Psychické procesy osobnosti

Psychické procesy osobnosti

Vnímanie, predstavy, fantázia

Poznávacie (kognitívne) procesy: vnímanie, predstava, fantázia, učenie, pamäť, myslenie.

Ľudské zmysly: reagujú na zmenu podnetov a zhromažďujú materiál na ďalšie poznanie a cítenie, most medzi vonkajším svetom a ľudskou psychikou.

POCIŤOVANIE: pasívny proces, merateľný. Získavanie informácií z vonkajšieho a vnútorného prostredia, ktoré sa menia na nervové impulzy. Výsledok pociťovania: POCIT:

VNÍMANIE: aktívny proces, nemerateľný, subjektívny. Výber, organizácia, interpretácia senzorických informácií. Výsledok vnímania: VNEM- vzniká v senzorickom orgáne.

DRUHY vnímania:

– zrakové,

– čuchové a chuťové,

– sluchové,

– pohybový analyzátor,

– kožný analyzátor (vnímanie dotyku)- bolesť, chlad, teplo....,

– hmat- zlučuje informácie kožného a pohybového analyzátora
Zmyslami sú prijímané podnety, ktoré majú určité špecifické vlastnosti:

– celostvosť- podnety sú časťou celku, ktorý vnímame

– výberovosť- na základe záujmu sa sústreďujeme na 1 podnet

– významovosť- podľa významu sa sústreďujeme na daný podnet

RECEPCIA: schopnosť prijímať podnety zmyslovými orgánmi.

PERCEPCIA: schopnosť nervového systému uvedomovať si podnety.

SENZORICKÉ INFORMÁCIE: informácie získané pomocou zmyslových ( senzorických) orgánov.

GEŠTALTIZMUS: geštaltové (tvarové) zákony: zákon blízkosti, rovnakosti, uzavretosti, skúsenosti, výstižnosti, spoločného osudu.

REVERZIBILNÉ FIGÚRY: vnímané 2 spôsobmi, štrukturované prvky vytvárajú figúry, neštrukturované pozadie.

PREDSTAVIVOSŤ: výsledok PREDSTAVA: názorný obraz niečoho, čo v danom okamihu nepôsobí na naše zmyslové orgány, založená na minulom zážitku, vzniká v mozgu.
1) pamäťové
fantazijné
2) konkrétne
abstraktné
eidetické- veľmi jasné a živé

FANTÁZIA (OBRAZOTVORNOSŤ): proces, v ktorom vytvárame nové predstavy, základom sú vždy skúsenosti, vnemy a pamäťové predstavy, ale zmenené a prekombinované.

DRUHY fantázie:

– rekonštrukčná- vytvorenie predstavy na základe slovného popisu alebo schematického znázornenia (geometria, geografia),

– tvorivá- vytvorenie nových predstáv (umelecká tvorba),

– zámerná- vedomý zámer (vytvorenie nového technického zariadenia),

– bezprostredná- predstavy sa vybavujú samy (snívanie v bdelom stave alebo spánku)

FANTAZIJNÁ PREDSTAVA: obraz predmetov a javov, ktoré sme v danej podobe nikdy nevnímali (predstava nadprirodzenej rozprávkovej bytosti).

PODPRAHOVÉ VNÍMANIE: vnímanie na veľmi nízkej úrovni, pod prahom vedomia.

ILÚZIE VNÍMANIA: vznikajú na základe skresleného vnemu, môžu mať charakter zmyslových klamov: Zölnerove rovnobežky, Müller-Lyerova figúra.

Pamäť

PAMÄŤ: súbor procesov, ktoré umožňujú osvojenie, uchovávanie a vybavovanie informácií, základný predpoklad učenia.

PROCESY pamäti:

1) zapamätanie (uloženie do pamäti): transformovanie informácií do takej formy, ktorú dokáže pamäť uchovať:

– spontánne (bezprostredné)

– úmyselné (učenie spamäti)

2) uchovávanie v pamäti

3) vybavenie uchovaného:

– reprodukcia

– znovupoznanie

DRUHY pamäti:

1)

– senzorická (ultrakrátka)- vstupuje do našich zmyslov

– krátkodobá- cca 7 prvkov/ 20 sekúnd

– dlhodobá- slúži na uchovávanie toho, čo budeme potrebovať dlhšiu dobu.

