Dedinský ľud v dielach: Kalinčiaka, Matušku, Kukučína, Timravy

Ján Kalinčiak – je najkritickejší štúrovský prozaik k realizmu. Púť lásky je najkrajšia romantická povesť. Dej sa odohráva na Myjave v čase tureckých vpádov. Preoblečeného za Turka ho zabijú sedliaci. Žofia od žiaľu zomiera. Mládenec slovenský – autor dokazuje, že láska k žene nie je v rozpore s národnými záujmami. Dej sa odohráva po páde Veľkej Moravy. V povesti Svätý Duch zachytáva život a povahu slovenských zemanov. Reštavrácia je humoristická próza so šťastným koncom. Hlavnými hrdinami sú Adam Bešeňovský a Ján Potocký. Kupujú si hlasy voličov. Napokon intrigami Potocký dosiahne víťazstvo. Boj o hlasy prebieha podvodom no napokon končí kompromisom. Všetci dosiahli to, po čom túžili. Autor používa príslovia, porekadlá, hovorovú reč, mnohé sa rýmujú.

Janko Matuška – počas štúdií napísal diela ako: Svatý zákon, Pomsta, Púchovská skala. Pod vplyvom Ľudovíta Štúra v roku 1844 napísal báseň Nad Tatrou sa blýska, ktorá bola zhudobnená a stala sa slovenskou hymnou. Sirota je prvou štúrovskou drámou, ktorá vyšla v tlači.

Martin Kukučín – Neprebudený – poviedka – tragický koniec. Je to psychologická poviedka, ktorá podáva tragický príbeh slabomyseľného Ondráša Machuľu, dedinského husiara, ktorý sa stal obeťou žartu Zuzky Bežanovie. Nedokázal pochopiť, preťo ho Zuzka nemôže ľúbiť. Zuzka mu sľúbi, že si ho vezme, Ondráš to zoberie vážne. Zuzka si však za muža berie Jána, matka zavrie Ondráša do komory on však ujde. Na Zuzkinej svadbe začne horieť stodola v ktorej sú husi. Ondráš chce zachrániť husi z horiacej stodoly a pritom sám zomiera. Kukučín zobrazil typ hrdinu pochádzajúceho z najnižších vrstiev dediny s hlbokým porozumením. Majstrovsky dokázal preniknúť do jeho vnútorného života. Dni hnevu – nastoľuje spoločenský problém, peniaze sa stávajú rozhodujúcim faktorom v živote človeka, podmieňuje ľudské myslenie a konanie. Hlavným hrdinom je úžerník Sýkora, ktorý celý život zhŕňa peniaze. Rozchádza sa s deťmi a celou rodinou. Ich strata ho prinúti porozmýšľať nad svojim životom a vedie ho k morálnej náprave. Rysavá jalovica – opisuje život dedinského ľudu, pracovitosť. Využíva situačný i slovný humor, aby odhalil charakteroví nedostatky postáv(honba za majetkom, alkoholizmus). Adam Krt si na jarmoku vypije viac ako znesie. Jalovicu, ktorú kúpil domov nedovedie, Nakúpený tovar znehodnotí ale rozhodne sa premrhané peniaze zarobiť na píle.
Dom v stráni – zaoberá sa životom sedliactva. Sedliak Mate Berca a veľkostatkárka Anzula Dubčicová – vzťah ku Katici, Katicino úsilie vymaniť sa z vlastného sociálneho prostredia a Nikova snaha priblížiť sa k sedliactvu.

Božena Slančíkova Timrava – Dedinu stvárňuje cez vlastnú životnú skúsenosť. Celý život prežila na dedine, v jej dielach dominujú najmä ženské hrdinky. Vo vnútri sa búria voči svetu, čo im umožňuje uskutočňovanie predstáv o plnohodnotnom citovom živote. Ťapákovci – žijú starým patriárchálnym spôsobom života. Neprijímajú žiadne zmeny, stávajú sa symbolom ľudskej zaostalosti, nesmiernej lenivosti. V jednej izbe ich žije 16, kedysi ich bývalo 22. Skon Paľa Ročku – v psychologickej poviedke poukazuje na sociálnu nespravodlivosť na slovenskej dedine. Paľo si uvedomuje sociálnu nespravodlivosť a búri sa proti žene, matke, cirkvi a proti obecným poriadkom. Matku si vyhodí z domu. Prichádza o zdravie, čakajúc na smrť, snaží sa so všetkými zmieriť.