Úsilie o umelecké poznanie a zobrazenie skutočnosti vo svetovej realistickej literatúre

Charakter realizmu Spoločenský vývin v druhej polovici 19. storočia charakterizujú také javy, akými bola priemyselná revolúcia, zánik feudalizmu a upevňovanie ranokapitalistických výrobných vzťahov /rozvoj kapitalizmu/, rozvoj prírodných vied.

Rozvoj prírodovedného bádania ovplyvnilo filozofické myslenie – pozitivizmus, zakladateľ – francúzsky filozof August Comte. Filozofia pozitivizmu zdôrazňuje potrebu objektívneho poznania skutočnosti. Pravdivé je iba to, čo sa dá zmyslami, skúsenosťou, experimentom overiť, dokázať alebo uskutočniť v praxi. Táto filozofia mala značný vplyv na rozvoj európskeho myslenia a literatúry. Spisovatelia sa snažia objektívne zobraziť skutočnosť, zobraziť ju takú, aká je – reálny život, ľudský vzťahy, charaktery. Takúto umeleckú metódu nazývame realizmom.

Realisti zobrazujú typické charaktery v typických situáciách, spoločenských podmienkach. Literárna postava realizmu je produktom spoločenského prostredia, v ktorom žije. Realizmus však nie je iba jednoduchou fotografiou súvekého života, neide o pasívne premietanie skutočnosti do literárneho diela. Guy de Maupassant hovorí – parafrázujem, že spisovateľ – realista nám má dať uchvátenejšiu presvedčivejšiu predstavu o reálnom živote, než je život sám.
 
Anglická literatúra
Charles Dickens Román Pamäti klubu Pickwikovcov – pán Pickwick a jeho traja priatelia putujú po anglickom vidieku a spoznávajú život ľudí. Pán Pickwick je typom dobráka, čudáka, ktorý chce naprávať krivdy, za čo sa často dostáva do komických situácií. Jeho sluha Sam Weller sa riadi zdravým sedliackym rozumom. Pána Pickwicka vydiera advokátska firma, za údajne nesplnený sľub manželstva domácej panej, no radšej sa dá zatvoriť do väzenia, ako by sa nechal vydierať.
 
Sociálno-kritický román Oliver Twist – je obžalobou anglickej zaostalosti v sociálnych otázkach. Život osirelého chlapca je plný trpkosti a ponižovania, autor súciti s najnižšími spoločenskými vrstvami v Anglicku.
 
Sociálno-kritický román David Copperfield – má autobiografický charakter
 
Román Malá Doritka – zachytáva spoločenské protiklady doby. Doritka je dievča, ktoré sa stane oporou rodiny, keď sa otec dostane do väzenia pre dlžníkov.
 
Charlote Bronteová
Román Jana Eyrová – príbeh siroty, jej lásky a prekážok, ktorými sa musela boriť
  Emily Bronteová Román Búrlivé výšiny – realisticky zobrazuje vzťahy medzi ľuďmi na anglickom vidieku
 
Francúzska literatúra
Stendhal Autor románu Červený a čierny – stvárnil v ňom pomery vo Francúzsku v prvej polovici 19. storočia. Julien Sorel, ctižiadostivý mladý muž, sa rozhodne skoncovať s chudobou prostredníctvom žien a zvolí si kariéru dôstojníka. Dáva sa na kňažskú dráhu, pomocou šarmu si získava ženy a postupuje po spoločenskom rebríčku. Keď postrelí svoju prvú milenku, dostáva sa pred súd, odmieta milosť. Odsúdia ho na trest smrti a popravia. Čierna farba je symbolom vtedajšej spoločnosti a červená farba symbolom ľudskej túžby po plnom a vášnivom živote.
Román Kartúza parmská – mladý šľachtic, plný ideálov utečie z domova a pridá sa k Napoleonovi. Je však svedkom jeho porážky pri Waterloo. Sklamaný sa vracia do Talianska, kde sa pripravuje na kňažské povolanie. Po štúdiách sa dostáva do najvyššej spoločnosti. Vášnivá povaha a milostné dobrodružstvá sa stanú príčinou jeho pádu. Svoj život končí v kartuziánskom kláštore.
 
