Rozprávanie, frazeologizmy, expresívne slová

Rozprávanie ako slohový útvar umeleckého štýlu využíva dramatizáciu stupňovaním zápletky (ako klasická stavba divadelnej hry).
 
V umeleckej literatúre je rozprávanie pro-objektivizácia rozprávania cez autorskú reč. Ňou autor rozvíja príbeh, komentuje konanie postáv, uvádza reč postáv, zobrazuje prostredie a toto všetko dopĺňa úvahami.
 
Rozprávanie často býva oživené rečou postáv formou dialógu. Prehovor jedného dialógu sa volá replika.
 
-  symetrický dialóg – pravidelné striedanie replík
-  asymetrický dialóg – je prerušovaný autorskou rečou alebo vnútorným monológom postáv
 
Dej možno dramatizovať – stupňovať jazykovými prostriedkami napr. krátke nedokončené vety, opakovanie, rečnícke otázky, umelecké jazykové prostriedky.
 
V rozprávaní má veľký význam úvod. Poznáme 3 druhy úvodov:
Klasický – expozícia - začiatok deja (kde bolo, tam bolo ...)
In medias res – v strede deja
Retrospektíva – pohľad naspäť – začína vyvrcholením, a až potom sa dozvedáme, ako sa príbeh začal a rozvíjal (napr. Bednár: Sklený vrch)
 
Rozprávanie môže byť oživené:
-  frazeologizmami:
o  intelektuálne – vyplývajúce zo vzdelania
o   ľudové – príslovia a porekadlá
-  expresívnymi slovami (citovo zafarbenými):
o  zjemňujúce
o   zhoršujúce
o   neutrálne