Kontrolná funkcia manažmentu

Spoločenské vedy » Manažment

Autor: diana
Typ práce: Referát
Dátum: 21.01.2010
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 871 slov
Počet zobrazení: 11 587
Tlačení: 662
Uložení: 897
Kontrolná funkcia manažmentu, štruktúra kontrolného procesu, druhy kontrol, štandardy. inf. systém manažmentu
 
Kontrola je cieľavedomá činnosť uskutočňovaná za účelom zistenia do akej miery sa realizovali plánované ciele. Plánovanie a kontrola sú neodlučiteľné. Manažéri by mali kontrolu uplatňovať kontinuálne s procesom plánovania v podnikovej organizácii.
Manažéri musia byť neustále pripravený na riešenie možných problémov vo vnútri pod. manažmentu. Preto musia prostredníctvom spätnej väzby identifikovať úroveň manažmentu a uskutočňovať opravné zmeny tam, kde to systém manažmentu vyžaduje.
Kontrolovanie je proces, ktorý prostredníctvom manažérov vedie ku kontrole. Podľa R. Mochlera je kontrolovanie systematické úsilie pod. manažmentu porovnávať stanovené ciele a ukazovatele plánu so skutočnosťou a predpokladanými výsledkami v závislosti od organizačných zdrojov na dosiahnutie podnikových cieľov.
Proces kontrolovania pozostáva z 3 hlavných stupňov:
· z merania výkonu
· z porovnania nameraných výkonov so štandardmi
· z uskutočnenia opravných činností
Úlohou manažéra je aj meranie podnikovej výkonnosti. Takéto meranie vykonávajú v každej organizačnej jednotke, kde kvantifikuje výkonnosť a kvalita práce. Po zmeraní výkonnosti týchto jednotiek, manažéri určujú, ktoré organizačné jednotky plnia plánované úlohy a ktoré sa odchyľujú od stanovených pod. cieľov a štandardov. Zmeranú výkonnosť organizačných jednotiek alebo podniku vrcholoví manažéri porovnávajú so stanovenými štandardmi .
Štandard je úroveň činnosti, ktorá slúži ako model na vyhodnotenie podnikovej výkonnosti. V podstate sú štandardy meradlami, ktoré určujú či je pod. výkonnosť primeraná alebo neprimeraná. Využívajú sa rôzne druhy štandardov:
·  štandardy ziskovosti – výnosovosti, ukazujú koľko peňazí podnik potrebuje získať vo forme zisku za určitú časovú periódu, aby mohol účinne investovať (pomáhajú redukovať pracovné náklady, potrebu techniky, zvyšovať zisk)
·  štandardy trhovej pozície – vykazujú podiel celkového predaja podniku na segmente trhu v konkurenčnom prostredí (pomáhajú pri upevňovaní trhových pozícií, rozširovaní segmentov trhu)
·  výkonové štandardy – stanovujú, koľko rôznych segmentov trhu by mal podnik pokrývať svojou produkciou výrobkov
·  štandardy vo vedení výrob – poukazujú na vedúcu pozíciu v oblasti výrobkovej inovácie a na to, čo je nevyhnutné urobiť pre dosiahnutie takejto vedúcej pozície
·  štandardy osobného rozvoja – stanovujú primeraný počet pracovníkov a ich kvalifikačnú štruktúru v podniku
·  štandardy sociálnej zodpovednosti – určujú sociálnu úroveň podniku, tvorbu zdrojov a príspevkov na sociálny rozvoj podnikovej organizácie
·  štandardy odrážajúce bilanciu medzi krátkodobými a dlhodobými cieľmi – zdôrazňujú, čo je potrebné urobiť pre dosiahnutie rôznych krátkodobých a dlhodobých cieľov
·  nákladové štandardy – zdôrazňujú požadovanú nákladovú úroveň pri jednotkových činnostiach a výkonových jednotkách
·  kvalitatívne štandardy – sa využívajú na dosahovanie a udržiavanie požadovanej kvalitatívnej úrovne výrobkov a poskytovaných služieb
 
