Lyrizovaná próza (Švantner, Figuli, Chrobák)
Autor: maturantkaa
Typ práce: Maturita
Typ práce: Maturita
Dátum: 09.03.2008
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 940 slov
Počet zobrazení: 10 438
Počet zobrazení: 10 438
Tlačení: 780
Uložení: 775
Uložení: 775
charakteristika:
- 30-te roky 20. storočia: hospodárska kríza, fašizmus
- „manifest ľudskosti uprostred odľudštenej doby“
- silný vplyv severskej a francúzskej literatúry (predchodcovia Urban, Hronský)
- podcelok expresionizmu t.z. subjektívny svet hrdinu, osobná zaujatosť rozprávača, plná emócií (prienik do duše dedinského človeka)
- hrdina silný individualista, často vyčlenený z kolektívu (napr. osamelí vrchári), dôraz na psychiku, postavy striktne kladné/záporné + splývanie autorskej reči a reči postáv
- oživovanie prírody, fantazijná až mýtická rovina, baladickosť, rozprávkovosť (dobro víťazí, magická trojka..)
- zužovanie sujetu; ťažisko je na prežívaní udalosti, nie na deji; chýba čas (nevieme, kedy sa odohráva dej)
- príbeh sa odohráva v prírode na vidieku, lebo mesto je symbolom zla, špiny
- rytmizácia a lyrizácia (metafory, personifikácie, prirovnania, epitetá, zvolania) jazyka
- zmiernenie priepasti medzi snom a skutočnosťou
- témy: priateľstvo, láska, česť, domov, hľadanie spravodlivosti
- hlavne krátke epické útvary = novely, poviedky
Ľudo ONDREJOV (Ľudovít Mistrík)
(fikcie) HORAMI SUMATRY, AFRICKÝ ZÁPISNÍK, PRÍHODY V DIVOČINE
- spontánnosť, prekvapivosť, poetická krása v prírode - príroda symbol voľnosti
tril. SLNKO VYSTÚPILO NAD HORY = ZBOJNÍCKA MLADOSŤ, JERGUŠ LAPIN, NA ZEMI SÚ TVOJE HVIEZDY
- J.L. vo svete dospelých – snaha vcítiť sa do psychiky detí; J.L. je dieťa samoty- neskazený, prirodzený, odchovaný prírodou; žije vo svete harmónie, symbiózy človeka a prírody, kde vládnu ušľachtilé hodnoty ako odvaha, láska, priateľstvo, zdravie, sila, krása; keď príde do mesta, je mu to tam cudzie, nepriateľské, citlivo reaguje na faloš a pretvárku – nevie pochopiť taký svet plný lží, vracia sa do hôr, mení na zbojníka, ktorý súcití s chudobou (ako Detvan)
Dobroslav CHROBÁK
DRAK SA VRACIA - „ hľadanie cti, lásky a dôvery ľudí “ (prekrásne opisy prírody)
- postavy: Eva a Šimon Jariabkovci, Drak = Martin Lepiš
- Drak je sirota – našiel a postaral sa oňho slepý hrnčiar, vyrastal mimo dedinského kolektívu, spätý s prírodou; dedinčania (uzavretá komunita, majú strach zo všetkého nového, nepoznaného) mu pripisujú všetko zlé, čo sa stane, nikdy ho medzi seba neprijmú – je pre nich symbolom zla
- téma: opis života na dedine v starých časoch, keď ešte v mysliach ľudí žili čarodejnice, bosoráci; vzťah dvoch odlišných mužov, ich postupné zbližovanie
- rozprávanie Evy vnúčatám: jej prvá láska Drak: čaká s ním dieťa, no on odíde, vezme si Šimona – nevychádzajú spolu dobre, viazne medzi nimi komunikácia – Drak sa vracia do dediny, ľudia chcú, aby s ním Šimon urobil „ poriadok“ – Šimon vie, že Drak nie je pôvodcom nešťastí, no podľahne nátlaku, chce sa mu pomstiť – nachádza ho ako sa stará o hniezdo lastovičiek (Drakova spätosť s prírodou – citlivosť, dobrota), to zlomí jeho odhodlanie zabiť ho – v dedine sucho, statku zatarasí cestu oheň, Drak sa podujme na jeho záchranu, ide s ním Šimon – (dej v Karpatách – krása tatranskej prírody) – Šimon sa cíti konečne slobodný, zachráni Drakovi život, zbližujú sa :) – Šimon sa pomýli a pokladá Draka za zradcu, ktorý napomáha pašovať dobytok, podpáli mu chalupu – on si však dojednával svadbu - Drak sa vracia aj s dobytkom a mladou ženou, odpúšťa Šimonovi – podarí mu prelomiť bariéru predsudkov - po rokoch Eva a Šimon nachádzajú k sebe cestu