– pracovná pamäť- rozhranie medzi krátkodobou a dlhodobou, doba uchovania závisí od toho, ako dlho riešime problém, ku ktorému informáciu potrebujeme.

2)

– logická

– mechanická

3)

– bezprostredná

– zámerná

4)

– empirická- cez skúsenosť

– reproduktívna- zameraná na vedomosti
5) podľa druhu vnímania: zraková, sluchová, pohybová....
6) podľa druhu činnosti: technická, hudobná...

PAMÄŤOVÉ KÓDY: vytváranie asociácií, môžu mať rôzny charakter:

– semantický (lingvistický)- prostredníctvom slov

– ikonický (obrazový)- prostredníctvom obrazov

– epizodický- autobiografické informácie

VYBAVENIE si informácií z pamäte:

– aktívne (reprodukcia): doplňovacie otázky

– pasívne (znovupoznanie): odpovede áno-nie

ZABÚDANIE: vplyv množstva činiteľov (záujem, porozumenie), rýchlejšie zabúdame abstraktné informácie ako konkrétne a to, čo nepoužívame.

– rozpad- vyhasínanie nepoužívanie pamäťovej stopy

– interferencia- potláčanie starých informácií novými

Myslenie

MYSLENIE: proces riešenia problémov, schopnosť človeka na základe zmyslového poznania poznávať všeobecné, zákonité, podstatné súvislosti, vyššia forma poznania. Prekračuje kognitívne procesy, lebo vymedzuje POJMY: všeobecné a podstatné znaky javov, POJMOTVORBA: proces vytvárania pojmov.
súd- to, čo o pojme vypovedáme, pravdivý/ nepravdivý

– úsudok- vyjadrenie vzťahu medzi 2 alebo viacerými súdmi

– premisy- súdy, z ktorých vychádzame

– záver- vyvodený súd

DRUHY myslenia (vývinové hľadisko):

– motorické: riešenie problémov pohybovou manipuláciou s predmetmi

– imaginatívne: názorné predstavy a obrazy

– propozičné: slová, vety, pojmy – abstraktné myslenie

REČ: nástroj a predpoklad myslenia, forma dorozumievania.
FUNKCIE reči: Bühlerov trojuholník

– podnetová- pôsobenie slovami na druhých

– predstavová- slovo zobrazuje myšlienku

– výrazová- slovo vyjadruje citovú zložku osobnosti
JAZYK: nástroj reči, prostriedok na dorozumievanie.

KOGNITÍVNE (MYŠLIENKOVÉ) PROCESY (OPERÁCIE):

– analýza- rozbor, rozdelenie celku na časti

– syntéza- spájanie, zjednocovanie, vystihnutie, usporiadanie vzájomných vzťahov

– abstrakcia- vyčleňovanie podstatných vlastností predmetov/ javov

– konkretizácia- odhaľovanie jedinečnosti pre predmet/ jav

– diferencácia- rozlišovanie

– indukcia- vyvodzovanie všeobecného tvrdenia z jednotlivých prípadov

– dedukcia- od všeobecného ku konkrétnemu

– generalizácia (zovšeobecnenie)- vyčlenenie znakov platiacich pre jednotlivé javy

– porovnávanie, zjednotenie, triedenie (klasifikácia)- nové pojmy porovnávame so starými

– prienik, zjednotenie, negácia, implifikácia- používané hlavne v matematike

INTUÍCIA: opak vedomého myslenia, schopnosť vystihnúť pravdu bez logickej úvahy

KONVERGENTNÉ myslenie: smeruje k 1 cieľu, spôsobu riešenia problémov
DIVERGENTNÉ myslenie: hľadá niekoľko paralelných, rôznych riešení, tvorivý postup

Učenie
UČENIE: aktívny a tvorivý proces rozširujúci vrodené dispozície jednotlivca. Cieľ: získavanie, osvojovanie a upevňovanie nových skúseností a prispôsobovanie sa novým situáciám. Celoživotný proces.
DRUHY učenia:
1)

