objektu, určenie diagnózy východiskového stavu, základné kroky:
-  identifikácia problému
-  stanovenie cieľa
-  zber informácií
-  analýza problémov a zostavenie poradia ich dôležitosti
-  zhodnotenie východiskového stavu

2)  analitický fáza – úloha: na základe diagnózy východiskového stavu objektu rozhodovania hľadať nové varianty riešenia. Skladá sa z 2 krokov:
-  hľadanie a tvorba alternatív
-  analýza a hodnotenie alternatív

3)  optimalizačná fáza – vybranie optimálneho riešenia z možných variantov
4)  realizačná fáza – zahŕňa:
-  implementáciu (realizáciu vybranej alternatívy)
-  kontrolu a hodnotenie dosiahnutých výsledkov

Metódy rozhodovania
1)  Empirické – sú spravidla subjektívnymi a neformalizovanými metódami, patria sem:
a)  empiricko-intuitívne - opierajú sa o skúsenosti a vedomosti rozhodovania
  (metóda skúšok a omylov)
b) empiricko-analytické – ako základnú metódu používajú analýzu

2)  Matematisticko – štatistické (exaktné), patria sem:
a)  m. matematickej štatistiky – teória pravdepodobnosti, korelačná a regresná m.
b) m. matematickej analýzy – diferenciálny počet, maticovi počet, extrapolácia
c)  m. operačnej analýzy – dynamické programovanie, teória zásob, metóda PERT

3)  Heuristické – využívajú sa prednosti predchádzajúcich metód
  Základné charakteristiky heuristických postupov:
-  existuje zásobník rôznych úloh
-  existuje zásobník skúseností zo získaných riešení
-  vyskytuje sa úloha doteraz neznáma
-  opíšeme novú úlohu pomocou doteraz získaných informácií
-  zistia sa časti postupu, ktoré sú zhodné s postupmi zo zásobníka doteraz riešených úloh
 
Patria sem:
Brainstorming – bezprostredná diskusia 5-12 osôb, vznikajú tu tvorivé nápady
Zásady:
-  neposudzovať
-  množstvo
-  rozlet
-  všetko zapisovať
   Delfská metóda – je založená na anonymnej písomnej ankete odborníkov