Výkričník - písanie vykričníka

Výkričník

Výkričník (!) sa píše:

- na konci rozkazovacích a želacích viet a súvetí, najmä s formou zvolacích viet, a to:
a) na konci samostatných viet,
napr. Utekajte! – „Zahraj, chlapče,“ rozkáže, „nech svet počuje, že sa mi vrátil syn!“ – Nech sa vám všetko podarí! – Aká je tá voda studená!
b) na konci menných výrazov, citosloviec a oslovení s platnosťou jednočlennej vety,
napr. Neuveriteľné! – To, to! – Jaj! – Pssst! – Pozor! – Janko!

!!!P o z n á m k a:

1. Na začiatku listov sa namiesto výkričníka bežnejšie po oslovení píše čiarka a pokračuje sa na novom riadku, napr. Janko, včera som dostal Tvoj list a hneď naň aj odpovedám.
2. V silne expresívnom prejave, pri dôraznom zvolaní alebo rozkaze sa často používajú dva alebo aj tri výkričníky, napr. Podliak!! – Dosť!! – To je lož!!! – Ticho!!! – Stáť!!!
3. Za zvolacími vetami, ktoré majú povahu opytovacích viet, sa často píše otáznik aj výkričník, napr. Ako si to predstavujete?! – Čo je to tu za poriadok?! – Máme sa na to azda nečinne pozerať?!
4. Keď je viac výrazov, ktoré vyžadujú výkričník, píše sa výkričník iba za posledným z nich, napr. Chlapci,  dievčatá! – Choď už, choď!
- vnútri vety v zátvorkách za jednotlivým slovom alebo výrazom, keď je potrebné čitateľa osobitne upozorniť, že je to tak, ako sa uvádza vo výklade, hoci sa to môže zdať nepravdepodobné, sporné, problematické a pod.,
napr. Tento jeho „nový prístup“ (tak!) nie je v nijakom prípade nový.

Výkričník sa nepíše:

- za vetou s tvarom rozkazovacieho spôsobu v prísudku, keď nejde o striktný rozkaz, ale iba o ponúknutie, pobádanie,
napr. Priateľsky ho zval: „Poďte dnu, poďte.“
- za vetou s takýmto tvarom, keď ide o návod, pokyn, napr. Napíšte jednotlivé tvary slova hrdina. – Nepotrebné slová vynechajte. – Pokúste sa zistiť všetky rozmery. – Prechádzajte iba na vyznačených miestach. – Dodržiavajte všetky pokyny. – Uvoľnite miesta starším.