NÁVRAT ONDREJA BALÁŽA - vracia sa po 17ich rokoch z vojny bez nohy, nájde svoj hrob, ide do svojho domu, manželka ho nespoznáva, má iného – on jej povie, že „ Ondra“ poznal, no ten zomrel (žena spozná Ondrov nožík, no povie, že „mu ho daroval“) – spravodlivý muž: zranil by ju, i jej rodinu; vykreše si dátum smrti na hrob: „ O.B. zomrel!“
Margita FIGULI
- banková úradníčka – literatúra únik z reality; venovala sa vo veľkej miere aj publicistike
TRI GAŠTANOVÉ KONE
- moderná rozprávka: boj dobra a zla – Peter (rozprávač) verzus Jano Zápotočný; o ženu - Magdaléna
- cieľom novely je ukázať, že zachovanie ľudských hodnôt napriek nepriaznivým okolnostiam v živote býva odmenené
- dej sa odohráva v dedinskom prostredí na Orave a Turci
- ak sa chce Peter oženiť s Magdalénou, musí si v rodnej dedine postaviť dom, aby jej bol hodný a má po ňu prísť s 3 gaštanovými koňmi („tulák“; poctivo pracuje, dobrý, príliš zidealizovaný)
- Jano Magdalénu zneužije, tá si ho musí vziať; je boháč, no surový, ľahkovážny, týra kone, bije aj ženu
- kone rámcujú celý príbeh – ako sa kto o ne stará = charakterový prvok (Peter s láskou, Jano ich týra, kradne, pašuje
- Peter sa po 3 rokoch vracia, úlohy splní a bojuje o Magdalénu, hoci je vydatá
- Jano vypáli jednému koňovi na brucho meno „tulák“ a oslepí ho, ten sa mu vytrhne a udupe ho – happyend
František ŠVANTNER
- žil na Horehroní, učiteľ (po vojne upustil od naturizmu)
- súbor próz MALKA (jedna z nich Malka)
- Malka (jednoduché dedinské dievča) slúži u krčmára, Valach sa o ňu uchádza, chce im zabezpečiť šťastný život; myslí si, že mu ju Šajban chce prebrať; zločin: vražda krčmára – obvinený Šajban, chce s Malkou odísť do Ameriky ... valach ho udá zo žiarlivosti, Šajbana naháňajú v lese, postrelia Malku, ktorá ho chce zachrániť – je to jej brat; valach sa to dozvie, no tragédii nestihne zabrániť
- Personifikácie (vietor je priateľ hlavného hrdinu, príroda zasahuje do života ľudí)
NEVESTA Hôľ
- VRCHOL NATURIZMU
- ústredným motívom je hľadanie soka v láske, ktorý aj napriek postupnému odhaľovaniu nie je konkrétnou postavou; ide o vzťah mladého hájnika Libora (rozprávač) k zvláštnej, tajomnej postave Zune – je to mýtická ženská bytosť, dievčina, ktorá vyrastá v horách; chápe a rozumie všetkému, čo s v prírode deje, je vnútorne čistá a slobodná – časom stráca reálne črty, stáva sa éterickou bytosťou, splýva s prírodou
- má o ňu záujem i uhliar Tavo (škaredý, ryšavý, ožran)– pomohol jej mame a preto si na ňu nárokuje
- ďalší záujemca krčmár Weinhold – chystá sa ich svadba, no Zuna tesne pred ňou utečie – teda ju nedostane ani jeden z mužov
- sokom sú „hole“, ktoré ju vychovali a si ju aj vzali
- animizácia, personifikácia prírody, veľa metafor
- mystické, rozprávkové a fantastické črty, poverčivosť dedinčanov
- 30-te roky 20. storočia: hospodárska kríza, fašizmus
- „manifest ľudskosti uprostred odľudštenej doby“
- silný vplyv severskej a francúzskej literatúry (predchodcovia Urban, Hronský)
- podcelok expresionizmu t.z. subjektívny svet hrdinu, osobná zaujatosť rozprávača, plná emócií (prienik do duše dedinského človeka)
- hrdina silný individualista, často vyčlenený z kolektívu (napr. osamelí vrchári), dôraz na psychiku, postavy striktne kladné/záporné + splývanie autorskej reči a reči postáv
- oživovanie prírody, fantazijná až mýtická rovina, baladickosť, rozprávkovosť (dobro víťazí, magická trojka..)
