Typológia klientov

Typológia klientov - na základe aktivity, veku, správania sa klienta, problémovej situácie klienta, z hľadiska príčin a prejavov, sociálne problémových situácií.
Typológia klientov
Z praktického hľadiska sa v sociálnej praxi vytvorila tzv. typológia klientov, čiže roztiedenie klientov do určitých skupín:
· typológia na základe aktivity klienta
· typológia na základe veku klienta
· typológia na základe správania sa klienta
· typológia na základe problémovej situácie klienta

Typológia na základe aktivity klienta
· Dobrovoľný klient – vyhľadá sociálneho pracovníka dobrovoľne na základe vlastnej iniciatívy. Je človek rozhodnutý pracovať na potrebnej zmene.
· Klient – odberateľ – rozdiel medzi klientom a klientom odberateľom je práve v miere ich aktívneho spolupôsobenia pri riešení vlastnej sociálno-problémovej situácie. Je si takisto vedomý v akej problémovej situácii sa nachádza, za sociálnym pracovníkom prichádza s cieľom, aby prostredníctvom neho získal niektorú službu, dávku, alebo inú formu pomoci. Jeho konečným cieľom v podstate nie je riešenie vlastnej situácie, ale len dosiahnutie legislatívne stanovenej formy pomoci. V súvislosti s klientom – odberateľom sa hovorí o možnom zneužívaní sociálneho systému.
· Nedobrovoľný klient – klient, ktorý za sociálnym pracovníkom neprichádza z vlastnej vôle, ale na základe rozhodnutia tretej osoby, alebo inej inštitúcie. Ide o jedinca, ktorému návšteva sociálneho pracovníka bola prikázaniu nás medzi takéto nepopulárne návštevy sociálnych pracovníkov patria pravidelné „hlásenia sa“ evidovaných nezamestnaných na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Skutočným dôvodom sociálneho pracovníka nie je hľadanie pomoci, ale strach z dôsledkov, ktoré by boli spojené s porušovaním povinnosti spolupracovať so sociálnym pracovníkom
Typológia na základe veku klienta
Je najstaršou klientskou typológiou, ktorá sa opierala o poznatky vývinovej psychológie poukazujúcej na niektoré osobitné vlastnosti človeka súvisiace s jeho biologickým vývojom.
· Detský klient – vzťahuje sa na dieťa do 14 rokov, ktoré sa z rôznych dôvodov stáva naším klientom. Pri práci s týmto typom klienta musíme mať na vedomí skutočnosť, že vzhľadom k jeho veku ide o klienta nespôsobilého na právne úkony a preto jednou z prvých úloh je ustanoviť dieťaťu osobu, ktorá bude môcť konať v jeho mene a jeho záujme. S detským klientom teda pracujeme vždy v prítomnosti, alebo so súhlasom jeho zákonného zástupcu. Zákonným zástupcom dieťaťa sú jeho rodičia, v prípade, že je stanovený iný zástupca môže ním byť napr. kurátor, opatrovník, kolízny opatrovník, pestún.
· Mládež ako klient sociálnej práce – mládež, teda mladí ľudia vo veku od 14 do 20 rokov sa z pohľadu praxe sociálnej práce ukazujú ako najrizikovejšia klientská skupina. Sú dostatočne dospelí, aby vystupovali vo svojom mene, ale zároveň aj málo zrelí, aby vedeli adekvátne zhodnotiť situáciu.
· Dospelý klient, klient v produktívnom veku – zdanlivo najlepším klientom pre spolupracuje práve dospelý klient, ktorý je z psychologického hľadiska zrelou osobnosťou, schopnou porozumieť situácii v ktorej sa nachádza a aktívne sa zapojiť do procesu zmeny.
· Klient vyššieho veku – podobne ako pri detskom klientovi aj pri tomto klientovi platí potreba venovať primeranú pozornosť komunikácii so starším človekom. Bežne má táto klientská kategória (najmä ak ide o jedincov, ktorí majú 80 a viac rokov) poruchy sluchu, ťažšie sa koncentrujú na rozhovor, nie vždy dokážu objektívne zvážiť mieru rizika spojeného s ich problémovou situáciou. Pri tejto klientskej skupine v rozhovore používame radšej jednoduché, bežné termíny, kratšie vety a poskytneme klientovi dostatok času na premyslenie odpovedí. Pracovať so staršími ľuďmi síce vyžaduje väčšiu mieru trpezlivosti, ale sociálny pracovník by sa mal vyvarovať podvedomého stotožňovania sa starého človeka s dieťaťom. Ide o klienta, ktorý má veľké životné skúsenosti.