Prvoradou úlohou manažérov je uskutočniť opravné činnosti (je to manažérska aktivita systémovo cielená na priblíženie podnikovej výkonnosti k štandardnej výkonovej úrovni) na odstránenie problémov vo vnútri podniku, ktoré sa stali bariérami dosahovania podnikových cieľov
Druhy kontrol:
· Predkontrola – kontrola, ktorá sa uskutočňuje pred vykonávanou prácou. Podnikový manažment tvorí politiku, postupy a cielené pravidlá eliminovania správania, ktoré vedie k nežiadúcim pracovným výsledkom. Predkontrola slúži na včasné odstránenie predikovaných problémov.
· Verifikačná kontrola – sa uskutočňuje v organizačnej jednotke, ktorá vykonáva určitú činnosť. Dotýka sa nielen výkonnosti ľudí, ale aj techniky a oddelenia výskumu.
· Spätná kontrola – kontrola, ktorá sa zameriava na zistenie podnikovej výkonnosti v minulosti. Manažéri sa takto pokúšajú uskutočniť opravu vo vnútri podniku prihliadajúc na podnikovú minulosť v určitom časovom úseku. Toto zisťovanie sa sústreďuje len na jeden faktor ako je napr. inventár...
 
Kontrolór – je obyčajne štábny pracovník, zvyčajne pracuje s informáciami v nasledujúcich kategóriách podniku: zisk a strata; dôchodky; náklady; investície a diskrétne výdavky.
 
Uskutočňovanie kontrolnej funkcie 
Potencionálne bariéry úspešnej kontroly
· často opakované kontroly sú negatívnym motívom pre prácu ľudí
· kontrolné činnosti môžu zvýšiť sklamanie zamestnancov v práci, a tým znížiť pracovnú morálku
· časté kontrolné činnosti môžu vzbudzovať nepravdivosť správ a nedôveru ku kontrolórovi
· kontrolné aktivity môžu byť príčinou odchodu perspektívnych pracovníkov z podniku
Uskutočnenie úspešnej kontroly. Manažéri musia vedieť:
· pre každú špecifickú činnosť podniku treba zvoliť inú formu kontroly
· kontrolné činnosti sa používajú na dosiahnutie rozdielnych cieľov
· získané informácie z kontrolnej činnosti sa používajú k opravným rozhodnutiam
· mechanizmus kontrolného procesu musí byť zrozumiteľný všetkým pracovníkom podniku
 
Informačný systém manažmentu
Proces tvorby informácie začína zbieraním niektorých typov údajov alebo štatistík, ktoré vo všeobecnosti nazývame dátami. Zozbierané dáta sú rôznymi spôsobmi analyzované a vyhodnocované. Termín informácie je všeobecným termínom, ktorý ohraničuje pôvodne analyzované dáta, ktoré sa týkajú určitej činnosti podniku. Poskytované informácie slúžia na oboznámenie manažérov o množstve, kvalite surovín, o výrobných a technologických postupoch, finančnom a pracovnom zabezpečení výrobného procesu ako aj o správaní zákazníkov a konkurentov na trhu výrobkov.
4 základné činitele ovplyvňujúce hodnotu informácie:
· vhodnosť informácie – je definovaná ako kategória závažnosti informácie
· kvalita informácie – stupeň, ktorý podávaná informácia skutočne vyjadruje
· včasnosť informácie – použiteľnosť informácie z časového hľadiska
· rozsah informácie – množstvo potrebných informácií pre rozhodovanie manažérov
Vyhodnotenie informácie – je proces určujúci, kedy je určitú informáciu možno využiť.
1. určenie hodnoty informácie
2. porovnávanie informácií v podniku s očakávanými nákladmi na získanie informácií
Jednou zo všeobecne uplatňovaných stratégií na zvýšenie hodnoty informácií je eliminovať tie charakteristiky informácie, ktoré majú sklon znižovať ich využiteľnosť.
 
Počítačová asistencia vo využívaní informácií
Hlavné funkcie počítačov:
· vstupná
· skladovacia
· kontrolná
· procesná
· výstupná
 
Informačný systém manažmentu (ISM) - je sieť vybudovaná v podniku na prenos informácií, ktoré sú nevyhnutné pri rozhodovaní. Súčasťou ISM sú tieto podsystémy:
· ISM – manažérov
· ISM – personalistika
ISM vo všeobecnosti obsahuje 6 potrebných krokov na zvýšenie účinnosti podnikového manažmentu.
1. Určenie potrebnej informácie
2. Určenie a zbieranie vhodných údajov
3. Zhromažďovanie údajov
4. Analyzovanie údajov
5. Prenášanie informácii
6. Využívanie informácií
 
Uskutočnenie posledných 2 krokov je výsledkom manažérskeho rozhodovania.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Manažment

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.049 s.
Zavrieť reklamu