- zužovanie sujetu; ťažisko je na prežívaní udalosti, nie na deji; chýba čas (nevieme, kedy sa odohráva dej)
- príbeh sa odohráva v prírode na vidieku, lebo mesto je symbolom zla, špiny
- rytmizácia a lyrizácia (metafory, personifikácie, prirovnania, epitetá, zvolania) jazyka
- zmiernenie priepasti medzi snom a skutočnosťou
- témy: priateľstvo, láska, česť, domov, hľadanie spravodlivosti
- hlavne krátke epické útvary = novely, poviedky
(fikcie) HORAMI SUMATRY, AFRICKÝ ZÁPISNÍK, PRÍHODY V DIVOČINE
- spontánnosť, prekvapivosť, poetická krása v prírode - príroda symbol voľnosti
tril. SLNKO VYSTÚPILO NAD HORY = ZBOJNÍCKA MLADOSŤ, JERGUŠ LAPIN, NA ZEMI SÚ TVOJE HVIEZDY
- J.L. vo svete dospelých – snaha vcítiť sa do psychiky detí; J.L. je dieťa samoty- neskazený, prirodzený, odchovaný prírodou; žije vo svete harmónie, symbiózy človeka a prírody, kde vládnu ušľachtilé hodnoty ako odvaha, láska, priateľstvo, zdravie, sila, krása; keď príde do mesta, je mu to tam cudzie, nepriateľské, citlivo reaguje na faloš a pretvárku – nevie pochopiť taký svet plný lží, vracia sa do hôr, mení na zbojníka, ktorý súcití s chudobou (ako Detvan)
Dobroslav CHROBÁK
DRAK SA VRACIA - „ hľadanie cti, lásky a dôvery ľudí “ (prekrásne opisy prírody)
- postavy: Eva a Šimon Jariabkovci, Drak = Martin Lepiš
- Drak je sirota – našiel a postaral sa oňho slepý hrnčiar, vyrastal mimo dedinského kolektívu, spätý s prírodou; dedinčania (uzavretá komunita, majú strach zo všetkého nového, nepoznaného) mu pripisujú všetko zlé, čo sa stane, nikdy ho medzi seba neprijmú – je pre nich symbolom zla
- téma: opis života na dedine v starých časoch, keď ešte v mysliach ľudí žili čarodejnice, bosoráci; vzťah dvoch odlišných mužov, ich postupné zbližovanie
- rozprávanie Evy vnúčatám: jej prvá láska Drak: čaká s ním dieťa, no on odíde, vezme si Šimona – nevychádzajú spolu dobre, viazne medzi nimi komunikácia – Drak sa vracia do dediny, ľudia chcú, aby s ním Šimon urobil „ poriadok“ – Šimon vie, že Drak nie je pôvodcom nešťastí, no podľahne nátlaku, chce sa mu pomstiť – nachádza ho ako sa stará o hniezdo lastovičiek (Drakova spätosť s prírodou – citlivosť, dobrota), to zlomí jeho odhodlanie zabiť ho – v dedine sucho, statku zatarasí cestu oheň, Drak sa podujme na jeho záchranu, ide s ním Šimon – (dej v Karpatách – krása tatranskej prírody) – Šimon sa cíti konečne slobodný, zachráni Drakovi život, zbližujú sa :) – Šimon sa pomýli a pokladá Draka za zradcu, ktorý napomáha pašovať dobytok, podpáli mu chalupu – on si však dojednával svadbu - Drak sa vracia aj s dobytkom a mladou ženou, odpúšťa Šimonovi – podarí mu prelomiť bariéru predsudkov - po rokoch Eva a Šimon nachádzajú k sebe cestu
NÁVRAT ONDREJA BALÁŽA - vracia sa po 17ich rokoch z vojny bez nohy, nájde svoj hrob, ide do svojho domu, manželka ho nespoznáva, má iného – on jej povie, že „ Ondra“ poznal, no ten zomrel (žena spozná Ondrov nožík, no povie, že „mu ho daroval“) – spravodlivý muž: zranil by ju, i jej rodinu; vykreše si dátum smrti na hrob: „ O.B. zomrel!“
Margita FIGULI
- banková úradníčka – literatúra únik z reality; venovala sa vo veľkej miere aj publicistike
TRI GAŠTANOVÉ KONE
- moderná rozprávka: boj dobra a zla – Peter (rozprávač) verzus Jano Zápotočný; o ženu - Magdaléna
- cieľom novely je ukázať, že zachovanie ľudských hodnôt napriek nepriaznivým okolnostiam v živote býva odmenené
- dej sa odohráva v dedinskom prostredí na Orave a Turci
- ak sa chce Peter oženiť s Magdalénou, musí si v rodnej dedine postaviť dom, aby jej bol hodný a má po ňu prísť s 3 gaštanovými koňmi („tulák“; poctivo pracuje, dobrý, príliš zidealizovaný)
