Slovenský literárny realizmus

Slovenský literárny realizmus

- posledný smer, v ktorom sa prejavila generačná a názorová jednota, oneskoroval sa o 50 rokov európskemu, no zaznamenal pokrok
- umelecká tvorba bola úzko spätá s hospodárskym a spoločensko-kultúrnym životom Slovákov

Spoločensko-politická situácia

- po ráskúsko-maďarskom vyrovnaní došlo k stupňovaniu národného a sociálneho útlaku, dôsledkom toho na Slovensku bol úpadok malých gazdovstiev., vzrast bezzemkov, masové vysťahovalectvo, živelné nepokoje, organizovanie slovenského robotníctva, útlm kultúrneho a literárneho života, boli zatvorené 3 slovenské gymnáziá (neboli tu stredné ani vysoké školy), bola zatvorená Matica slovenská, politický život na Slovensku bol roztieštený (stará a nová škola), nemal program, ktorý by riešil aktuálne problémy národa, SNS vyhlásila politickú pasivitu

Rozdelenie

- 1. vlna – predvoj – Vajanský Vansová, Šoltésová, vrchol: Hvizdoslav a Kukučín
- 2. vlna – kritický realizmus – Timrava. Tajovský, Čajak, Podjavorinská (próza literárnej moderny – Jesenský, Krasko)
- 3. vlna – medzivojnové obdobie (Rázus, Gregorová), naturalizmus (Jégé)
1. vlna

- spisovatelia sa snažia o verné zobrazenie skutočnosti, tvoria diela zo súčasnoti, hlavnou témou sa stáva slovenský ľud, jeho kultúrny a spoločenský život
- spočiatku mala literatúra národno-obrannú a buditeľskú podobu, neskôr ich potláča sociálna problematika
- almanach Napred, časopis Orol (Kritické listy), Slovenské pohľady, Národné noviny, Černokňažník; MT sa stáva centrom kultúrneho života (Kuzmány, Francisci, Vajanský, Škultéty) – knihtlačiareň, Muzeálna slovesnká spoločnosť, Živena, Tatrabanka, Stredisko ochotníckeho divadla

Situácia v literatúre

- rozvíja sa poézia – sylabotonický verš, próza zmenila štýl, rovíjajú sa krátke útvary (črty, kresby, novely, poviedky), vzniká román zo spoločenského prostredia, dráma je najmenej rozvinutá
- základnou otázkou sa stáva otázka zemianstva – úvahy o tom, či zemianstvo môže byť vedúcou silou slovenského národného života (v romantizme J. Kalinčiak – Reštavrácia)

S. Hurban Vajanský

- spočiatku mal názor, že zemianstvo môže maťpokrokové názory a môže stáť na čele národa, ostane verné pôde, spojí sa s inteligenciou (novela Letiace tiene)
- neskôr dospel k názoru, že zemianstvo nie je schopné viesť národ, pomôcť môžu len vzdelaní jedinci zo zemianstva, ale zemianstov ako vrstva definitívne odchádza z národného života (román Suchá ratolesť)

P.O. Hviezdoslav

- podľa neho sa zemianstvo môže aktívne zapojiť do národného života, ak splyniíe s ľudom (epos Ežo Vlkolínsky, Gábor Vlkolínsky), neskôr tiež dospel k názoru, že návrat zemianstva je nereálny, preto sa ním už nezaoberal (centrom jeho pozornosti sa stal slovenský ľud – Hájnikova žena)

Martin Kukučín

- vyslovil názor, že zemianstvo v modernej spoločnosti svoju úlohu už dohralo, zobrazuje ho ako upadnuté, vysmieva sa mu, v centre jeho pozornosti sú záujmy roľníkov a slovenských podnikateľov (Keď báčik z Chochoľova umrie)

E. M. Šoltésová

- román Proti prúdu – kritici jej však vyčítali nereálne riešenie problematiky zemianstva