Motív lásky k domovu a rodnému kraju v tvorbe Kostru a Ráfusa

Literatúra bola pod tlakom ideológie. V 5O. rokoch vychádzali básnické zbierky oslavujúce kolektivizmus. Významnou bola zbierka Milana Rúfusa Až dozrieme o živote vidieckeho človeka na poli, v prírode, v spojení s ľudovou slovesnosťou. Zbierka Miroslava Válku Dotyky odrážala vedomie človeka modernej civilizácie. Obaja básnici odmietali kolektivizmus, stavali sa do popredia jednotlivca s jeho problémami. V 2. polovici 60. rokov s pražskou jarou súvisí slobodný rozvoj kultúry a umenia.

Ján Kostra
Moja rodná – prvé miesto – hodnoty domova. Prirodzený a človeku vlastný vzťah k domovu, vlastenectvo. Opiera sa o historické udalosti a to o obdobie keď sa schyľovalo k vypuknutiu 2. svetovej vojny. Témou je domovina. V ďalekých krajoch si básnik spomína na svoju domovinu. Napriek krásam sveta túži za rodným krajom, ktorý je chudobný. Kostra si rodný kraj personifikuje. Je to preňho milovaná žena – bosá kráľovná, kráľovná, ale chudobná.
Hlavná myšlienka: láska k rodnej vlasti, rodnému kraju. Využíva personifikáciu, vlasť predstavuje ako svoju milú. Milou je chudobná dievčina. Krajinu predstavuje ako chudobnú (urodia sa len zemiaky, trnky). Napriek tomu ju má rád. Domov v ňom vyvoláva pocit pokoja. Na záver básnik túži, aby sa národovci, ktorí odišli za prácou do cudziny vrátili a pomohli jej.
Debutoval zbierkou Hniezda. Zbierky Ozubený čas, Všetko je dobre tak vyšli pod pseudonymom Ján Medník. Vyvrcholením jeho básnickej tvorby je dielo Ave Eva. Básnická zbierka Každý deň má humoristický a etický princíp a zbierka Len raz je umeleckým vyvrcholením.

Milan Rúfus
Debutoval dielom Až dozrieme, obsahuje básne s rozličnou tematikou. Poézia z 5O. rokov vyšla pod názvom Chlapec neskôr pod názvom Chlapec maľuje dúhu. Zbierka Zvony zobrazuje človeka zápasiaceho s každodenným životným údelom. Pre deti napísal Mechúrik Koščúrik, Medovníkový domček, Modlitbičky, Lupienky, Zvieratníček a Pamätníček. Báseň Ľudia v horách je o spätosti človeka s prírodou.