Charakterizujte románové zobrazenie dedinského prostredia po r. 1945 v dielach R. Jašíka, F. Hečka, P. Jaroša, V. Šikulu, L. Balleka

V literatúre doznievajú po 2. svetovej vojne medzivojnové smery a vrcholí lyrizovaná próza. Hoci sa predstavitelia tohto smeru zamerali na opis dediny dedinského prostredia, nedokázali reálne zhodnotiť skutočnosť, ale podávali iba svojskú fantazijnú predstavu sveta. Dej bol oslabený, vytvárali sa výnimočné postavy, ktoré sa často dostávali do rozporu so spoločnosťou, často cez ľúbostnú literatúre. V tomto období sa začínajú objavovať témy druhého obdobia SNP a protifašistického odboja. Po roku 1948 sa v literatúre objavuje socialistický realizmus. Väčšina diel nadobudla schematický charakter. V 60. rokoch vznikli reformné snahy a objavuje sa snaha o pravdivé zobrazenie skutočnosti. Základným rozporom v próze sa stáva konfrontácia človeka so spoločnosťou. Z literárnych žánrov sa rozvíjal spoločenský román, poviedka, novela a román.

Rudolf Jašík

Námestie sv. Alžbety román
- tragický príbeh lásky, medziľudské vzťahy v malom meste počas Slovenského štátu

Mŕtvi nespievajú
- nestihol to dopísať lebo umrel
- téma protifašistického odboja

František Hečko
- predstaviteľ staršej generácie prozaikov
- po roku 1945 mal poľnohospodárske vzdelanie - vinohradnícky odbor, čo zobrazil aj vo svojej tvorbe

Tvorba:
b. zbierky: boli obhajobou a zároveň kritikou tradičných hodnôt v slovenskej dedine
- Vysťahovanie
- Na pravé poludnie
- Slovenské verše

Červené víno románová trilógia:
- autobiografické znaky
- autor využíva prvky lyrizácie
- dej sa odohráva v dedine Zelená Misa a v jej chudobnej časti Vlčindol v rokoch 1900-1930.

1.časť: Živly - Urban sa ožení proti vôli svojich rodičov s chudobnou Kristínou. Mladí Habdžovci žijú po svadbe u Urbanových rodičov. Tí však každý deň Kristínu natoľko ponižujú, že sa Urban rozhodol odísť z rodičovského domu. Kúpil chalupu a vinohrad vo Vlčindole a spolu s Kristínou sa odsťahovali. Tu žili šťastne, tvrdo pracovali, tešili sa z úrody hrozna a zo svojich detí Mareka a Magdalény. Urban bol starostlivý hospodár, vysádzal nové štepy a študoval odbornú literatúru. Tiež založil vinohradnícke družstvo. Jeho hlavným nepriateľom bol Silvester Bolebruch (veľký Silvester), ktorý ho nenávidel, pretože Urban predchytil Kristínu. V nenávisti a v zákernostiach ho podporuje aj zlostný Pančucha. Vznikajú problémy. Magdalénka ťažko ochorie a Urban prosí otca aby mu požičal kone, a aby tak mohol ísť po lekára. Starý Habdža odmietol. Nepoznal zľutovanie, ani keď išlo o nevinné dieťa. Pomohla mu babenka, ktorá rodičov zamkla a išla priviesť doktora, ktorý dieťa zachránil.
Táto časť sa končí vypuknutím 1. svetovej vojny. Hečko si tu všímal spoločenské problémy, preto je román označovaný ako spoločenský.

2.časť: Hrdinka a hrdinča - Urban odchádza na front a doma necháva ženu s dvoma deťmi. Kristína sa snaží udržať hospodárstvo. Pomáha jej Marek, ktorý sa stará o vinohrad. Kristína sa rozhodla, že Marek prestane chodiť do školy, aby jej mohol viac pomáhať- Marek sa stáva hrdinčaťom. Miestny boháč Silvester Bolebruch chce od Kristíny odkúpiť vinohrad za veľmi nízku cenu, ale Kristíne sa ho podarí zachrániť a spolu s Marekom dopestujú dobrú úrodu. V čase Vianoc ide Kristína k svokrovcom a prosí ich, aby jej dali aspoň šrot, ktorý dávajú zvieratám. Habdžovci ju však vyhnali. Chcela jej pomôcť opäť babenka, ale tá na cesto do Vlčindola zamrzla. Jedinou radosťou je Urbanov návrat z vojny.