Honore de Balzac - bol zakladateľom kritického realizmu; kriticko-realistického románu vo francúzskej literatúre
Cyklus Ľudská komédia – obsahuje vyše 90 románov a poviedok, ktoré zobrazujú francúzsku spoločnosť 19. storočia.
Autor rozdelil cyklus na:
Štúdie mravov – patria tu román Gobseck, v ktorom vykreslil typ úžerníka – patrí tu aj román Otec Goriot
Filozofické štúdie – Šagrénová koža Analytické štúdie – Fyziológia manželstva  
Otec Goriot – hlavným námetom je bezhraničná otcovská láska (obsah)
 
Šagrénová koža – námet čerpal z orientálnych rozprávok
Mladému šľachticovi daruje starinár osliu kožu, ktorá splní všetky želania. Stane sa bohatým a slávnym, získa lásku žien, ale koža sa zmenšuje a tým sa kráti aj jeho život. Mladého šľachtica prenasleduje strach zo smrti a nakoniec naň zomiera. Balzac zdôrazňuje, že túžba po moci má zhubné následky.
Balzacove diela sú aktuálne aj v súčasnosti. Kritizuje moc peňazí, ktorá kazí charakter, aristokraciu a malomeštiactvo a poukazuje na nerozumnú výchovu.
 
Gustave Flambert
Román Pani Bovaryová – je to žena vidieckeho lekára, ktorá romanticky túži po veľkej láske. Jej milenci ju však len využívajú a opúšťajú, keď nemá peniaze. Pretože sa nechce stať úžerníkovou milenkou, svoj život končí samovraždou. Manžel zistí ženinu neveru až po jej smrti, chradne a zomiera.
 
Guy de Maupassant
Román Miláčik – zobrazuje v ňom muža, mladého karieristu, ktorému ženy pomôžu vyšvihnúť sa do vládnucich kruhov
 
Emile Zola
- predstaviteľ francúzskej naturalistickej literatúry ( vystihnúť životnú filozofiu v duchu pozitivizmu, človek je zobrazený ako súčasť prírody)
Romány Zabijak, Brucho Paríža, Nana – zobrazuje v nich ťažké životné a pracovné podmienky robotníkov. Prostredie týchto hrdinov dobre poznal. Študoval ich charaktery.
Z jeho románov cítiť, že mal zmysel pre humanizmus. Spisovateľ so silným sociálnym cítením.
 
Ruská literatúra
Ruská dedina – feudálna; mestá – kapitalizmus
Spisovatelia si kladú otázku, kam speje Rusko; v mestách prekvitá úplatkárstvo, karierizmus, udavačstvo.
 
Nikolaj Vasilievič Gogoľ
Komédia Revízor – ostrá satira na spoločenské pomery
V hostinci sa ubytuje človek (Chlestakov), o ktorom si všetci myslia, že je revízor. Správajú sa k nemu ako ku revízorovi. Chlestakov túto úlohu prijíma. Presťahuje sa do domu starostu, a zaľúbi sa do jeho dcéry. Ťažisko hry spočíva v postavách, sú obmedzené, ľahkoverné, hlúpe, a intrigánske. Chlestakov prekračuje rámec hlúposti. Má rozumové schopnosti, ktorými dokáže ťažiť z iných ľudí. Autor tu odkryl stále sa prehlbujúcu skorumpovanosť cárskej byrokracie. Kritizuje úplatkárstvo, hrabivosť a strach z odhalenia. Situácie ktoré Gogoľ zobrazil humorne a satiricky, no podstata je vážna a smutná sú pre neho typické – gogoľovský smiech – smiech cez slzy.  
 
