Lexikálna rovina jazyka

Lexikálna rovina jazyka

Lexikológia (slovo, sémantický trojuholník, lexikálny a gramatický význam slova)

Morfematická štruktúra slova

Slovná zásoba národného jazyka – individuálna, aktívna/pasívna (druhy)

Členenie slovnej zásoby (lexikálny význam, spisovnosť, podľa jazykového štýlu, dobový výskyt, citové zafarbenie)

Slovníky – význam, použitie, druhy

Antonymá, homonymá, synonymá

Obohacovanie slovnej zásoby (spôsoby), odvodzovanie, skladanie

Obohacovanie slovnej zásoby – pretváranie slov skracovaním

Preberanie slov – internacionalizácia

Tvorenie viacslovných pomenovaní

Frazeologizmy – ľudové a intelektuálne

Tvorenie obrazných pomenovaní – metafora, metonymia, personifikácia, synekdocha

Zhrnutie učiva – lexikálna rovina jazyka

Ciele: Definovať pojmy lexikológia, lexika, na príkladoch rozlíšiť lexikálny a gramatický význam. Poukázať na rozdiel medzi slovnou zásobou národného jazyka a vlastnou. Rozširovať individuálnu slovnú zásobu. Poznať členenie slovnej zásoby z rozličných hľadísk, vedomosti aplikovať na konkrétnych príkladoch pri tvorbe textov. Využívať pri pretváraní textov antonymá, homonymá a synonymá, rozširovať slovnú zásobu v ústnom prejave. Vedieť vysvetliť spôsoby vzniku frazeologizmov a využívať ich vo vlastných prejavoch. Vedieť používať rôzne druhy slovníkov, poznať ich funkciu. Poznať spôsoby obohacovania slovnej zásoby a využívať ich pri tvorbe vlastných prejavov. Vysvetliť vplyv spoločenského vývoja na zmeny v slovnej zásobe. Vedieť vysvetliť pojem – viacslovné pomenovanie, vytvárať texty s využitím viacslovných pomenovaní, vyhľadávať ich v textoch. Vedieť vysvetliť pojem – obrazné pomenovania, pomenovať jednotlivé druhy, vytvárať vlastné texty s využitím obrazných pomenovaní. Upevniť si získané vedomosti a prakticky ich aplikovať.

Lexikológia

• náuka o slove a slovnej zásobe

Slovo 

• základná jazyková jednotka s ustálenou grafickou a zvukovou podobou
• ustálený, ako celok premiestniteľný sled hlások, ktorý má svoj gramatický a lexikálny význam
• funkcie: a) pomenovacia /význam slova/

1. b) syntaktická /funkcie VČ vo vete/

Lexikálny a gramatický význam slova

Lexikálny význam 

• rozumieme pod ním vecný obsah slova, ktorý označuje jav skutočnosti
• slovo ho má vždy, nemôže bez neho existovať

napr. lečo – jedlo z papriky, rajčín a vajec, dom – budova, stavba na obývanie

• nie každý sled hlások má lexikálny význam, napr. SROGL – vyzerá ako skutočné slovo, môžeme odhadnúť jeho gramatické kategórie (pod. meno, muž. Rodu, neživotné, N, sg. dobu alebo sloveso v 3. os. Sg, minulý čas a p.)

Gramatický význam

• schopnosť slova vyjadriť gramatické kategórie, napr. rod, číslo, pád, čas, vzťahy nadradenosti a i.

lexikálny + gramatický význam slova = úplný význam slova

Slovo « lexéma

Slovo

- význam slova nemôže existovať samostatne, potrebuje sa premietnuť do konkrétneho slova, ktoré ma istý gramatický tvar

Lexéma

- základná jednotka lexikológie, skladá sa:

1. a) z vonkajšej formy – rad foném (realizovaná – ústna podoba – ustálený rad hlások, písomná podoba – grafémy)
2. b) z vnútornej formy – obsah slova = lexikálny význam slova

Lexikológia - neskúma úplný význam slova, jej predmetom  nie je gramatický význam, napr. T E L O – lexikálny význam: organizmus, najmä ľudský, neskúma gramatické tvary slova: telom, o tele, telá....

