Slovenská literárna moderna (1900-1918)

Slovenská literárna moderna (1900-1918)

SLOVENSKÁ LITERÁRNA MODERNA (1900 - 1918)
Vznikala v čase siného národného a sociálneho útlaku. Zdôrazňovala preto jednotu osobného a národného, subjektívneho a objektívneho (na rozdiel od svetovej moderny).

Najvýznamnejším predstaviteľom slovenskej lit. moderny a symbolizmu je IVAN KRASKO. Jeho lyrický hrdina je tiež samotár, táto samota však nie je želaná, bytostne túži po porozumení, dôvere, láske. Je úbohý a tápajúci, bez vyhliadok do budúcnosti. Trápi ho vlastná pasivita, neschopnosť prekonať ju.
Kraskovo lit. dielo nie je bohaté. Napísal dve básnické zbierky:
1.  Nox et solitudo (noc a samota)
2.  Verše

Nox et solitudo:
Názov zbierky vyjadruje dva základné motívy celej autorovej tvorby. Dominuje osobná, ľúbostná tematika.
Nachádzajú sa tu napríklad tieto básne:
Chladný dáždik – atmosféra chladného, upršaného jesenného dňa mu slúži na vykreslenie duševného stavu hrdinu, ktorý sa trápi kvôli stratenej láske.

Chladný dáždik prší, prší
po doline, po návrší
ziabla jeseň žltosť znáša,
rozsieva ju z pôl rubáša.

Mojím lícom slza padá,
srdce východ bôľu hľadá,
znášala ho, hej, tá ruka,
preplnila, srdce puká.

Pieseň – hovorí o milujúcej žene, ktorá dala drahému všetko, čo mala, no on jej lásku neoplatil. Zaplatil za to tým, že ju stratil (podobný motív sa objavil aj v básni Jesenná láska od M. Válka).
O smútku a samote hovoria aj básne Topole, Zmráka sa, Plachý akord.
Ďaleko od domova si spomína na rodný kraj a staručkú matku. Venoval jej báseň Vesper dominicae (Nedeľný večer).
Na národné problémy reaguje básňou Jehovah (Jehovah – židovský boh pomsty). Postavenie vlastného národa v ňom vyvoláva zúfalý hnev, privoláva naň pomstu, kritizuje jeho pasivitu.

Verše:
V porovnaní s jednoduchými melodickými štvorveršiami prvej zbierky sú tieto básne už formálne zložitejšie. Pribúdajú alegorické motívy – démon, otrok, pustovník, čierny hosť.
Najvýznamnejšie básne:
Otrok – je založená na symbole otroka (ktorému od detstva zneli do uší piesne matky otrokyne), ktorý čaká na „ston poplašného zvona“, aby vykonal spravodlivú pomstu na otrokároch.
Otcova roľa – autoštylizácia („Z cudziny tulák kročil som na ňu...“). Hrdina sa vracia z cudziny do rodného kraja. Spomína na minulosť a má výčitky svedomia, že opustil vlasťa nechal ju bez obrancov. Uvažuje aj o budúcnosti, o osude národa a o tom, či zavíta sloboda alebo ľud bude naďalej trpieť.  (symboly: otcova roľa = Slovensko, zubále dračie = útlak)
Baníci – démon pokúša Slováka, aby za zlato, striebro a drahé kamene zradil svoj rod a dal sa na stranu panujúcich, čo dávajú výhody a majetky tým, ktorí zradne prechádzajú k nim. Krasko tu hovorí o baníkoch ako o ľuďoch práce, ktorí sa tvrdo prebíjajú k pokladom zeme a bytia vôbec. Verí, že práve oni oslobodia všetkých porobených, trpiacich a skúšaných.
„Démon kýs´ škaredý, chvost vlečúc po zemi,
ko mne sa priplazil, do ucha šepce mi...“ (daktylský verš  )
I. Krasko vo svojich zbierkach využíva eufóniu, jeho básne sú melodické vďaka využitiu daktylotrochejskej, resp. daktylskej stopy.

Janko Jesenský
(1874 - 1945)
Narodil sa v schudobnenej zemianskej rodine (k jeho predkom patril i Ján Jesenius). Absolvoval právnické štúdium (Prešov, Kluž a Budapešť). Počas 1. svetovej vojny sa dostal do ruského zajatia, kde spolu s J. G. Tajovským novinárskou činnosťou i básnickým slovom oduševňoval zajatcov do boja za utvorenie spoločného štátu Čechov i Slovákov. Po vojne zastával vysoké štátne funkcie – najskôr bol županom v Rimavskej Sobote, v Nitre a napokon viceprezidentom Krajinského úradu v Bratislave. Ako prvý slovenský umelec dostal titul národný umelec.
Vo svojej tvorbe často využíva iróniu a satiru.

Poézia:
zaraďujeme ju do literárnej moderny, prevláda impresionizmus.
Básnická zbierka Verše
Prevládajú básne s ľúbostnou tematikou, ale zachytáva i dojmy z veľkomesta (kaviarní, parkov), z prostredia plného ruchu a porovnáva ich s domovom. Jesenský chápe lásku ako prirodzený ľudský cit, ženu ako rovnocenného partnera pre muža. Zobrazuje však aj odvrátenú stranu lásky, keď ideálom slečny nie je len láska, ale aj majetok.
Záverečná časť zbierky obsahuje občiansku lyriku.

ďalšie zbierky:
Zo zajatia
VeršeII
Na zlobu dňa
Po búrkach
Proti noci
Čierne dni
Reflexie

Próza:
poviedky, novely a humoresky
Malomestské rozprávky
Zo starých časov

Jesenský vo svojich krátkych prózach zosmiešňoval malomeštiactvo, pranieroval jeho chyby, spôsob života i morálku. Vytvoril celý rad malomestských figúr a figúrok, typických predstaviteľov malomestského života. Pomocou humoru, irónie a satiry odhaľoval ich zaostalosť, nevzdelanosť, neúprimnosť, klebetníctvo, duševnú prázdnotu, pretvárku a pod. (Pani Rafiková, Otroci, Slnečný kúpeľ, Štvorylka ...)

Vrcholným dielom J. Jesenského je dvojzväzkový román Demokrati. Je vynikajúcou satirou na politické a úradnícke kruhy v období ČSR. Odhalil tu podvody a manipulácie politických strán v časoch volieb, boj strán, karierizmus, pokrytectvo a bezzásadovosť mnohých politikov. Preto i názov románu je ironický.