- Jano Magdalénu zneužije, tá si ho musí vziať; je boháč, no surový, ľahkovážny, týra kone, bije aj ženu
- kone rámcujú celý príbeh – ako sa kto o ne stará = charakterový prvok (Peter s láskou, Jano ich týra, kradne, pašuje
- Peter sa po 3 rokoch vracia, úlohy splní a bojuje o Magdalénu, hoci je vydatá
- Jano vypáli jednému koňovi na brucho meno „tulák“ a oslepí ho, ten sa mu vytrhne a udupe ho – happyend
František ŠVANTNER
- žil na Horehroní, učiteľ (po vojne upustil od naturizmu)
- súbor próz MALKA (jedna z nich Malka)
- Malka (jednoduché dedinské dievča) slúži u krčmára, Valach sa o ňu uchádza, chce im zabezpečiť šťastný život; myslí si, že mu ju Šajban chce prebrať; zločin: vražda krčmára – obvinený Šajban, chce s Malkou odísť do Ameriky ... valach ho udá zo žiarlivosti, Šajbana naháňajú v lese, postrelia Malku, ktorá ho chce zachrániť – je to jej brat; valach sa to dozvie, no tragédii nestihne zabrániť
- Personifikácie (vietor je priateľ hlavného hrdinu, príroda zasahuje do života ľudí)
NEVESTA Hôľ
- VRCHOL NATURIZMU
- ústredným motívom je hľadanie soka v láske, ktorý aj napriek postupnému odhaľovaniu nie je konkrétnou postavou; ide o vzťah mladého hájnika Libora (rozprávač) k zvláštnej, tajomnej postave Zune – je to mýtická ženská bytosť, dievčina, ktorá vyrastá v horách; chápe a rozumie všetkému, čo s v prírode deje, je vnútorne čistá a slobodná – časom stráca reálne črty, stáva sa éterickou bytosťou, splýva s prírodou
- má o ňu záujem i uhliar Tavo (škaredý, ryšavý, ožran)– pomohol jej mame a preto si na ňu nárokuje
- ďalší záujemca krčmár Weinhold – chystá sa ich svadba, no Zuna tesne pred ňou utečie – teda ju nedostane ani jeden z mužov
- sokom sú „hole“, ktoré ju vychovali a si ju aj vzali
- animizácia, personifikácia prírody, veľa metafor
- mystické, rozprávkové a fantastické črty, poverčivosť dedinčanov
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Slovenská próza po roku 1945 | Maturita | 29 slov | |
SLOVENSKÁ PRÓZA 1945 – 90. roky 20. storočia | Ostatné | 10 702 slov | |
Slovenská medzivojnová próza | Maturita | 2 467 slov | |
Slovenská próza po roku 1945 | Maturita | 1 591 slov | |
Súčasná slovenská próza prehľad | Maturita | 2 520 slov | |
Slovenská próza po roku 1945 | Ťahák | 1 389 slov | |
18. Slovenská medzivojnová próza | Maturita | 1 465 slov | |
Slovenská próza v medzivojnovom období | Referát | 1 328 slov | |
Slovenská medzivojnová próza | Ťahák | 1 353 slov | |
Slovenská próza po 1945 (maturitná téma) | Referát | 1 241 slov | |
Slovenská próza 21. storočia | Ostatné | 1 040 slov | |
Slovenská próza po roku 1945 | Ostatné | 4 014 slov | |
Súčasná slovenská próza | Učebné poznámky | 990 slov | |
Súčasná slovenská próza | Referát | 465 slov | |
Slovenská próza po 1945 | Maturita | 5 455 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#báseň o rodnej dedine #Dobroslav Chrobák - Návrat Ondreja Baláža, téma #metafory o prirode #próza pre dievčatá #lyrizovana proza #animizácia #Dobroslav Chrobák #švantner #ludo ondrejov-africký zápisník-obsah #dobroslav chrobák drak sa vracia #chrobák figuli #Expresionizmus D. Chrobák #Návrat Ondreja Baláža obsah #Dobroslav Chrobák- Drak sa vracia #Ľudo Ondrejov prihody v divocine #metafori ,personifikacie #františek švantner #figuli v slovenskej literatúre #dobrosla Chrobák #moderna rozpravkaDiskusia: Lyrizovaná próza (Švantner, Figuli, Chrobák)
Pridať nový komentárVygenerované za 0.020 s.