Román Mŕtve duše – zobrazuje ruský vidiek v polovici 19. storočia, vznik buržoázie
Hlavný hrdina, podnikateľ Čičikov cestuje po Rusku a skupuje "mŕtve duše" (zoznamy mŕtvych nevoľníkov, za ktorých statkári museli platiť štátu dane) od statkárov. Tie majú vzbudiť v spoločnosti, do ktorej sa chce dostať, zdanie, že je boháč. V statkároch zobrazil plejádu záporných postáv. Dôležitý je kontrast medzi tým, čo si postava myslí a čo hovorí. Tento kontrast vyznieva komicky.
 
Fiodor Michajlovič Dostojevskij - kvôli ideálom utopického socializmu bol odsúdený na smrť, neskôr bol rozsudok zmenený a musel odísť na Sibír.
 
Sociálno-psychologický román Biedni ľudia, Zápisky z mŕtveho domu
 
Román Zločin a trest – analýza násilného činu jedinca v spoločnosti, ktorej je utrpenie ľahostajné. Raskoľnikov zavraždí starú úžerníčku. Zdôvodňuje to tým, že odstránil škodlivú bytosť a tak sa nepokladá za vinného. Nakoniec mu svedomie nedá a prizná sa k zločinu.Odchádza na nútené práce. Zmieruje sa s trestom a poznáva, že šťastím človeka nie je len lásku prijímať ale ju aj nájsť v sebe. K poznaniu prichádza prostredníctvom milej Sone, ktorá ho nasleduje aj na nútené práce a vzbudzuje v ňom cit lásky. Opisuje zväčša rozpoltené osobnosti a opis prostredia je stručný a úsporný. Odcudzuje morálku spoločnosti, ktorá dohnala ľudí na pokraj síl a niekedy k vražde.
 
Román Idiot – hrdina chce prekonávať zlo láskou. Ľudia ho považujú za blázna a pod vplyvom okolnosti sa nakoniec skutočne zblázni.
 
Lev Nikolajevič Tolstoj Zaoberal sa postavením nevoľníctva v Rusku. Veril, že uskutoční svoju predstavu návratu k prírodným formám života uprostred ľudu. Bol ovplyvnený pedagogikou J.J.Rusoa a podľa toho sa snažil vychovávať nevoľnícke deti – bez úspechu.
 
Románová epopeja Vojna a mier – zobrazil v nej život vyššej ruskej spoločnosti v prvej tretine 19. storočia. Veľkú časť románu venuje obrazu vojny s Napoleonom; bitka pri Slavkove; zobrazuje plán Francúzov s Ruskom; obsadenie a požiar Moskvy...
V tomto románe vystupujú konkrétne historické postavy (Napoleon, Alexander, Kutuzov), vymyslené postavy (Bezuchov – stvárňuje spisovateľa ...).
Tolstoj v románe stvárňuje osobný aj historický život ruskej spoločnosti, porovnáva vidiek a mesto, stvárňuje ruskú prírodu. EPOPEJA – veľmi rozsiahli román, veľký časový úsek a veľké množstvo postáv.
 
Román Anna Kareninova – Annu skoro vydali za staršieho aristokrata Karenina, pohybovala sa vo vysokej spoločnosti, no nedokázala zakryť lásku k svojmu milencovi Vronskému. Karenin sa bál, aby Annin vzťah nevyšiel navonok, bál sa verejného odsúdenia aristokracie a hanby. Anna sa priznala svojmu mužovi, že miluje Vronského a rozhodla sa opustiť všetko, čo jej zanechal. Karenin jej zakázal stretávať sa so synom, Vronský nechcel žiť uzavretým životom, chcel chodiť do divadla, čo Anna nemohla. Preto sa ich stav narušil. Anna pod vplyvom týchto skutočností, že sa sklamala v láske, že nebola prijímaná spoločnosťou sa rozhodla ukončiť život samovraždou (hodí sa pod kolesá vlaku).