Lyrizovaná próza

Lyrizovaná próza- próza naturizmu
- koniec 20. rokov – silnie v slov. literatúre a aj v iných európskych, tendencia lyrizovať prózu
- používajú sa – metafora, personifikácia, prirovnania, bás. Prívlastky = umelecké lyrické prostriedky
- predchodcovia: J.C. Hronský , M. Urban
- snaha o lyrizáciu vrcholí v 30. rokoch 20.storočia = próza NATURIZMU
- odvodené od natura (príroda)= prirodzenosť, živočíšnosť
- hl. predstavitelia: Ľudo Ondrejov, Margita Figuli, D. Chrobák, F. Švantner

- tvorbu naturistov ovplyvňujú švajčiarsky a francúzsky regionalisti – koncepcia prírodneho človeka( je zžitý s prírodou)
- hľadajú živ. hodnoty v človeku, v prírode
- nesústreďujú sa na spoločenské problémy ako bieda, hlad, vojna ale na základné životné hodnoty, na medziľudské vzťahy, na vnútorný svet postáv
- ich diela sa odohrávajú v mýtickom, baladickom svete(postavy sú mýticke, tajomné)
- predstavitelia prózy naturizmu využívajú- moderné rozprávačské a kompozičné postupy

- obohatili prózu o nové prvky
- diela sa odohrávajú v prostredí prírody – VRCHÁRSKE PROSTREDIE
- odmietajú mesto a jeho morálku
- dôraz na vnútro(city, prežívanie udalostí) postáv, nie na dej (oslabený)
- hl.postavy: sú výnimočný zvláštny ľudia, žijúci v dôvernom styku s prírodou; konajú pudovo a živelne pod vplyvom silných emócií; hlboko citovo založení
- nezobrazujú: historické ani spoločenské prostredie
- nie je známe miesto ani čas deja
- využívajú prvky ľudovej slovesnosti, najmä rozprávok (zviera- symbol dobra)

- konflikt: DOBRO vs. ZLO
- motívy – lásky, priateľstvo, detstvo
- 3 mýty – lásky, života, prírod