Antická literatúra

Antika je označenie pre grécky a rímsky starovek, v gréckej a rímskej spoločnosti v ňom boli vytvorené kultúrne hodnoty, ktoré sa stali základom európskej vzdelanosti. Za antické obdobie býva označovaná doba 700 pred n. l. – 5.st. n. l.

Antická literatúra:
a) grécka
b) rímska
 
Grécka literatúra: k najstarším pamiatkam gréckej literatúry patria eposy. Tvorca prvých eposov bol Homér, sú to eposy Ilias a Odysea.
Námetom eposu Ilias je posledných 51 dní trójskej vojny. Konflikt medzi Grékmi a Trójanmi vznikol preto, lebo syn trójskeho kráľa Priama Paris uniesol krásnu Helenu, manželku spartského kráľa Menelaa. V bojoch proti Trójanom boli najvýznamnejšími bojovníkmi Achilles a jeho priateľ Patroklos. Keď Trójania - konkrétne bojovník Hektor - zabil Patrokla, Achilles pomstil jeho smrťtak, že Hektora zabil a vláčil jeho obnaženúmŕtvolu privazanú k vozu okolo Patroklovej mohyly. Až po zásahu bohov vydal Achilles Hektorovu mŕtvolu kráľovi Priamovi. Dielo končí obrazom pohrebu Hektora (Trója – gr. Ílion)
 
Odysea – jadro Odysey tvorí desaťročné putovanie Odysea – spartského hrdinu na rodný ostrov Itaku, kde ho čakala jeho verná žena Penelopa. Cestou zažíva rôzne dobrodružstva – napr. stretnutie s nymfou Kalypso, s kyklopmi, s ľudožrútmi, plavbou okolo smrtonosných sirén. Po návrate domov potrestal dotieravých manželkiných pytačov.
 
Ezop – bol predstaviteľom bájky. Cieľom bájok je didaktické poučenie.
 
Sapfó bola poetka, ktorá na ostrove Lesbos založila Dom múz. Vo svojej lyrike ospevovala dievčenskú krásu a lásku. Z moralných dôvodov bola v 11. stor. jej tvorba zničená, zachovala sa len jediná báseň Modlitba k Afrodite.

Grécka dráma
Vznik drámy: Koncom marca Gréci usporadúvali slávnosti zasvätené bohu vín a veselia, Dionýzovi. Pri záverečných obradoch prednášal zbor spevákov, odetých do kozích koží, piesne sprevádzané tancom. Tento zbor ľudí – chór – spieval, tancoval, komentoval dej, charakterizoval postavy. Z piesní sa postupne vyvinulo divadelné predstavenie – tragédia (gr. tragóídia – capí spev). Podobne sa zo žartovných a satirických piesní zrodila grécka komédia.
Postavy antickej tragédie sú výrazné osobnosti, hrdé a presvedčené o svojej pravde, za ktoré sú ochotné položiť život. Žijú pre svoje ideály, ale sú osamotené, preto sa im nedarí ich presadiť. Postavy bývajú citlivé, duchovne bohaté, vnútorne rozpoltené, častobojujú sami so sebou.
Umierajú, lebo sa svojich snov nechcú vzdať.

Znaky antickej drámy:
- spojenie slova, hudby, tanca, iba dialógy sa recitovali
- priamočiary dej sa odohrával na jednom mieste, od rána do večera (jednota miesta, času a deja)
- herec hral viac postáv (muži hrali aj ženské roly)
- herci vystupovali v maskách
- herci používali kostými a topánky s vysokými podpätkami (kotirnami)
- divadlo sa hralo v amfiteátroch
 
Divadlo sa delilo na tragédiu a komédiu