3.časť: Marek a Lucia - skončila sa 1. svetová vojna. Autor v románe zanecháva Vlčindol a dej sa premiestnil do mesta, kam Marek odchádza študovať na ovocinársko-vinohradnícku školu. Školu skončil a odchádza pracovať na hospodárstvo Tulipána ako hospodársky poradca. V tejto časti Kristína zomrie a Urban sa spíja. Marek sa dostane do rozporu s majiteľom veľkostatku, pretože sympatizoval s robotníkmi. Dobrovoľne z veľkostatku odchádza a vracia sa domov. Luciu Bolebruchovú nútil otec, aby sa vydala za bohatého gazdu, ale ona ho odmieta a vydá sa za Mareka.

Kompozícia:
V románe sú zachytené osudy 3. generácií rodiny Habdžovcov.
1. generácia: Michal, Verona – Urbanoví rodičia, ktorí boli patriarchárne založení a spätí so zemou.
2. generácia: deti Mikuláš, Jozefa a Urban
3. generácia: vnúčatá Marek a Magdaléna
Ide o spoločenský román, pretože zachytáva 1. svetovú vojnu. Poukazuje na jej dôsledky, vznik ČSR, hospodársku krízu a vysťahovalectvo. V románe sa nachádza dôsledná charakteristika postáv.

Obraz premien: poukazuje na konflikt medzi Urbanom aj jeho rodičmi (Urbanovi nezáležalo na tom, o koľko majetku príde. Rozhodol sa žiť samostatne, bez závislosti od rodičovského majetku, prial si viac lásku).

Románová kritika: označovaný za jedno z najprepracovanejších, najlepších a najzrelších diel v slovenskej lit. Podáva obraz západoslovenskej vinohradníckej dediny z rokov 1905-1925.

Románové východiská sú:
1. spomienky na detstvo (prežil ho v Suchej nad Parnou a vo Vlčej Doline)
2. spomienky na rodičov
3. zobrazenie práce vinohradníkov

Podoba lásky:
1. manželská- Urban a Kristína
2. rodičovská- láska detí k rodičom predovšetkým v 2. časti románu (Marek a Kristína)
3. neopätovaná- Silvester a Kristína, Filoména so srbským vojakom
4. oslobodzujúca- Marek a Lucia
5. obnovujúca- Jožko Bolebruch a Magdalénka

Drevená dedina román
- prevláda schematizmus (sklon k mysleniu, konaniu podľa hotových vzorov)
- písaný je metódou sociálneho realizmu
- dej sa odohráva v dedine Stodolište na Orave v roku 1945-1950
- opisuje proces kolektivizácie (združstevňovanie) a vznik komunistickej strany v Stodolišti na Orave v roku 1945-1950. Hlavnou témou je premena zaostalej dediny na dedinu novú.
Stodolište je rozdelené na 3. časti:
1. Horný koniec: žijú tu boháči
2. Dolný koniec: strední roľníci
3. Mrzáčka: najchudobnejší

Dej: Dedinský boháči na čele s Jurajom Mikulom sa nechcú zmieriť s novým svetom, ktorý predstavuje chudobu vypálenej Mrzáčky. Dej románu tvoria osudy rodiny Jána Šechnára. Autor vykresľuje 3 generácie tejto rodiny. Najstarší Šechnár aj napriek svojmu veku príjma zmeny pozitívne. Jeho syn Martin- stredný ročník sa proti zmenám búri. Najmladší- Pavol sa vracia z koncentračného tábora a stáva sa symbolom novej spoločnosti, zakladá KS a stáva sa vedúcou osobnosťou kolektivizácie. Veľký priestor venuje autor opisu politických zmien na Slovensku, preto stráca román svoju umeleckú hodnotu. Na mnohých miestach pôsobí ako kronika- nedokončený.

Peter Jaroš
- publikoval do časopisov napr. Mladá tvorba
- zaraďuje sa do strednej generácie slovenských prozaikov
- snažil sa koncom 50-tych rokov modernizovať slovenskú prózu odklonom od jej socialisticko-realistickej podoby
- využíval postupy existencializmu, nového románu, magického realizmu

Tisícročná včela
- jeho najúspešnejší román
- dej sa odohráva na Liptove
- osudy troch generácií rodiny roľníkov a murárov Pichandovcov