Typológia na základe správania sa klienta
Správanie klienta hovorí veľa o jeho momentálnom psychickom stave. Podľa správania klientov hovoríme o nasledovných klientských typoch:
· spolupracujúci klient
· nespolupracujúci klient
· rizikový klient
· mlčanlivý klient
· klient v odpore
· manipulatívny klient
· agresívny klient

Prvé dva typy klientov spolupracujúci a nespolupracujúci klient môžeme chápať ako synonymá k označeniu dobrovoľný (spolupracujúci) klient a nedobrovoľný (nespolupracujúci) klient, z toho dôvodu ich tu bližšie nešpecifikujeme.
Rizikový klient pôvodne sa týmto termínom označoval taký klient, od ktorého sme očakávali nejaké priame, často fyzické ohrozenie. V súčasnosti sa tento termín používa aj na označenie tohto typu klientov, ale aj na prácu s inými klientmi pri ktorých je možný výskyt nešpicifikovaného rizika. Napr. v teréne sa sociálny pracovník môže stať nepohodlným svedkom, môže sa nakaziť niektorou infekčnou chorobou. Hlavnou zásadou pri práci s rizikovým klientom je úsilie o minimalizáciu rizika. Za dôležité pokladáme aj odovzdávanie informácii o rizikových klientoch, aby sme sa dostatočne pripravili na kontakt s nimi.

Manipulatívny klient spravidla nemá záujem o spoluprácu, ale usiluje sa o získanie určitých výhod. Svojím správaním sa snaží o navodenie neformálnej, až familiárnej atmosféry, o vytvorenie takého vzťahu so sociálnym pracovníkom, ktorý by mu umožnil priviesť sociálneho pracovníka k rozhodnutiu udeliť mu rôzne výnimky. Často utieka k rôznym nepravdivým tvrdenia, ktoré majú sociálneho pracovníka zdiskreditovať. Preto k základným odporučeniam patrí, že v prípade podozrenia sociálneho pracovníka, že je v kontakte s manipulatívnym klientom je v jeho záujme, aby pri práci s ním mal svedka. V praxi sa ukázalo dobrým riešením aj podpis (okrem sociálneho pracovníka a klienta) kolegu – svedka.

Agresívny klient ide o klienta, ktorý sa agresívne správa voči sociálnemu pracovníkovi. Dve základné formy agresívneho správania: - verbálna asresivita a fyzická agresivita. Pri verbálnej agresivite ide o rôzne slovné útoky, urážlivé tvrdenia, nadávky. Pri fyzickej agresivite ide o priame fyzické útoky na sociálneho pracovníka. Práca s agresívnym klientom je veľmi náročná, lebo vyžaduje od sociálneho pracovníka jednak osobnú odvahu pracovať s týmto klientom a aj dobrú odbornú prípravu smerovanú krieseniu konfliktných situácií. Základným doporučením je zachovať pokoj, komunikáciu udržať otvorenú pre vecnú argumentáciu, nereagovať na klientovu agresivitu. Rozvážny prístup, z ktorého klient cíti aj snahu mu porozumieť a nájsť spôsob pomoci.

Mlčanlivý klient ide o klienta, s ktorým sa obtiažne nadväzuje kontakt. Klient buď to nekomunikuje vôbec, alebo používa len jednoslabičné odpovede. Niektorí klienti majú problém komunikovať so sociálnym pracovníkom z dôvodov rečovej poruchy, slabšej slovnej zásoby, nízkej sebadôvery, prílišného rešpektu. Nedostatok pracovných skúsenosti alebo nedostatočne zvládnuté techniky topenia ľadov, ktoré môžu klientov uľahčiť vstup do komunikácie, môžu spôsobiť mylný záver, že ide o klienta v odpore.
Klient v odpore ide o klienta odmietajúceho spoluprácu so sociálnym pracovníkom. Svojím správaním neguje úsilie sociálneho pracovníka pomôcť mu. Hlavnou príčinou pre takéto správanie je:
· predchádzajúce negatívne skúsenosti
· samotná miera záťaže
· nedôvera v možnosti nájsť riešenie
· nepripravenosť klienta prevziať zodpovednosť
K najčastejším situáciám, kedy sa klient dostáva do odporu patria, strata blízkej osoby, zvlášť závažné ochorenie, nespravodlivé odsúdenie, závažné dôsledky klientovho jednania.
Apatický klient ide o klienta, ktorý v dôsledku pretrvávajúce sociálne nepriaznivej situácie a predchádzajúcich negatívnych skúseností rezignoval ako na možnosť nájsť riešenie sám alebo za pomoci odborníka. Pri komunikácii so sociálnym pracovníkom formálne odsúhlasí navrhované riešenia, ale nie je schopný previesť ich realizáciu. Pre nízky mieru spolupráce existuje reálna možnosť, že sociálny pracovník s malými pracovnými skúsenosťami si pomýli apatického klienta s klientom v odpore v dôsledku čoho môže zvoliť nesprávny prístup.