                    - skúma každé slovo ako súbor všetkých jeho gramatických tvarov, ktoré spája jeho gramatický význam, napr. priateľstvo – vzťah medzi priateľmi, priateľský – týkajúci sa priateľstva (priateľ, priateľský – 2 samostatné lexémy – iné významy), neskúma priateľstva, priateľstve

Vzťah k objektívnej realite – sémantický ê (človek myslí v pojmoch)

1. POJEM /symbol – definícia, pojem – význam/obsah znaku/

                 ê

1. Objekt, VEC /reálna vec/ ----------------      3. Pomenovanie, SLOVO                    (forma slova) 

Pojem –prvok myšlienkovej oblasti

Slovo – jazyková oblasť, formálna stránka

Vec – reálne objekty

„Fázy“ myslenia:

•  
  1. podnet z objektívnej skutočnosti (vidíme konkrétny predmet) vidíme psa
  2. uvedomenie si, čo vidíme – vybavenie najdôležitejších vlastností predmetu v mysli (definícia) chlpaté zviera so 4 labami, 2 ušami, papuľou...
  3. priradenie mena, pomenovanie (v duchu / písomne) – dohodnutý jazykový znak (iné jazyky – priraďujú tiež podobnú definíciu predmetu) P – E – S (dog)

Morfematická štruktúra slova

• morféma - najmenšia časť tvaru vydelená významom/funkciou (časť slova s nejakým významom/

Morfematická štruktúra slova

- slovo môžeme rozdeliť na najmenšie vydeliteľné významové časti slova – morfémy  

- morféma - najmenšia časť tvaru vydelená významom/funkciou (časť slova s nejakým významom/

Druhy morfém:

1. koreňová morféma (škol-a, dom-ček, dom-ovník, stav-ba) – nositeľ významu, významové jadro slova, koreň 

1. odvodzovacia /derivačná morféma (pred-škol-ák, na-píšem, uči-teľ) – predponová al. príponová morféma (pred koreňovou morfémou alebo medzi koreňovou a gramatickou morfémou)

1. tematická morféma – v slovese pred gramatickou morfémou, v slovách zo slovesných základov (medzi koreňovou a gramatickou al. odvodzovacou morfémou), napr. pracov-a-ť, rozum-ie-ť

1. gramatická morféma= relačná – všetky skloňovacie a časovacie prípony: -a,-e,-i,-ov, -ou, -om, -iam,-iach,-ého,-ému,-ých,-ými,-m,-me,-te,-ú.../škol-ou
2. nulová morféma – druh gramatickej morfémy /stôl, chlap/

1. spájacia morféma /- spájací prvok, spája iné morfémy, v slovenčine je 11 spájacích morfém: -ľ-, -ň-, -iz-, -č-, -j-, -at/iat-, -en-, -ej-, -ír-, -ov-, -ic/-ič (veľk-o-mesto, Trnavčan-, káčatko, režírovať.../

1. modifikačná morféma – upravuje význam, najmä trvanie slovesného deja zdôrazňuje obsah prídavných mien a zámen: -ov, -iev, -áv, -š-, -že, -si, -koľvek (pociťovať, sedávať, drahší..) 

1. tvarová morféma – slúži na tvorenie slovesných tvarov –ť, -l,-úc/-iac... (poču-ť, urob-en-ý, volaj-úc..) 

1. rozštiepená morféma – vyjadruje sa viacerými prvkami súčasne – tvary zloženého minulého al. budúceho času, podmieňovacieho spôsobu –l by som, bol by som –l, budem –ť, ná- -ie (číta-l by som, ná-dvor-ie)

roz-von-iav-a-j-ú (roz- odvodzovacia, -von-koreňová, -iav-modifikačná, -a-tematická, -j- spájacia, -ú- gramatická)

Slovná zásoba národného jazyka

Slovná zásoba je súhrn všetkých slov v jazyku. Je zachytená v slovníkoch.

Časti SZ:

1. a) centrum - najpoužívanejšie slová, relatívne stála.
2. b) periférna časť – veľmi variabilná, pohyblivá (vstupujú a vypadávajú slová) – odborné slová, historizmy, neologizmy, cudzie a básnické slová a i.

Druhy SZ:

                                                              základnú

Slovnú zásobu delíme na  

                                                              individuálnu

Základná slovná zásoba 

- obsahuje najčastejšie používané slová – asi 1000-1500 slov.

Pre porovnanie: základná angličtina ma 850slov, ruština asi 1500slov. 

Najpoužívanejšie slová podľa Mistríka: a, byť, v, na, sa, ten, on, že, z, ako.

z podstatných mien – až na 48. mieste rok, čas, deň, svet, život atď.

zo prídavných mien celý veľký, nový, starý, dobrý atď.

zo slovies byť, mať, môcť, vedieť atď.

Individuálna slovná zásoba 

- býva rozdielna. Každý človek má svoju, ktorú používa.