Martin Pichanda pochodil s partiou murárov kus sveta Zaujímal sa o geografiu, zbieral zemepisné knihy, mapy a sníval o vzdialených krajinách. Ľudia si ho vážili pre jeho vedomosti a pre rozprávačské umenie, keď hovoril skutočné i vymyslené príbehy. Ústrednou postavou je syn Samo, ktorého nazývali aj Včela. Mal veľa detí, preto musel aj ťažko pracovať. Život ho ťažko skúšal a po každom páde a zahnaní na okraj spoločnosti opäť vstal a začal odznova. To čo ho udržalo pri živote bola práca. Autor vyzdvihuje prácu ako dôležitú spoločenskú hodnotu, ktorá napĺňa život a dáva mu existenčný zmysel. Ďalším určujúcim faktorom života je láska – krásna, živelná, čistá a verná (Samo a Mária, Kristína a Srok), no opisuje i lásku zmyselnú, vypočítavú a zradnú, privádzajúcu druhého do skazy (láska Valenta k Hanke, ktorá ju privedie až k smrti).

Starý Martin Pichanda umiera náhodne, v typickej scéne obžerstva: zamrznutým vínom z rozbitej fľaše si napcháva plné ústa. Motív tragickej smrti odľahčil trápne smiešnym spôsobom pri pohrebe, keď opití smútiaci nachádzajú dôvod na smiech.

Menuet
- zbierka krátkych próz
- poviedky sú tematicky späté s autorovým domovom, s rodnou dedinou, detstvom
- pri stvárňovaní použil postupy modernej prózy: absurdnosť, grotesku, snovosť, nonsens, prelínanie reality a fantázie

Vincent Šikula
- pracoval ako redaktor v časopise Romboid

Znaky jeho tvorby = lyrizmus, asociatívne reťazenie epických situácií, poetická skratka

Na koncertoch sa netlieska, Možno si postavím bungalow
- v prvej knihe ide o prózy z vojenčiny
- v druhej objavuje príťažlivosť sveta, v ktorom vyrastal
- zobrazuje ľudí patriacich mimo oficiálnej spoločnosti, žijúcich akoby s vychýlenou osou svojho „ja“
- títo „hrdinovia“ sú však pevne zviazaní s dedinským životom, okolitou prírodou a prácou, či už vo vinohradoch, na poli, alebo v hore

Majstri, Muškát, Vilma – románová trilógia
- groteska
- je napísaná živým, pútavým jazykom

Ústrednou postavou trilógie je jeden zo synov tesárskeho majstra Guldána, Imrich. Na jeho osudoch vidíme priebeh udalostí z obdobia Slovenského štátu a SNP, jeho dospievanie, zrenie a prvé lásky, prácu, podporu rodiny i bratov. Tragický zlom nastáva, keď ho udalosti strhnú do Povstania, kde zažije jeho porazeneckú fázu, z hôr sa vracia fyzicky zlomený a mravne otrasený a v takomto rozpoložení aj umiera. Tretia časť je venovaná Imriškovej žene Vilme, ktorá napriek veľkej láske a obetavosti nedokáže uzdraviť svojho zlomeného manžela. Tragickosť vojnových čias vidí autor cez osudy jednotlivcov, na ktorých tieto udalosti doľahli ničivo, deštrukčne.

Ladislav Ballek
- redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ
- po 1989 pôsobil aj ako poslanec NR SR

Útek na zelenú lúku, Púť červená ako ľalia, Biely vrabec
- v týchto novelách oživil tradíciu slovenskej lyrizovanej tvorby

Južná pošta
- zbierka krátkych próz
Pomocník
- román s podtitulom Kniha o Palánku

Štefan Riečan prichádza z Horniakov do Palánku, lebo si chce vydýchnuť po ťažkých rokoch vojny, SNP. S novým mäsiarstvom mu pridelia aj pomocníka Volenta Lančariča, ktorý postupne spôsobí jeho morálny pád. Postavy sú vykreslené v opozícii: asketický (zdržanlivý) Riečan, neschopný sa presadiť a hedonistický (pôžitkársky), temperamentný bystrý a podnikavý Lančarič.
Ballek sa prejavil ako majster atmosféry juhoslovenského malomesta, v ktorej dominovala moderne chápaná naturalistická zmyselnosť ( vrcholne nemravné scény, ktorýcxh sa stane Riečan svedkom vo vlastnom dome ), rodina sa morálne rozkladá a Riečan sa morálne rozkladá a Riečan sa vracia do Palánku až po rokoch preto, aby si odtiaľ odviedol predčasne zostarnutú dcéru s dvoma Volentovými deťmi. Pokoj a šťastie nájde v starostlivosti o vnučky.

Agáty
- ďalší román o Palánku
- prvý slovenský román, v ktorom sa (podľa niektorých kritikov) presadil postmoderný spôsob tvorby