– zámerné

– bezprostredné
2) senzomotorické (zmyslovo-pohybové)- názorné poznávanie a pohybová stránka

– vedomostné- osvojovanie poznatkov

– intelektové- osvojenie riešenia problému/ úloh, kde sa rozvíjajú intelektové schopnosti

– sociálne- učenie sociálnej interakcie (žiť medzi ľudmi), sociálnym spôsobilostiam

PODMIEŇOVANIE: mechanizmus učenia, podmienky na učenie.
ASOCIÁCIE: základný proces myslenia, podmienený reflex, spojenie medzi jednoduchými zážitkami, vnemami

Osvojovanie predpokladov k činnostiam:
1) vedomosti (pojmy, pravidlá, zákony, vzorce...)
2) zručnosti a spôsobilosti

– senzorické- zdokonalenie vnímania (lepšie rozlíšenie farby, tónu)

– intelektové(zručnosti pri rétorike)

– senzomotorické- koordinácia vnímania a pohybov (tanec, šoférovanie auta, písanie, hra na hudobnom nástroji)

– sociálne- umenie vychádzať s ľuďmi
3) návyky- získavanie sklonov, ktoré pobádajú k určitej zautomatizovanej reakcii, obsahujú motivačný moment (poobzerať sa na priechode...)

City (emócie)
EMÓCIE: psychické procesy, ktoré hodnotia rôzne skutočnosti, situácie, okolnosti, priebeh a výsledky činnosti jedinca, vyjadrujú prežívanie subjektívneho stavu a vzťahu k pôsobiacim podnetom.
ZNAKY citov:

– subjektívnosť- individuálne prežívanie citov

– spontánnosť- nezávislé od vôle

– predmetnosť- spojené s nejakým predmetom, javom, osobou

– aktuálnosť- prejavujú sa okamžite

– polarita- ľahko prechádzajú z 1 krajnosti do druhej

– kultúrna podmienenosť- ovplyvnené kultúrou, nie sú univerzálne

– vplyv na ďalšie psychické podnety
DRUHY emócií:

– morálne- hodnotenie činu z hľadiska morálky, ak je s ňou v rozpore – výčitky svedomia

– afekty- spojené s uspokojením základných biologických potrieb/ veľmi silných motívov

– estetické- prežívanie pri hodnotení krásy

– intelektuálne- pri poznávaní a riešení problémov

– sociálne- vzťah k ľuďom a sociálnym skupinám
citové PORUCHY:

– citová labilita

– averzia- pocit nenávisti

– fóbia- úzkosť sprevádzaná chorobným strachom, napr. klaustrofóbia

– komplex- napr. menejcennosti

NÁLADA: citový stav, ktorý je relatívne výrazný a stabilný, väčšinou trvá dlhšie (hodiny, dni)
AMBIVALENCIA: ak jedinec zažíva súčasne kladné aj záporné emócie.

Vôľa
VÔĽA: úsilie, ktoré zaisťuje riadenie činnosti a dosahovanie cieľov, hlavne v situáciach, kde je potrebné rozhodnúť sa a prekonať prekážky.

VÔĽOVÉ PROCESY:
prípravná fáza: voľba cieľa, rozhodovanie, riešenie konfliktov, poznávacie procesy
priebeh činnosti: snaha realizovať vytýčený cieľ

Konflikt
DRUHY:
1)

– k. dvoch pozitívnych síl (voľba medzi dvomi TV programami)

– k. dvoch negatívnych síl (učiť sa na písomku alebo sa neučiť a dostať päťku)

– k. medzi pozitívnou a negatívnou silou (dieťa chce pohladkať psa, ale bojí sa ho)

– dvojitý k. kladných a negatívnych síl (dieťa chce vyliezť na strom, ale bojí sa, sledujú ho kamaráti, pred ktorými chce niečo dosiahnuť, ale zároveň sa bojí neúspechu)
2)

– vonkajší- medzi 2 ľuďmi

– vnútorný- vnútri v človeku