U významných spisovateľov sveta to bolo, napr. Goethe 20-tisíc, Puškin 21 197 slov a Shakespeare 24-tisíc slov.

Môže byť aktívna a pasívna.

Aktívna – súhrn všetkých slov, kt. rozumieme a bežne ich využívame.

Pasívna – súhrn slov, kt. rozumieme, ale nevyužívame ich v praxi. Pasívna je preto oveľa bohatšia ako aktívna slovná zásoba.

Členenie SZ:

1. Podľa lexikálneho významu
2. a) jednovýznamové – majú základný význam
3. b) viacvýznamové okrem základného významu, majú prenesený význam:
4. na základe vonkajšej podobnosti (koza – telocvičné náradie) - metafora
5. na základe vnútorných súvislostí medzi predmetmi – metonymia (číta Hviezdoslava)

1. Podľa vzťahu medzi lexikálnymi významami:
2. homonymá (box-box, kade-kade)
3. synonymá (predpoludním- dopoludnia, vrece-mech-vak..)
4. antonymá (dievča-chlapec) 

1. Podľa zaradenia do jazykových štýlov:
2. neutrálne (štylisticky nepríznakové)
3. štylisticky príznakové – spisovné – odborné,

 – básnické,

 – hovorové

                                                – nespisovné  – vulgárne,

– žargónové,

– argotové

       žargónové – slovníky istej skupiny

       argot – slovník nižších spoloč. skupín

1. Podľa spisovnosti
2. a) spisovné
3. b) nespisovné – dialektizmy, slang, argot 

1. Podľa dobového výskytu:
2. historizmy (pomenúvajú realitu, ktorá už dnes neexistuje)
3. archaizmy (pomenúvajú, pre to , čo pomenovali už dnes existuje nový význam)
4. zastarané (vytlačené –nahradené modernými slovami)
5. nové (novovznikajúce slová = neologizmy)

1. Podľa citového príznaku:
2. a) neutrálne
3. citovo – zafarbené (expresívne)

Expresívne slová:

• eufemizmy – zjemňujúce slová (umrieť – skonať, usnúť naveky)
• dysfemizmy – hanlivé slová, ktoré karikujú, zosmiešňujú nedostatky (somár, zmija)
• pejoratíva – hanlivé slová, ale nie sú také názorné ako dysfemizmy (korbeľ, grobian)
• vulgárne – neslušné slová (grcať)
• obscénne – tabuizované, ktoré sú často sprevádzané apoziopézou (nedokončená výpoveď) (choď do…., ty jedna…..)
• deminutíva – zdrobneniny (domček)
• laudatíva – maznavé a lichotivé slová (mamička, tatík)
• augmentatíva – sú opakom deminutív (domisko)
• onomatopoje – napodobňujú prírodné zvuky (žblnkať, chichotať)

1. Podľa pôvodu:
2. domáce (dvere, stolička)
3. zdomácnené (omša, kráľ)
4. cudzie slová

Slovníky

Lexikografia 

• teória a prax zostavovania slovníkov

Druhy: 1. knižné (výkladové, normatívne, pravopisné, ortoepický, frazeologický a i.)

1. elektronické (SLEX, počítačové slovníky)

Obohacovanie SZ:

•  
  1. Tvorenie slov

• odvodzovanie
• skladanie 

slovotvorne motivované slovo – rozpoznáme, z akého slova vzniklo slovo (mur-ár, cin-cin)

slovotvorne nemotivované slovo – nevieme rozpoznať spôsob utvorenia slov (ísť, voda)

•  
  1. Pretváranie slov

• univerbizácia – zmena viacslovného na jednoslovné (panelový dom – panelák)
• mutliverbizácia – zmena jednoslovného na viacslovné (tenisky – tenisové topánky)
• skracovanie (skratka, značka, skratkové slovo)

•  
  1. Preberanie slov

• chýba domáci výraz (snoubord)
• domáci výraz je dlhší (softvér)
• potreba odborného názvu (aorta)
• prestížnosť cudzieho výrazu (supermarket, šou)

•  
  1. Tvorenie viacslovných pomenovaní

• združené pomenovanie – majú základný význam, z viacerých slov, pomenúvajú 1 objekt (školský rok, hríb satan)
• frazeologizmy . ustálené slovné spojenia, obrazný význam:

členenie: a) ľudové (porekadlo, príslovie, pranostika)

               b)intelektuálne /knižné/ = europeizmy (kocky sú hodené, proti veterným mlynom) 

1. Tvorenie obrazných pomenovaní

• metafora
• metonymia