Typológia na základe problémovej situácie klienta
Klientské skupiny sú v tomto prípade vytvárané okolo sociálne problémových situácií a tak hovoríme o nasledovných typoch klientov:
· klient bezdomovec
· závislý klient
· nezamestnaný klient
· psychiatrický klient
· klient so zdravotným postihnutím
· klient páchajúci trestnú činnosť
Sociálny klient je predovšetkým neopakovateľný svojou ľudskou individualitou a to aj v prípade, že klientom je rodina alebo skupina. Z tohto dôvodu môžeme hovoriť aj o odlišnostiach v správaní jednotlivých klientov na strane jednej a na strane druhej môžeme hovoriť o určitých typoch klientov, súboroch osôb, tvoriacich určitú sociálnu skupinu, kam radíme aj rodinu, ktorá zdieľa, rovnaké hodnoty, čo sa odráža druhotne v jej interakcii s prostredím.
Pri práci s klientom je potrebné:
1.  rešpektovanie prirodzenej dôstojnosti klienta
o Všeobecná deklarácia ľudských práv – každý človek má právo žiť životom podľa vlastných predstáv a to platí aj na práva iných, nemôže dochádzať k obmedzovaniu a poškodzovaniu práv ostatných členov spoločenstva, jedného na úkor druhého
o Dôstojnosť človeka – vyplýva z jeho nadradenosti nad ostatnými živočíchmi a súčasne spoluzodpovednosti za ich existenciu
o Odmietanie rešpektovania sociálnych noriem – keď jedinec odmieta rešpektovať sociálne normy spoločnosti, vedome im nechce podriadiť svoje konanie, potom spoločnosť uplatňuje svoje právo na jednotlivca diferencovaným spôsobom. Pri zjavnej neschopnosti klienta svojprávne konať preberá za klienta zodpovednosť alebo ju presúva na iné osoby
o Celkový prístup sociálneho pracovníka ku klientovi vychádza z partnerského vzťahu, ale súčasne aj z čo najplnšieho rešpektovania osobnej zodpovednosti klienta za komplexnosť zodpovednosti uplatnenia sa v živote v celom rozsahu motivácie, stimulácie, sankcií
2.  rešpektovanie slobodného rozhodovania klienta
o ku klientovi pristupujeme z hradiska jeho individuálnych i sociálne významných znakov, ktorými sa odlišuje od iných ľudí
o významným prvkom komunikácie s klientom je poukazovanie na dôsledky problémového správania a porovnanie sinými možnými prístupmi a prejavmi. Profesionálnou povinnosťou sociálneho pracovníka je poznanie a tiež upozornenie na možné sankcie, ktoré možno v prípade pokračovania existujúceho stavu použiť voči klientovi
3.  dodriiavanie dôvernosti informácii o klientovi
o osobné a s tým súvisiace údaje možno zverejniť mimo zariadenia slúžiaceho klientovi iba s výslovným písomným súhlasom klienta
o výnimka – len ustanovenie zákona a súdne rozhodnutie
Pre klienta je charakteristické, že nie je schopný riešiť a prekonať vlastnými silami, prostriedkami kolíznu situáciu. Čiže okrem existencie sociálnej problémovej situácie musí byť zrejmá aj neschopnosť, resp. momentálna neschopnosť vyriešiť túto situáciu vlastnými silami.
Ďalšou charakteristikou sociálneho klienta jeho osobná spoluúčasť – teda participácia na riešení sociálnej nepriaznivej situácie, v ktorej sa ocitol.